ústavou zaručenému právu na vzdelanie sa na tejto škole zaň platí. Bohužiaľ, neplatí sa za nadštandard, alebo za to, čo by sme chceli a mohli poskytnúť naviac, ale za vodu, elektrinu, strechu," hovorí riaditeľ Súkromného osemročného gymnázia na Buzuluckej ulici v Košiciach Karol Gumán.
Každá zo súkromných škôl išla do praxe s predstavou alternatívy voči štátnej škole, chcela poskytnúť nejaké iné vymoženosti. Aj v Súkromnom osemročnom gymnáziu (SOG) na košickom Sídlisku Dargovských hrdinov chceli popri vzdelaní dať deťom možnosť rozvinúť v plnej miere akýkoľvek záujem, nadanie, či talent.
To bola idea. SOG je jazykovou školou, ako káže trend, ale jazyky nie sú podmienkou. Rovnako ako počítače sú už bežnou vecou a mali by byť v učebných osnovách v takom rozsahu, aby ho každý zvládol. Ako pokračovateľ súkromnej základnej Prima školy má gymnázium zatiaľ 60 žiakov v troch triedach prime, sekunde a tercii, štyroch kmeňových učiteľov a ďalších externistov, lebo pri tomto počte tried nie je možné zabezpečiť aprobačnú štruktúru. Pomáhajú si aj učiteľmi zo štátnych škôl. Postupne, s pribúdajúcimi ročníkmi, sa bude rozrastať aj počet interných učiteľov. Každý rok robia záverečné skúšky profilu absolventov. Deti majú možnosť prejaviť sa na úrovni základného učiva a okrem toho ukázať pred rodičmi a známymi aj to, čo vedia naviac.
"Ak sa v rozhovoroch o financovaní škôl hovorí o cirkevných a súkromných školách jedným dychom, je to nesprávne," upozorňuje riaditeľ Gumán. "Cirkevné školy majú 90 percent toho, čo štátne. Z akých zdrojov, to je jedno. Ale majú. My máme 90 percent od rodičov. Okrem toho si zháňame sponzorov. To isté robia aj štátne školy. Dnes je na štátnej škole príspevok rodiča porovnateľný so súkromnou školou. Ale ja si už nemôžem dovoliť pýtať od rodičov ďalšie peniaze, aby sme vynovili triedu, kúpili počítač, pretože ich pýtam každý mesiac. Pritom tieto príspevky by mali byť na nadštandard, ktorý chceme poskytovať, na ďaleko vyššiu úroveň. V dnešnej situácii je to ale tak, že rodičia, ktorí sa rozhodli dať dieťa do súkromnej školy, sú znevýhodnení. A môžeme to brať aj ako pokračujúci trend potláčania drobného podnikania."
Všetky zámery sa zakladajú na ekonomike. Riaditeľ súkromného osemročného gymnázia má pocit, že štát zabudol, že aj tu učitelia vychovávajú deti, ktoré majú podľa ústavy právo na vzdelanie. Činnosť, ktorá je zadarmo, zvádza k znižovaniu jej kvality. Rodičom by nevadilo, ak by sa podieľali na nadštandardoch, niečom, čo sa vymyká bežnému rámcu vzdelávania. "My ho chceme poskytnúť deťom, ktoré by sa na bežné gymnázium nedostali. Napríklad dyslektik, dysgrafik sa nemôže dostať na gymnázium, pritom môže byť matematický talent. My mu poskytneme možnosť ukončiť minimálne stredoškolské vzdelanie. Ak sa uchytí, ukončí možno aj vysokoškolské," hovorí Karol Gumán.
Štátne školy majú všetko základné vybavenie, súkromné nemajú nič. Štartujú z nerovnakej čiary. Riaditeľ Gumán až na výnimky nevidí rozdiel v prospech nejakej štátnej školy. Snáď len v tom, že si môžu dovoliť prijímať len žiakov so samými jednotkami, čo nepovažuje za správny systém. "Posledný taký bol Michelangelo, že mal z telesnej, hudobnej, matematiky, slovenčiny, fyziky, chémie i prírodovedy samé jednotky. Dnes je celý rad detí, ktoré majú mimoriadne nadanie, talent pre isté činnosti. Mali by sme im poskytnúť základné vzdelanie a možnosť prejaviť svoju identitu."
V škole by chceli vytvoriť nadáciu pre takých žiakov, ktorí sú dnes už natoľko kmeňoví a špičkoví, že by ich neradi stratili. Ak sa rodičia dostanú do finančných ťažkostí, prídu o ne. Pôjdu do štátnej školy, kde sa im nebudú natoľko venovať. SOG už stratilo tri špičkové deti, pretože rodičia sa dostali do situácie, keď nemohli ďalej platiť, deti prešli do iného gymnázia. "Máme rôzne programy, napríklad Čisté ruky a podobne. Ale toto je program Čisté hlavy. Naše deti o pár rokov nebudú dostatočne vzdelané. Nebude to ich vina, ale naša. Máme povinnosť poskytnúť im vzdelanie."
V súkromnom osemročnom gymnáziu na Buzuluckej ulici v Košiciach majú už tretí rok rovnaký mesačný príspevok. "Nemám dosť morálnych síl, aby sme sumu zvyšovali, hoci každý dobre vie, že všetky médiá išli hore. Zháňame učiteľov, ktorí by náš program mohli naplniť, ktorí chcú dávať viac. Ale musíme ich aj zaplatiť. Nedá sa to inak," dodáva Karol Gumán. Štatút špičkových pracovníkov uznávajú všade inde, len nie v školstve.
Zdá sa, že štát na súkromné školy nehľadí ako na pomoc, ale ako na vyčleňovanie z pedagogického, výchovného, školského systému. To ale nie je pravda. Je to pomoc rodičov tomuto štátu, ministerstvu, ekonomike, pomoc učiteľov, ktorí sú ochotní do toho ísť. "Nerozumiem, prečo sme na okraji záujmu, akoby sme zdierali rodičov. Hoci je to pravda, za ktorú sa veľmi hanbím a snažím sa ju vysvetľovať rodičom," dodáva Karol Gumán.
Snaha ministerstva ubrať neštátnym školám dotácie je podľa Asociácie súkromných škôl len populistickým manévrom, ktorý má zakryť skutočné nedostatky v rezorte. Do cirkevných a súkromných škôl dohromady v súčasnosti chodia len 4 percentá všetkých žiakov. Aj v prípade, že by dostávali rovnaký objem peňazí ako štátne, ide o desatinky percenta z hľadiska celoštátneho rozpočtu. Oveľa viac by sa dalo ušetriť, keby sa začalo so skutočnými reformami, s transformáciou a zlučovaním nevyužitých škôl. Takéto kroky sú však nepopulárne. Ak zaniknú súkromné školy, v konečnom dôsledku to štát vyjde drahšie, lebo žiaci prestúpia do štátnych škôl, kde ich vzdelávanie hradí štát v plnej výške.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
