starostlivosti (SOZ PZSS), ktorý má dve požiadavky - zvýšenie odvodu štátu za ekonomicky neaktívnych občanov a celkové dofinancovanie rezortu zdravotníctva. Ak k tomu nedôjde, podľa odborárov to povedie k redukcii zdravotníckych zariadení, zníženiu počtu pracovných miest v rezorte, resp. poklesu reálnych miezd a zhoršeniu sociálneho postavenia pracovníkov či dokonca k nemožnosti vykonávať svoju odbornú činnosť tak, ako je žiadúce.
"Naša septembrová akcia s nálepkami, ktoré požadovali dofinancovanie zdravotníctva a sociálnej oblasti, bola síce úspešná, zúčastnilo sa jej asi päťdesiatpäť až šesťdesiattisíc pracovníkov v zdravotníctve, no výraznejšej odozvy sme sa nedočkali. Preto sme sa rozhodli vyjsť z anonymity a na naše požiadavky upozorniť razantnejšie. Chceme sa zviditeľniť stretnutím pred parlamentom, teda byť akýmsi výkričníkom, ktorý by nemali kompetentní prehliadnuť. Neočakávame nejakú masovú akciu, mienime len upozorniť na to, že tu sme a máme nejaké požiadavky," rozhovorila sa PhDr. Agnesa Stojničová, členka výkonného výboru SOZ PZSS a predsedníčka základnej odborovej organizácie SOZ PZSS vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Košiciach.
"Našou hlavnou požiadavku je zvýšiť odvody štátu do zdravotných poisťovní za jeho poistencov, teda ekonomicky neaktívnych občanov. Štátny rozpočet na budúci rok totiž počíta so štrnástimi percentami z 2400 korún, nevidíme však dôvod, prečo by mal mať štát výnimku a neplatiť toto percento z plnej výšky minimálnej mzdy. Finančná situácia v zdravotníctve sa jednoducho musí v záujme nás všetkých zlepšiť. Nežiadame nejaké nadradené postavenie tohto rezortu, no mal by dostať aspoň to nevyhnutné. Štát by si mal splniť svoju povinnosť," podokla PhDr. Stojničová.
Aj keď jej nespokojnosť je namieste - zníženými platbami do zdravotných poisťovní štát ušetrí mesačne viac ako dvesto korún na každom poistencovi, ktoré samozrejme v systéme chýbajú, je zjavné, že požiadavku odborového zväzu uhradiť aspoň 14 percent z 3600 korún vláda len ťažko splní. Odborári však dúfajú v nemožné a kvôli podpore svojej idey si dnes dajú v Bratislave rande pred budovou Národnej rady SR. Z Košíc by sa mali vydať do hlavného mesta dva autobusy - jeden z FNsP, druhý z Fakultnej nemocnice L. Pasteura, presný počet účastníkov zatiaľ nie je známy.
O probléme výšky odvodov štátu do zdravotných poisťovní sme nedávno hovorili s ministrom zdravotníctva Romanom Kováčom. Ten reagoval slovami, že štát nie je čosi imaginárne a v podstate nemá žiadne peniaze. Má len to, čo vymôže od občana prostredníctvom daní alebo cla... "Ak by sme teraz povedali - štát zaplať viac, tak solidartu, na ktorej je zdravotníctvo založené, roztiahneme na všetkých občanov. Ak by mal štát za svojich poistencov zaplatiť do fondov o päť miliárd ročne viac, musel by ich zýskať na daniach, napríklad zvýšením DPH..." konštatoval minister. Zaujímalo nás, či odborári súhlasia s takýmto riešením.
"Odvod štátu do fondov je zákonná povinnosť, nemyslím si, že by na to mali doplatiť všetci občania. Rozhodne by to tak nemalo byť. Štát by mal na to vyčleniť prostriedky bez ďalšieho zaťažovania občanov," zdôraznila Agnesa Stojničová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
