Krimisúťaž

"Hluk, všade je hluk. Ja neznášam hluk. Dokonca ani večer tu nie je ticho. Ach ticho! Ticho, ktoré mám tak rád", rozprával Félix. Bol jedným z

mnohých, ktorí každé ráno vyrazili do ulíc veľkomesta hľadať v kontajneroch "šťastie", ktoré im utíši hlad a "šťastie", ktoré si oblečú. Ticho! Buďte už ticho! Tichóóó!", kričal hoci vedel, že hluk veľkomesta nikdy neutíchne. Takto vykrikoval často. Ostatní si ho nevšímali, zvykli si už. Tu si nikto nevšímal nikoho, alebo sa tak len tvárili. Všetci sa tvárili, že im je všetko jedno, hoci dobre vedeli... (ale to je jedno). Noc pomaly naberala čoraz tmavšie črty, šero sa menilo na tmu, v ktorej si nevidíte ani na špičku nosa. Takto vyzerala každá noc pod mostom, kde prespával Félix s ostatnými bezdomovcami. Ostatní obyvatelia sa tešili silnému osvetleniu ulíc i uličiek... "Ach, to je už 23:00?", povzdychla si milionárka, ktorá pozerala romantický film vo svojom luxusnom dome. V tej istej chvíli prenikol Félixovým chrbtom úžasne ostrý a nádherne vyleštený nôž. Škoda, že sa v tej chvíli nemohol lesknúť. "Tak a máš svoje ticho.", poznamenal vrah. Znelo to akoby sa Félixovi osud posledný krát zasmial do tváre. Veľkomesto sa zobudilo do výnimočne škaredého rána. Všade, kde by ste pozreli sama biela hmla, cez ktorú nebolo vidno šedé oblaky. Bezdomovci sa pomaly rozchádzali do ulíc. Aj v takýto deň, ak nechcú umrieť, musia vyraziť do ulíc. "Pozrite! Félix je mŕtvy, v chrbte ma nôž!", oznámil ktosi. Všetci tí, čo ho počuli zrazu zastali a vrátili sa. Smrť pre nich nebolo nič nezvyčajné, pretože v ich životných podmienkach nebolo ľahké prežiť. Vždy to niekto nezvládol. Ale Félix neumrel kvoli nepriaznivým podmienkam, či psychickému skratu, zavraždili ho. Vedeli to všetci, hoci boli bezdomovci, neboli hlúpi. Vraždu dokazoval nôž, ktorý bol kolmo zabodnutý do chrbta. Všetkých sa zmocnil pocit úzkosti a strachu. Nastalo ticho, ktoré panovalo niekoľko minút, ba dokonca aj mesto akoby zo súcitu trochu stíchlo. Takmer hrobové ticho prerušil niekto otázkou: "Čo ak to urobil niekto z nás?" Protesty ďalších bezdomovcov dotyčného odradili. Už o chvíľu sa pýtal niekto iný: "Čo ak to bol nejaký skín, alebo celá skupina?" "Ale mohli to byť aj tí dvaja, ktorých Félix videl predávať zbrane, prerušil ho další. Po týchto otázkach plných strachu a beznádeje už nepovedal nikto nič. Bezdomovci zabalili telo do deky, na ktorej Félix spával a podpálili ju. Bol to akýsi rituál. A polícia? Tú nikdy nevolali, báli sa problémov a otázok, ktoré prichádzajú spolu s ňou. Potom si vystrašení bezdomovci zobrali svoje veci, ktorých nebolo veľa (vždy cestovali naľahko) a rozptýlili sa do tmavých uličiek veľkomesta, no pod most sa už nikdy nevrátili. Myslíte si, že poznáte vraha? Tak potom neváhajte ani minútu a doručte ju do schránky s logom Ťaháka, alebo ju pošlite do emailovej schránky krimipribehyahoo.com, veď môžete vyhrať dva lístky do kina. V minulej Krimisúťaži vraždil advokát. Prvým vodítkom mala byť veta: Ako sa máte dnes? Štylizácia vety napovedá, že vrah navštevoval banku viac - menej pravidelne. Kto iný ako zamestnanec, ktorým advokát nepochybne bol, navštevuje banku pravidelne. Ďalej sa nám tu naskytá otázka: Kto vedel určite, že obeť je v banke tak skoro ráno? No predsa advokát, ktorý mal s obeťou stretnutie, atď. Až dôjdeme k tvrdeniu, že advokát sa nemohol dostaviť na miesto činu, pretože sa mu pokazilo auto a on sa ho nepokúšal opraviť. No komisár si všimol na advokátovej košeli mastnú škvrnu, ktorá mohla mať rôzny pôvod. Mohla to byť škvrna od oleja z auta, čo by znamenalo, že advokát sa pokúšal opraviť auto a komisárovi klamal. Pýtate sa na motív? Ten prezrádza časť jednej vety: ...s advokátom banky, ktorý sa stal správcom banky na dobu... Ak ste správcom banky máte prístup k trezoru, k účtom... A teraz to všetko spojte "and the killer is" advokát. Z vašich odpovedí (z tých správnych) sme vyžrebovali L. Fuhrmanovú zo Zombovej 11, KE, ktorá by si mala prísť po dva lístky do kina dnes o 16:00 do redakcie Ťaháka na ulici Boženy Němcovej 32, prvé poschodie.