ľubozvučných piesní, ktoré vytvoril náš ľud."
Týmito slovami sa pred šiestimi rokmi začala písať kronika Slávností zvykov a obyčají Rok na Gemeri. Toto podujatie, ktorého hlavným organizátorom je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, sa zapísalo do kalendára folklórnych slávností na Slovensku a získalo si sympatie nielen organizátorov, ale aj účinkujúcich, divákov a sponzorov, bez pomoci ktorých by sa oslavy konať nemohli. Na tohtoročných slávnostiach, ktoré sa konali minulú sobotu opäť v Slavošovciach v Rožňavskom okrese, sa zišli folkloristi z celého Gemera i Malohontu.
Skalnými účinkujúcimi sú dedinská folklórna skupina Radzim Vyšná Slaná v Rožňavskom okrese, ktorá nevynechala ani jeden ročník. Pre vystúpenie na šiestom ročníku si vybrali pásmo Na jarmoku. Od žien z Vyšnej Slanej si diváci mohli nakúpiť plátno, drevené riady, hlinené výrobky, zeleninu, čiže všetko, čo potrebuje dobrá gazdiná. A, samozrejme, že nechýbalo ani cigánkino veštenie z ruky. "Dnes je veľký problém udržať folklór nad vodou. Našťastie, kroje máme svoje vlastné ešte z čias, kedy naše členky boli mladé. Mali sme šťatie a získali sme financie od Matice Slovenskej na nákup čižiem. Ale v poslednom čase už aj táto možnosť zanikla. Snažíme sa získavať financie od sponzorov. Sú to však iba malé čiastky. Ak ideme na súťaže vo vyššej kategórii, musíme si dopravu zaplatiť sami. Nebyť pochopenia sponzorov, nedalo by sa to zabezpečiť," tvrdí vedúca súboru Hôra Rejdová Zuzana Tomášiková. Gemerský folklór je podľa jej slov mierne diskriminovaný "Za východoslovenský folklór je totiž považovaný len zemplínsky, šarišský, spišský či abovský. A nás, Gemerčanov, do tejto kategórie príliš nezaraďujú. Ďalším hendikepom pre Gemer je skutočnosť, že nemáme ľudové hudby. Hovorila som to už pred piatimi rokmi. A čudujem sa, že ani školstvo pre to nič nerobí. Základná umelecká škola v Rožňave by sa mohla pousilovať, aby sa tu vyučovali aj sláčikové nástroje. Tvrdia však, že niet učiteľov. Ak to porovnáme s Revúcou, tam sa deti naučia aj hre na cimbal. Domnievam sa, že sa to musí zmeniť, pretože s akordeónmi sa nikam nedostaneme," dodala Z. Tomášiková.
Aj mladí Tisovčania sú jednými z tých, ktorí sa do Slavošoviec radi vracajú. "Hlavným dôvodom je asi skutočnosť, že sa tu dobre cítime. Naša skupina však prerastá čím ďalej, tým viac do súborovej formy. Je to najmä prispením mladých, ktorí radšej tancujú a staršia generácia je akosi v úzadí. Domnievam sa, že sa budeme musieť vrátiť k skupinovým formám. Ale nie preto, že by sme sa chceli niekam vracať, ale preto, aby sa to, čo je staré a dobré, oprášilo," povedal vedúci súboru Štefan Sabó. Ozdobou tohto kolektívu je ľudová hudba práve pod jeho vedením. Podľa jeho slov je ťažké udržať vo folklóre mladých ľudí, najmä kvôli finančným problémom. "Nie je jednoduché získať deti pre folklór, udržať ich, pôsobiť na nich pedagogicky, ustriehnuť choreografiu a korepetíciu. U nás je to všetko na jednom človeku, pretože mesto musí strážiť finančné prostriedky. Tým vlastne zavaľuje mňa, ako vedúceho oddelenia kultúry. Musím sa usilovať, aby som z tých peňazí, ktoré nám pridelia a ktoré zarobíme, vygazdoval. Žiaľ, mám obavy, že to dlho nevydrží," poznamenal Š. Sabo. Prezradil nám však, že sa budú snažiť, aby sa do Slavošoviec vrátili aj o rok. Podľa všetkého prídu s programom starších členov, ktorý tu už bol. Okrem Tisovčanov zastúpili Rimavskosobotský okres aj folkloristi z Kokavy nad Rimavicou a prvýkrát prišiel aj súbor Šajava z Kráľa. Čas záletov a žartov, ktoré sú typické pre hrabačky na kokavských stráňach, zladili Kokavčania do hudobno-tanečno-spevného pásma. Preto bola ich choreografia iná ako tie ostatné. Šajavčania sú známi ako Spolok ľudových tradícií, ktorý založili pred tridsiatimi rokmi. Doteraz sa zúčastňovali festivalov vo Východnej, Klenovci, Detve či Turci. Do Slavošoviec priniesli "Novoklenovské krštenie", kde novonarodenému dieťaťu dávali do rúk nábožnú knižku, aby bolo múdre a pobožné. Vedenie folklórnej skupiny Hôra Rejdová, ktorá má hlboké korene, nesie na svojich pleciach Mária Brdárska so synom Branislavom. Na sobotňajšie predstavenie si pripravili priadky, ale trocha inak, ako ich poznáme z doteraz spracovaných tém. Rejdovské sa konajú cez deň, v čase, keď treba šindle strúhať, koucuny šiť či mendíka pohladiť. Na otázku, prečo si vybrali práve túto tému, odpovedala Mária Brdárska slovami: "Ja by som povedala same peršie tak. Narodyla som se v chudobnej chyži a do nás chodeli priadky. To, čo se robí večer, to je takie známie. Ale do nás chodeli aj vo dne. Preto som aj tot program spracovala podle toho, čo som ako decko videla. Chcela som pri tejto priležitosty pripomenut zvyky, a aj tie zabudnutie slová."
Vznik rejdovského súboru sa datuje v roku 1948. Je málo festivalov na Slovensku, kde by Hôru nepoznali. Jej členovia si vždy nájdu čas a najmä chuť, aby na sebe pracovali. "Že mámo čas? Dakto si večier radšej siadne a pozerá televízor. A my se idemo nacvičovat. A to preto, aby tradícia nezanykla. A ja som ku folkloru vedla aj mojo dety a teraz už aj vnúčky. Jedna spieva v okresnom súbore sólo. No aj ostatné diovčata mi vedia spievat. A moj syn Braňo je teraz vedúci súboru. On dal dokopy chlapoch, že by chodeli do suboru s nami, ženami," pochválila sa M. Brdárska. O tom, ako sa jej synovi podarilo získať mužov, on sám povedal: "Ani ich nebolo treba veľmi lákať. Jednoducho som ich oslovil a prišli. A s malými prestávkami chodia doteraz," dodal B. Brdársky. Silné zastúpenie mužov je aj v dedinskom folklórnom súbore z Gemerskej Polomy. Dokonca sám starosta obce, Ján Chanas, je jeho členom. Polomčania sa môžu pochváliť najmä tým, že ich richtár vie aj čižmy podbiť a vyrieši aj všetky sťažnosti.
Folkloristi z Rožňavského Bystrého sa na slávnostiach predstavili prvýkrát pred troma rokmi. V sobotňajšom programe predviedli výrobu "tkanišiek", čiže motúzov, ktoré boli v každej domácnosti viac ako potrebné. Jediným folklórnym súborom v okolí Slavošoviec je Lehoťanka zo susednej Čiernej Lehoty. Má za sebou množstvo vystúpení v Rejdovej, Detve, Bratislave či Košiciach. Na tohtoročných slávnostiach sa im podarilo priam majstrovsky zachytiť atmosféru nedeľňajšieho podvečera po ťažkej celotýždňovej práci v ich rodnej obci. Jediným zástupcom Revúckeho okresu boli členovia súboru Levenda Muráň. V ich podaní sa diváci slavošovských slávností mohli oboznámiť so zvykmi z predvečera svadby, ktoré sa v obci Muráň tradovali od nepamäti. Po oficiálnej časti, kedy folkloristi vystúpili pred divákmi, sa spoločnosť priateľov a milovníkov folklóru presunula do spoločenskej sály Obecného úradu v Slavošovciach. tu ich čakala dobrá muzika, zábava, gemerské špeciality, ale aj práca. Ženy museli dokázať, že vedia nielen spievať a tancovať, ale aj mlieko mútiť a vyrobiť tak chutné maslo. A muži sa popasovali v zhotovovaní drevených varešiek a osádzaní zubov do hrablí. Priazeň tomuto podujatiu zachovala napriek náročnej profesionálnej dráhe aj rodáčka Alenka Ďuránová, ktorá je v súčasnosti členkou činohry Divadla Janka Borodáča v Košiciach. Vždy sa s radošou ujme funkcie konferencierky Slávností zvykov a obyčají Rok na Gemeri.
Autor: Zora HOVORKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
