Slovenskej demokratickej koalície. Dodatok ku koaličnej zmluve, ktorým sa Pavol Hrušovský za KDH zaviazal dodržiavať pôvodnú dohodu štyroch strán, upokojuje situáciu na "veľkokoaličnej" úrovni a otvára cestu k dnešnému etablovaniu klubu KDH v Národnej rade.
Mikuláš Dzurinda svojím podpisom fakticky uznal porážku, ktorá by bola podstatne prijateľnejšia, ak by pred týždňom unáhlene neodvrhol to, čomu nemohol dosť dobre vzdorovať - samostatný klub KDH v parlamente. Hoci jeho vznik dodnes slovne odmieta, nepriamo ho berie na vedomie práve včerajším autogramom. Po akceptovaní novej reality ostatnými partnermi predseda vlády a dvoch strán v jednej osobe proste stratil manévrovací priestor. A ak si neprial zostať v izolácii, v ruke s čiernym Petrom "destabilizátora", nemal inú možnosť.
Takže "zásadový" postoj "jeho" devätnástich poslancov, ktorí sa dnes pravdepodobne zdržia hlasovania, zostane iba prázdnou gestikuláciou. Pričom formálne naozaj platí, že je trochu absurdné, aby "pozostalí" členovia hlasovali za rozpad vlastného poslaneckého klubu. Ale tak to už pod Tatrami beží; nie je to prvé a, celkom iste, ani posledné, a - čo je najhoršie - ani najväčšie absurdum, ktoré koaličné predstavenie ponúka.
Najlepším dôkazom je fakt, že niektorí signatári ani nechcú definovať, čo za pakt vlastne uzavreli. Teda či ide o plnokrvnú päťkoalíciu, to jest s KDH ako stopercentným nositeľom všetkých práv a záväzkov, alebo variant 4+1, ktorého boli uplynulé dni plné médiá. Nie je to pritom vôbec jedno; držíme sa tvrdo názoru, ktorý sme na margo týchto "negociácií" už povedali: Buď je niekto koalícia, alebo opozícia, alebo "tichý podporovateľ" (napr. maďarské strany za Moravčíkovej vlády). Neexistuje ale byť v koalícii na "polovičný úväzok", či "vo vedľajšom pomere", či ako "dodatočný člen" podľa zmluvného dodatku. A hoci včerajší text zatiaľ nepoznáme, zo zverejnených signálov je vysoko-vysoko pravdepodobné, že KDH bolo prijaté do zväzku práve na tento neštandardný spôsob.
Navádza k tomu už vyjadrenie Bugára, podľa ktorého "sa nedá hovoriť o päťkoalícii, ale KDH sa stáva rovnocenným partnerom pôvodných strán koalície". Vnútorná rozpornosť súvetia je evidentná. Na strane druhej prvé informácie hovoria aj to, že KDH získalo na koaličnej rade hlasovacie právo, ktoré je (napriek sporadickému výskytu rozhodovania hlasovaním - hľadá sa väčšinou dohoda) základným definičným znakom "plného" členstva. Čo ale najväčšmi kompromituje postavenie KDH, je písomný záväzok, že "nebude žiadať zmeny tejto dohody a bude rešpektovať rozdelenie ústavných funkcií vo vláde a parlamente". Takýto záväzok totiž pre žiadnu z pôvodných signatárskych strán zo zmluvy nevyplýva. Ak sa oficiálne potvrdí takáto formulácia, asymetrický model 4+1 je definitívnym faktom a môžeme si gratulovať k ďalšej anomálii na slovenskej scéne.
Otázka môže isteže znieť, že načo sa babrať v pozašívanej rane, ak to vyhovuje KDH a po turbulenciách je tu zase "stabilita". Nuž, podobne stála otázka i pri slávnom dvojitom členstve, ktoré vyhovovalo tiež kdekomu (medziiným aj KDH v "obmedzenej" verzii) a ako k dobovej poistke "stability" sa ku nemu svojho času tiež všetci prihlásili. Plody experimentu práve konzumujeme - SDKÚ, odskok KDH z SDK a (pravdepodobne protiústavné) rušenie "dvojčlenky" v NR SR zákonom. Jednoducho a jasne - neprincipiálne, neštandardné a zástupné riešenia sú isteže ľahšie a nebolia, svojou "nečistotou" však podporujú nové zmätky, nejasné vzťahy a chaos do budúcnosti. Doteraz tomu - a nielen v tejto koalícii - vždy tak bolo a nie je dôvod si myslieť, že práve formula 4+1 bude výnimkou.
Napokon, priestor k ďalšiemu konfliktu už aj nová "kvázipäťka" sformovala. Vedomí si neštandardnosti manévru, partneri sa zhodli v tom, že už nepodporia žiadny ďalší dodatok k zmluve, čím de facto blokujú, aby ktosi nasledoval príklad KDH. Motivácia je zrejmá a nešikovne ju odkryl sám Dzurinda: "Už žiadna ďalšia strana v parlamente nie je schopná vytvoriť poslanecký klub". Ak ale nie je schopná, načo takáto "zhoda"? Nuž preto, lebo združenie LDÚ-SZS-SDSS veru požadovanou "schopnosťou" - 8 poslancov - disponuje. Biznis teda má aj takú podobu, že KDH vykšeftovalo vlastný klub za "utrum" pre Budaja a spol. Dzurinda si zase poisťuje, aby v SDK nezostali jeho ľudia úplne osamelí. A Hamžík zabezpečuje, aby Volf nemal pri úteku inej cesty, len priamo do SOP a teda nemohol žiadať, ako sa zastrája, spojenie SDSS a SOP v parlamente na základe rovných podmienok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
