Úrady jej žiadosť odmietajú, pretože nevyhovuje zákonu, podľa ktorého je rozhodujúcim dátumom pre priznanie občianstva osoby narodenej v cudzine 1. január 1969.

Bývalá vedecká pracovníčka - geologička žije už viac ako 30 rokov v Bratislave. Pochádza však zo starej východočeskej rodiny z Dvora Králového a českým rodičom sa narodila za prvej republiky v Mukačeve na Podkarpatskej Rusi, kde jej otec pôsobil ako učiteľ. Vyštudovala Univerzitu Karlovu a v 50. rokoch odišla na základe tzv. umiestenky do Turčianskych Teplíc. Neskôr sa vydala a usadila v Bratislave.

Podľa MFD pani Papšová premýšľa, kde urobila chybu. Miesto svojho narodenia ovplyvniť nemohla. Na základe umiestenky na Slovensko ísť musela, pretože v 50. rokoch "bol na to zákon". Po troch rokoch sa mohla vrátiť, to ale nespravila. "Ale je to vôbec možné považovať za chybu? Veď to bol jeden štát," cituje MFD neúspešnú žiadateľku o český pas, ktorej cieľom je dvojité občianstvo, slovenské a české. J. Papšová má pocit, že ju "Česi nechcú".