Finančné zdroje VVaK v súčasnosti pokryjú len chod premávky
Košice - Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p., majú v Košickom a Prešovskom kraji 12 závodov. S problémami, s ktorými sa podnik potýka v čase, kedy sa hovorí o jeho transformácii, nás oboznámili Ing. Mária Soroková, ekonomická námestníčka na riaditeľstve VVaK, a Ing. Rudolf Kočiško, riaditeľ košického závodu VVaK.
V tomto roku podnik predpokladá výnosy a náklady z realizácie v hodnote vyše 1,6 miliardy korún. Náklady má prakticky v rovnakej výške, hospodári teda s vyrovnaným hospodárskym výsledkom po zdanení.
"Hlavné problémy sú spojené s dvomi okruhmi otázok. Tým prvým je cena vody. Ministerstvo financií SR ju reguluje maximálnou cenou u obyvateľstva za vodu a odkanalizovanie. Tá nepokrýva ani výrobné náklady na výrobu pitnej vody, čistenie odpadových vôd, odkanalizovanie a odvádzanie vody zo zrážok. Nepríjemne vplýva na naše tržby za vodné a stočné, ako aj na celkové hospodárenie podniku. Štátny podnik VVaK v podstate nemá zisk, čo má dopad na jeho investičnú výstavbu",povedala na úvod Ing. Soroková.
Východoslovenské vodárne a kanalizácie sú investorom veľkých čistiarní odpadových vôd (ČOV) a vodohospodárskych stavieb. V dôsledku spomenutých faktov je však ich financovanie v súčasnosti obmedzené. ČOV-ky sú napríklad v Košiciach, Svidníku, Humennom, Krompachoch, a prakticky sú plánované, či čiastočne rozostavané prakticky v každom okresnom meste alebo tam, kde má podnik svoje závody.
"V druhom rade na tok peňazí veľmi vplýva stav pohľadávok. Tie tvoria prakticky tretinu z celkových výnosov. Pohľadávky k 31.10. tvorili celkovo 541 962 tisíc Sk. 419 882 tisíc je po lehote splatnosti. Ak to vezmeme podľa odvetví, priemysel nám dlhuje 103 540 tisíc po lehote splatnosti, poľnohospodárstvo vrátane lesov 16 580 tisíc, zdravotníctvo 133 035 tisíc, školstvo, aj to, ktoré riadi okresný úrad, dlhuje 20 639 tisíc korún. Štátna správa dlhuje 14 228 tisíc, bytové hospodárstvo 27 080 tisíc, obecné úrady 9 742 tisíc. Ostatní dlhujú 95 038 tisíc. Tu je aj obyvateľstvo, u ktorého máme po lehote splatnosti pohľadávky za 18 377 tisíc."
Pohľadávky sú mínusovým finančným zdrojom podniku. Pokiaľ ich nie je možné vymôcť, vznikajú veľké problémy. V tomto prípade sú ešte zvýraznené tým, že podnik je lokalizovaný na rôznych miestach. Jedným z opatrení, ktoré podnik prijal pre rozdeľovanie existujúcich finančných prostriedkov, je centralizácia zdrojov z jednotlivých závodov na podnikové riaditeľstvo. Z tých sa platia niektoré záväzky voči štátnym fondom, Slovenskému vodohospodárskemu podniku podľa jednotlivých povodí, z ktorých VVak berú vodu, aby sa nestalo, že podnik nebude mať základnú surovinu pre výrobu pitnej vody.
"Takto je to centralizované odvtedy, čo vznikli problémy s disponibilnými zdrojmi. Takýmto spôsobom podnik s finančnými zdrojmi vystačí na to, aby chod prevádzky vodární nebol narušený. Tým sa myslí výroba pitnej vody, odkanalizovanie a čistenie. Na novú investičnú výstavbu dávame zdroje v takej miere, v akej sa nám zvýšia."
O situácii priamo v košickom závode VVaK hovoril jeho riaditeľ Ing. Kočiško.
"Pôsobíme v teritóriu Košice - mesto a Košice - okolie. V rámci podniku sme najväčší závod. Pokiaľ ide o pohľadávky, k 31.10. máme celkový stav 124 134 tisíc Sk po lehote splatnosti. Hlavnými dlžníkmi sú priemysel - 28 941 tisíc, zdravotníctvo - 54 051 tisíc, bytové hospodárstvo 13 451 tisíc. BPMK nám dlží okolo desať miliónov. Zo zdravotníctva konkretne Fakultná nemocnica L. Pasteura dlží 12 010 tisíc, FN na Tr. SNP 39 057 tisíc. K ďalším dlžníkom patrí štátna správa a školstvo. Niektorí majú u nás pohľadávky, nesplatené od roku 1998."
Aká je reálna možnosť vymožiteľnosti takýchto pohľadávok?
"V súčasnosti máme s dlžníkmi uzavreté splátkové kalendáre, ktoré sú u niektorých dosť nereálne. Napríklad s FN na Tr. SNP máme splátkový kalendár na dva milióny korún mesačne. U zdravotníctva podnikáme aj iné kroky. Podnikový riaditeľ oslovil priamo ministra zdravotníctva prostredníctvom nášho ministerstva. Je to dosť chúlostivá záležitosť, uplatniť pri nemocnici naše štandardné postupy tak, ako u ostatných neplatičov odstávkou vody nemôžeme. Malo by to širší dopad aj na obyvateľstvo. Operovali sme aj tým, že kvôli ich pohľadávkam sa už my, tak podnik, ako aj závod, dostávame do druhotnej platobnej neschopnosti. Pomaly nevieme uhrádzať záväzky našim dodávateľom za energiu, náhradné diely, materiál, čo v konečnom dôsledku môže mať dopad na všetkých obyvateľov. Neboli by sme schopní zabezpečiť dodávku pitnej vody a ostatné služby. Nie je to dobrý stav, spoliehame sa na to, že dôjde k oddlženiu zdravotníctva, školstva a tieto reálne peniaze dostaneme. Tie potom môžeme spätne investovať do dobudovania čistiarní odpadových vôd, rozšírenia siete alebo zlepšenia vybavenia."
Martin LUKÁČ
Autor: VODA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
