vládnemu návrhu na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, sa nekonala pre uznášanianeschopnosť. Do potrebnej dvojtretinovej účasti sa nedostavili štyria delegáti, takže uznesenie pre parlament, ktorý má odvolanie v programe ako posledný bod decembrovej schôdze, žiadne nebude. A hoci v zmysle zákona nie je stanovisko sudcovskej rady pre rozhodovanie NR SR vôbec záväzné, fraška v koprodukcii slovenskej justície a jej štátnej správy utešene rozkvitá.
Podobne totiž skrachovala i tzv. malá sudcovská rada na Najvyššom súde v piatok, ktorú Harabin "prezieravo" zvolal o jedenástej na pol štvrtú toho istého dňa. Niektorí členovia už mali, pochopiteľne, iné pracovné povinnosti, iní čerpali dovolenky a boli i takí, čo sa na "povinnosti" vyhovorili, lebo prítomní byť vôbec netúžili. Pripomeňme, že Harabin od augusta, keď Čarnogurský vzniesol svoj personálny návrh, obhajoval termín zvolania celorepublikovej sudcovskej rady až na 29. novembra tým, že "členovia musia mať čas usporiadať si svoje pojednávania a iné pracovné povinnosti". Nuž, na Najvyššom súde stačili aj tri hodiny... Tu treba aj povedať, že parlament sa vládnym návrhom, ktorý pochádza z polovice septembra, mesiace nezaoberal iba preto, lebo čakal na NEZÁVÄZNÉ vyjadrenie sudcovských rád, ktoré z titulu svojho postavenia zvoláva - Harabin.
Agentúrami sa mihli vyhlásenia niekoľkých sudcov, ktoré uznášanianeschopnosť sčasti vysvetľujú: Nechcú sa na kauze, ktorá je už do prasknutia spolitizovaná a poškodzuje meno justície, jednoducho zúčastňovať. Fakt je ale ten, že "harabiniáda" bola iba jedným z piatich bodov programu, v ktorom svietilo napríklad aj pripomienkovanie zákona o súdoch a sudcoch, čo by mala byť predsa pre nich agenda životnej priority... Bude preto aj čosi pravdy na indícii, že v zápase medzi ministrom spravodlivosti (vládou) a predsedom NS sa nechcú mnohí angažovať aj z existenčno-kariérnych dôvodov.
Doslova dehonestáciou sudcovského stavu je mediálne prekrikovanie Harabina a jeho podpredsedu-štatutára Juraja Majchráka, ktorí sa vzájomne denunciujú pri každej príležitosti, takže nemôžu prekvapiť ani ich úplne protichodné názory na posledný bankrot. Harabin vyhlásil, že včerajšie zasadanie "bojkotovali Čarnogurského ľudia", čo podpredseda Majchrák vzápätí označil za "nezmysel". Je skutočne inšpiratívne pre občana, ktorý má problémy a upiera sa na súdy ako inštanciu spravodlivosti, aké komplimenty si verejne strúhajú dvaja najvyšší justiční hodnostári v štáte. Majchrák sa však aspoň teší podpore najsilnejšej stavovskej organizácie, Združenia sudcov Slovenska (ZSS), ktorého bol prednedávnom zvolený predsedom. I to však za dosť trápnych okolností - keďže stanovy dovtedy neumožňovali súbeh funkcií predsedu či podpredsedu nejakého súdu a šéfa ZSS, delegáti ich proste hlasovaním zmenili, aby Majchrák mohol kandidovať.
Svedkom toho všetkého je spravodajca OSN pre nezávislosť sudcov Cumaraswamy, ktorý práve trávi na Slovensku tri kontrolné dni z osobného podnetu Harabina. Hoci ho náš predseda NS mediálne uviedol ako "pravú ruku Kofi Annana", takých spravodajcov živí OSN na tucty, čo ale nič neuberá z hanby, ktorú si do diára zapisuje. Možno tu však pobehujú aj dvaja Cumaraswamyovia; podľa tlmočenia samotného Harabina sa spravodajca domnieva, že "pokiaľ sa nedodrží päťročné funkčné obdobie predsedu a podpredsedov NS, budú porušené princípy právneho štátu". Naopak, s celkom iným Cumaraswamym sa stretol predseda ústavnoprávneho výboru Orosz. Tomu mal spravodajca povedať, že "dôvody na odvolanie Harabina sú také závažné, že vyvolávajú pochybnosti, či by takýto človek mohol vykonávať funkciu sudcu". Bolo by azda príhodné, keby "pravá ruka Kofiho" prehovorila aj vlastnými ústami...
Manévre, ktoré Harabin rozpútal pre záchranu svojej stoličky, už dávno stratili nárok na všetky spisovné prívlastky. Je naozaj neslýchané, že ešte pred dokonaným aktom (odvolaný by bol až hlasovaním parlamentu) napadol obyčajný návrh vlády na ústavnom súde (zamietnuté ako nekvalifikované). A k tomu ešte nahuckal proti vlastnému štátu pol Európy (štrasburský súd pre ľudské práva, osobný list predsedovi EK Prodimu) a ešte aj OSN. Osobitnou aférou sú Harabinove mediálne prezentácie, ktorých úbohosť ho diskvalifikuje odhliadnuc od vecných dôvodov. Na strane druhej je faktom, že hoci námietka protiústavnosti s vysokou pravdepodobnosťou neobstojí, najvyšší sudcovia sa vo svete neodvolávajú, aj keď argumenty by sa občas našli. Dôvod je prostý: Zásah exekutívy či legislatívy do justície vždy smrdí neúctou k princípu nenarušiteľnosti trojdelenia štátnej moci.
Súdne rady a Cumaraswamy hore-dole, parlament by mal toto teátro čím skôr ukončiť. Akokoľvek, všetko je lepšie než tento justičný HARAsment.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
