matka našla vo fusaku v kočíku potkana, ako obhrýza dieťaťu palec. Podobné príbehy počul snáď každý. Ale čo je najotrasnejšie, je fakt, že všetky sa zakladajú na pravde. A komuže sa už za tmy nenaskytla takáto scenéria - blízko odpadkov len zhluk čiernych hlodavcov, ktoré sa tam ničím nerušené kŕmia? V istom televíznom dokumente o potkanoch v New Yorku odznelo, že v tejto metropole ich vraj žije dva až trikrát viac ako ľudí. A ako to je u nás?
Na túto i ďalšie otázky nám zodpovedali vedúci oddelenia zoohygieny na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach Doc. MVDr. Miloslav Ondrašovič, CSc. a Doc. Ľudovít Para, CSc.
Spoločenské zvieratá
"Keď je dostatok miest na hniezdenie, čo súvisí so životnými podmienkami, čiže hygienou a dostatkom potravy, tak nič nebráni spokojnému životu potkanov. Podľa údajov je ich na Slovensku asi toľko ako ľudí. Platí to napríklad aj pre Košice, čiže keď je nás 250 tisíc, toľko je asi aj potkanov. To je v norme. Ale napríklad v ošípárňach ich je podstatne viac. Potkany sa dožívajú troch rokov a sú nočnými tvormi. Cez deň môžme vidieť len slabšie jedince, ktoré musia hľadať potravu za svetla. Keď pobehujú cez deň, je to znamenie, že sú premnožené. Majú veľmi slabý zrak a sú farboslepé. Orientujú sa pomocou hmatových orgánov, ktoré sú uložené vo fúzoch a srsti. Ich zvláštnosťou je reprodukčný cyklus, ktorý je obrovský. Žijú v spoločenstvách a toto spoločenstvo si vie prispôsobiť reprodukciu životným podmienkám. Udáva sa, že v jednom vrhu je asi osem mláďat, ale môže ich byť aj dvanásť. Reprodukčný potenciál si regulujú. Keď sú optimálne podmienky, tak mláďat je viac. Z jedného páru môže byť za rok až 800 kusov potkanov."
Likvidácia potkanov hotová veda
Tieto hlodavce sú nielen nebezpečné, ale vynikajú aj obdivuhodnou inteligenciou.
"Žijú v istej hierarchii. V ich spoločenstve je silná societa, zložená z najsilnejších jedincov a potom sú slabší na okraji society. Majú spoločnú ochranu proti prostrediu. Napríklad všetko čo je nové, považujú za nebezpečné. Keď sa kladú otrávené návnady, požierajú ich najprv najslabší jedinci. Keď zistia, že u tých požieračov dochádza k zmenám v dôsledku otravy, ostatní odmietajú návnadu žrať."
Ako potom dokážeme potkany likvidovať?
"Väčšinou sa už používajú chronické jedy, ktoré pôsobia po 3 až 10 dňoch a za tú dobu sú už potkany presvedčené, že nástraha je v poriadku. Používajú sa tiež však aj akútne jedy, ktoré pôsobia za 12 až 24 hodín. Pri použití akútnych jedov je nevyhnutné prednavnaďovanie, ak chceme, aby sa dosiahol požadovaný efekt. Čiže na jedno miesto sa stále kladú návnady bez jedu, pokiaľ potkany stratia ostražitosť a potom sa po niekoľkých dňoch do návnady primieša akútny jed. Keď si asi po dvoch dňoch všimnú, že je zle, už je veľká časť populácie zlikvidovaná."
Dômyselné spôsoby likvidácie
Paradoxom je, že na svete žijú zvieratá na pokraji vyhynutia a človek sa ich snaží zo všetkých síl zachrániť, a na druhej strane je tu potkan, ktorého ľudstvo kynoží od počiatku a vždy sa mu darí prežiť. Dokonca mnohokrát lepšie ako nám.
"Sú nesmierne adaptabilné. Potkan je snáď jediným živočíchom, ktorý dokáže prenášať podmienené reflexy dedične. Dokážu tiež rýchlo zhodnotiť nebezpečenstvo. Vedci zistili, že po jadrových pokusoch na tichomorských ostrovoch prežili jedine potkany. Niežeby boli voči radiácií odolné, ale dokázali sa zavŕtať do väčších zemských hĺbok. Úplne vykynožiť potkany je nemožné. Archeológovia objavili vykopávky keramických pascí, starých viac ako 2500 rokov. Človek sa vždy snažil vymyslieť nejakú metódu, ako by zdecimoval potkanie stavy. Jedna bola zvlášť drastická. Ľudia využili kanibalizmus. Potkan v podstate nie je kanibal, tak ho donútili sa ním stať. Do klietky zavreli dvoch silných samcov a nedávali im jesť. Až sa od hladu pustili do seba, silnejší zjedol slabšieho a potom ho pustili na slobodu. Ale on sa už nevrátil k pôvodnej strave, ale požieral svojich druhov."
A čo legenda Krysař, keď príde záhadný píšťalkár do mesta a zvukom svojho nástroja odplaší potkany?
"Vo všetkom je zrniečko pravdy. Je známe, že ultrazvuk plaší potkany. Má to však len lokálny efekt, potkany sa presunú inam. Ultrazvukové zariadenie som videl v potravinárskom závode v Dánsku. Lenže, ako som už spomínal, potkany sú veľmi inteligentné. Najprv sa ultrazvukových tónov báli, ale neskôr si na ne zvykli. Dôležité je pri ich ničení najmä to, aby sa deratizácia robila celoplošne. Je zbytočne robiť ju len lokálne, pretože ich akčný rádius je niekoľko kilometrov, takže pri nedôslednej deratizácií sa presunú ihneď inam. Taktiež pri likvidovaní infekčných ochorení v chovoch hospodárskych zvierat sa musí urobiť dôsledná deratizácia. Potkany totiž chorobu ihneď prenesú ďalej. Tragický prípad sa stal v roku 1973 v istom družstve na východnom Slovensku. Ich stádo hovädzieho dobytka ochorelo na slintačku, takže celý chov museli vybiť. Žiaľ, zabudli na deratizáciu a chorobu potkany preniesli do ďalších končín."
Krysa je potkan
Snáď najzlovestnejšia choroba, prenášaná potkanmi na ľudí, je leptospiróza.
"Okrem nej však potkany prenášajú ďalšie zoonózne onemocnenia. Sú celoživotnými nosičmi leptospirózy, pretože fyzicky sú veľmi blízke ľuďom. Aj preto sa používajú ako laboratórne zvieratá. Už spomínaná leptospiróza je žltačkové ochorenie a prenáša sa močom potkanov. Spôsobuje okrem poškodenia pečene aj potraty. Dvadsať percent z populácie potkanov sú ich nosičmi."
Laik vie, že okrem potkanov existujú aj krysy. Doc. Ondrašovič nás však vyviedol z omylu. Krysa je tiež potkan, ale trochu iný.
"Krysa je potkan čierny a potkan je potkan obyčajný. Krysy sú o niečo menšie a žijú v suchšom prostredí. Obľubujú vegetáciu, dá sa povedať, že sú bylinožravé a čistotnejšie. Žijú na povalách alebo lodiach. V našom regióne sa nevyskytujú, ale žijú na južnom Slovensku pri Dunaji. Aj keď sa zdá, že sú menej nebezpečné, nie je to tak. Práve potkan čierny, čiže krysa bol neslávne známy morový potkan. Prenášal totiž morové epidémie. Z histórie vieme, že prenos infekčných ochorení má na svedomí viac ľudských životov ako všetky vojny dohromady."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
