vrstvy obyvateľstva, tlačila pred zatvorenými dverami do sály v agentúre Ges. Táto rôznorodá zostava sa dokázala spojiť v jedno obecenstvo a trpezlivo čakať, kedy ich idoly láskavo otvoria dvere. Všeobecnú hystériu vzbudili traja nevinne vyzerajúci mladí chalani z Budapešti, ktorí si hovoria Kaltenecker trio. Pred rokom sa Košičanom v premiére predstavili ako zlatý klinec Jazzového festivalu, tentoraz dokázali zaplniť Ges-ko už vďaka svojmu menu. Perfektne zohratí klávesák Zsolt Kaltenecker, basák Péter Papesz a bubeník Gergely Borlai podali od začiatku strhujúci hudobný prejav, gradujúci do neuveriteľného tempa improvizácie, ktorej diváci nadšene tlieskali. Obdiv si vyslúžila "namakaná" inštrumentálna zručnosť včetkých troch hudobníkov. Ich ponímanie jazzu sa zďaleka vymyká priemernému klišé, ale rozvíja možnosti hudby o nápadité experimenty, ktorých harmónie a rytmika vám otvárajú nové a nové možnosti vnímania hudby. Okrem maďarských komentárov členov kapely, ktorým bez tlmočníka rozumelo len minimum poslucháčov, sa prvej polovici koncertu nedá nič vytknúť.
Po prestávke sa nažhavené publikum nemohlo dočkať očakávaných sólových pasáží, kedy to "Kalteneckerovci" naplno rozbehli. Nekonečné striedanie rýchlych a pomalých temp sprevádzal výskot a zúrivý potlesk zúčastnených, ktorí začínali mať pocit, že to, čo sa odohráva na pódiu, sú ich halucinácie.
Okrem neúnavného, silne klasikou podfarbeného ale originálneho prejavu klávesáka a autora skladieb Zsolta, zapôsobila i neskôr rozihraná až tanečná hra basáka Petra. Zaslúžené ovácie pomaly prechádzajúce do ošiaľu však zožal bubeník, ktorý bez mihnutia oka sfúkol akúkoľvek konkurenciu široko ďaleko, ktorá by mu potenciálne mohla dýchať na krk. Svojimi kolibríčimi rukami a strojovou rýchlosťou nastavenou na maximum prítomným demonštroval, že dokázať sa dá i nemožné. Maďarskí jazzmani v Ges-ku dokázali, že sa aj napriek svojmu mladému vekovému priemeru zaslúžene zaradili medzi svetovú muzikantskú špičku. Dokazoval to aj ich výkon, oproti aj tak vynikajúcemu minulému roku, o hodný kus vycibrenejší. Po pondelkovom koncerte sa zatvorili ústa všetkým skeptikom, ktorých rady rozšírili i zástupcovia prítomných amatérskych košických kapiel námatkovo spomeniem, klávesáka Zoliho Sallaia z NoName, speváka Filipa Orátora z Earsu, bubeníka Barbieho z Obliterate, Bohuša zo Stone Cold Bitch, bubeníka "Gufra" z Nocadeň, Mariána Čekovského, či basáka z Clairvoyance. Nechýbali ani undergroundoví fanúšikovia či starí jazzmani na čele s dojatým Gejzom Szabadosom - riaditeľa GeS-ka, ktorí sa v spoločnom "standing ovations" nevedeli dotlieskať prídavkov.
Záver koncertu, kedy sa dav lenivo tlačil k východu pripomínal kar. Súcitné objatia, slzy v očiach či útržky "končím z hraním", však onedlho vystriedal obrovský prílev inšpirácie a entuziazmu. Môžme si len blahoželať, že sa Kaltenecker triu v Košiciach zapáčilo a tak máme tú česť ich počuť. Keď teraz napíšem, že by nebolo od veci aj častejšie, určite sa nenájde nik, kto by bol proti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
