došlo 23. júla 1996 na Dvorkinovej ulici v Košiciach. Videozáznam z miesta činu, ktorý v rámci dokazovania pred súdom mali včera možnosť zhliadnuť nielen muži v talároch a procesné strany, ale aj verejnosť, medzi ktorou nechýbali novinári, ba ani poslucháči právnickej fakulty, bol toho jasným dôkazom. To, čo prítomní v pojednávacej sieni Krajského súdu v Košiciach videli na obrazovke televízora, možno bez nadsázky nazvať hororom. A to oveľa strašnejším, ako tie, ktoré poznáme z filmového plátna. Nešlo o fikciu, lebo pod scenár hororu naživo sa podpísal 27-ročný Košičan, ktorý bol študentom teológie.

Pohľad do chodby inkriminovaného bytu vyvolal v radoch prítomnej verejnosti drobné mrazenie. Na zemi bola pohodená mačeta a pozdĺž chodby ležal neforemný balík prikrytý kobercom, pokrytým mapami zaschnutej krvi. Vzácna tekutina, ktorá kedysi pulzovala v žilách dnes už nebohého JUDr. Jozefa Z., bola všade. Vytvárala veľké kaluže na zemi, ale krvavými šmuhami bola znečistená aj vnútorná strana vstupných dverí, steny, ako aj dvere vstavanej skrine. . . Ukázalo sa však, že to bola len predohra k oveľa strašnejšiemu obrazu, ktorý sa prítomným naskytol po odtiahnutí krvou presiaknutého koberca, čo dovtedy ukrýval telo nebožtíka. Hovoriť o tele však nie je celkom namieste, lebo klbko mäsa a kostí, čo ležalo na zemi, sa skôr podobalo na rolovanú šunku. Vulgárne, ale výstižné a pravdivé. Pri detailnejšom zábere sa ukázalo, že nebohý leží na chrbáte s pokrčenými nohami, pevne pritlačenými k bruchu a hrudníku, pričom ruky mal priviazané k nohám. Na jeho ľavom členku bolo vidno uzol, z ktorého pokračovalo viacnásobné viazanie cez nohy a horné končatiny smerom ku krku. Tvár i odkryté časti tela boli zohyzdené nespočetnými ranami a znečistené zaschnutou krvou. . .

Obžalovanému nerobilo problém sledovať videozáznam a robiť si poznámky. Na rozdiel od neho, jeho strýko očividne nebol v takej dobrej forme. Sedel v pojednávacej sieni, ale podstatnú časť videozáznamu nevidel, pretože zrejme nezniesol pohľad na to, čo dokázal urobiť synovec s jeho bratom. . . S podobným problémom zápasili viacerí prítomní, ktorí pričasto odvracali pohľad od obrazovky. . .

Pre pripomenutie uvádzame, že prokurátor obžaloval Mgr. Róberta Z. z trestného činu vraždy, ktorej sa mal dopustiť na vlastnom otcovi. Ako sme už písali, krvavá dráma sa odohrala v byte na Dvorkinovej ulici, kde žil dnes už nebohý JUDr. Jozef Z. s manželkou, dcérou Andreou a synom Róbertom. Podľa obžaloby okolo 17. hod. napadol obžalovaný otca mačetou a "v úmysle ho usmrtiť, mu zasadil dve hlboké bodnorezné rany do brucha a pravého stehna, dve hlboké sečné rany do ľavého ramenného pletenca a ľavého líca a veľké množstvo tržnozmliaždených a rezných rán do hlavy, krku, trupu a končatín, čím mu spôsobil závážne zranenia, ktorým Jozef Z. na mieste podľahol".

Po čine, ktorý u bežného človeka vyvolá prinajmenšom šok z toho čo urobil, Róbert s pomocou sestry otca zviazali do takzvanej transportnej polohy. Prikryli ho kobercom a čakali, kým príde domov ich matka. Na lekárske ošetrenie sa vybrali až šesť hodín po domácom masakre. Tomuto brutálnemu činu mala predchádzať hádka otca s dcérou. Pri nej mal Jozef Z. poraniť Andreu nožom na ľavej ruke. . . Potom vstúpil na scénu Róbert. "Chytil otca okolo pliec, ale on sa mu vyšmykol a pritom ho pichol. Brat mu povedal, aby mi dal pokoj a neohrozoval ma nožom. Otec na neho nedal, preto brat zobral kladivo, ktoré bolo v kuchyni a udrel ho ním po hlave. Otca to však veľmi neomráčilo, stále na mňa útočil a vtedy sa brat na neho zavesil a začali spolu zápasiť. Ja som vybehla do otcovej spálne a zobrala som odtiaľ mačetu, aby som sa mohla brániť, keby ma opäť napadol. Vyšla som zo spálne, chcela som dať mačetu bratovi, potom som sa s ňou snažila ujsť z bytu. Sama neviem, čo som s ňou chcela urobiť. Keď som chcela odomknúť dvere, odhodila som ju, ale skôr ako sa mi to podarilo, pribehol otec, zobral mačetu a šermoval ňou pred sebou. Hneď za ním utekal brat," vypovedala v prípravnom konaní dcéra zavraždeného.

Hovorí Róbert Z.: "Nejaký čas sme s otcom na chodbe zápasili. Naraz ma zo seba striasol a keď sa otočil oproti mne, v pravej ruke držal mačetu. Kedy stratil nôž a zobral mačetu, to neviem, ale pamätám si, že urobil pohyb, akoby ma ňou chcel pichnúť do hrudníka. Ja som sa inštiktívne snažil otočiť bokom a otec zasiahol len moju ľavú ruku pod lakťom. . . Opäť sme začali zápasiť. . ." A čo sa dialo potom? "Bol som skrčený, asi som sa jedným kolenom dotýkal zeme, keď sa mi do rúk dostala mačeta, ktorá tam musela byť pohodená. Otec bol takisto skrčený, myslím, že hľadal nôž. Ja som sa mu v tom snažil mačetou zabrániť. Sekal som ňou, resp. rezal po jeho tele, ale nepamätám si, po ktorých častiach, až kým nepadol na chrbát. Prestal som sekať, ale dostal som strach, že otec bude v útoku ďalej pokračovať. Napadlo ma, že ho treba znehybniť. . . Trvám na tom, že som konal v nutnej obrane, pretože otec chcel usmrtiť mňa aj sestru".

Obžalovaný tvrdil, že si nevšimol, či otec žil.: "Mal som starosť, teda strach z toho, že vstane a zabije mňa i sestru, preto som sa ho snažil rýchlo zviazať." Čo si zaumienil, to aj urobil. Z chodby zobral zelený špagát a s pomocou sestry otca zviazali. Róbert Z. povedal, že ani sám nevie ako, no všetci, čo videli videozáznam z miesta činu, mali možnosť presvedčiť sa, že išlo o zviazanie vysoko profesionálne, z odbornej literatúry známe pod pojmom transportná poloha

Súdni znalci stanovili za bezpostrednú príčinu smrti poškodeného šok po krvácaní pri viacnásobných rezných, bodnorezných a sečných ranách hlavy, trupu a končatín. Na jeho tele ich bolo spolu 57, no najzávažnejšie z nich boli dve hlboké bodnorezné rany na bruchu a pravom stehne.

Pojednávanie bolo odročené.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.