Najväčšiu časť z tejto sumy tvoria dlhy v rezorte školstva, kde neuhradené faktúry za dodávku tepla, vody, elektrickej energie a ďalšie prevádzkové náklady predstavujú momentálne čiastku vyššiu než 120 miliónov Sk. Keďže aj v ostatných krajoch je sitácia podobná, odhodlala sa naša vláda konečne k nejakému systémovému kroku. Na svojom stredajšom zasadnutí rozhodla o diferencovanom oddlžení škôl a školských zariadení patriacich pod krajské a okresné úrady v celkovej výške do 900 miliónov korún. Zdroje na krytie týchto dlžôb sa našli u "poľnohospodárskeho" ministra Koncoša, ktorému zostalo z nevyčerpaných prostriedkov na riešenie dopadov tohtoročného sucha rovných 150 mil. Sk. Ďalších zhruba 750 miliónov sa musí nájsť v nadpríjmoch štátneho rozpočtu, čo však pri jeho plnení bude zrejme omnoho tvrdší oriešok...

"My by sme potrebovali celých 900 miliónov korún," žartom poznamenal vedúci odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry KÚ Košice Ing. Peter Osif. Vzápätí však už preladil na vážnejšiu nôtu. "Slovenské školstvo muselo dostať tieto peniaze, aby vôbec prežilo... Sme veľmi radi, že vláda na to konečne prišla. Ľady sa lámali najmä na jej minulotýždňovom výjazdovom zasadnutí v Košiciach, kde aj vďaka angažovanosti nášho prednostu Š. Vranovského napokon zvíťazila táto myšlienka. Oficiálne vám môžem povedať, že k 31. septembru predstavovali celkové dlhy okresných úradov v kraji sumu 120 miliónov. Podľa našich výpočtov sa však ku koncu roka budú pohybovať na hranici 170 miliónov korún. Teraz ešte neviem povedať, koľko percent z tejto sumy nám ministerstvo školstva priklepne. V najbližších dňoch očakávam, že o tom budeme diskutovať s pánom Ftáčnikom. Ešte keby vláda našla peniaze aj na zvýšenie platov pre učiteľov," povzdychol si.

Vláda pri svojom stredajšom "oddĺžovacom" rozhodnutí taktiež poverila ministra školstva a financministerku B. Schmögnerovú, aby predložili informáciu o kritériách diferencovaného rozdelenia prostriedkov do jednotlivých krajov. Ten by mal zohľadniť hospodárnosť využívania financií v priebehu tohto rozpočtového roku.

Najjednoduchším riešením by zrejme bolo úplné oddĺženie škôl a školských zariadení, čo sa zčasti aj zrealizuje. Zbytočne sa však budú radovať riaditelia niektorých škôl a školských zaridení, ktorí si svoju zlú situáciu spôsobili aj vlastným pričinením... Ako sa totiž vyjadril minister Ftáčnik, nehospodárne hospodáriace školy nebudú oddĺžené v plnom rozsahu. S jeho názorom súhlasí aj vedúci odboru školstva košického Krajského úradu Peter Osif.

"Náš najzadĺženejší okres je Spišská Nová Ves, kde sme evidovali dlh 16 miliónov korún. Avšak čo do počtu žiakov porovnateľné okresy Košice - okolie alebo Michalovce majú ani nie polovičné záväzky. Hoci je toto porovnanie trochu zjednodušené, v každom okrese podrobne zanalyzuje spôsob, ako spomínané dlhy vznikli. Takisto budeme posudzovať aj prístup riaditeľov všetkých škôl k hospodáreniu s rozpočtovými prostriedkami. Niektorí z nich si totiž nezaslúžia, aby ich škola bola oddĺžená až do výšky 100 percent, keďže aspoň časti vzniknutého dlhu mohli predísť lepším hospodárením," myslí si Josef Osif.

Nový rok tak väčšina škôl a školských zariadení začne na rozdiel od minulosti takmer bez dlhov. Vzhľadom na zatiaľ predbežný návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 však toto radostné konštatovanie vydrží maximálne niekoľko týždňov. Možno už na konci školského roka v júni sa situácia vráti do starých koľají a riaditelia budú opäť 'kričať', že nie sú schopní finančne pokryť všetky náklady na prevádzku svojich škôl.

"Vôbec sa nebudem čudovať, keď tomu tak bude. Som síce rád, že vláda urobila tento rok, avšak je to len jednorázové čiastkové riešenie. Rozpočet síce vychádza z reálnych nákladov na fungovanie škôl, lenže jedná sa o stav z roku 1996... Štyri roky dostávame na krajský úrad ten istý finančný obnos, avšak nikomu nevadí, že náklady za ten čas vzrástli o 42 percent. Pokiaľ sa nevyrieši táto disproporcia, je zbytočné rozprávať o nejakom systémovom riešení...," povedal nám včera prednosta Krajského úradu Štefan Vranovský.

Mimochodom na stole vedúceho odboru školstva P. Josifa už teraz ležia 'zaprášené' žiadosti od riaditeľov škôl na poskytnutie celkovo 350 miliónov Sk, ktoré by im pomohli pri riešení doslova havarijných stavov na jednotlivých školách. Na tie sa však už poskytnutá vládna rezerva nebude sťahovať. Dôvod je prostý. Po oddĺžení škôl nezvýši na tieto aktivity ani koruna...