plná sála agentúry GeS, ktorú prevádzkuje jeho brat Gejza, svedčila o tom, že v srdciach jeho priateľov je stále živý. V stredu si našiel čas každý z jeho priaznivcov či spolupracovníkov, aby sa stretli na tomto mieste a zaspomínali na človeka, ktorý napriek svojej nespornej hráčskej výnimočnosti nezanechal za sebou ani jedno CD-čko. Zatiaľ čo s vervou pomáhal iným, aby postúpili vpred, on bez slovka rozlúčky v skromnosti, ktorou žil, odišiel. Jeho pomoci vo svojich začiatkoch môžu ďakovať napríklad i taký Peter Nagy či Marika Gombitová, zo zúčastnených si prišli jeho pamiatku uctiť Andy Hryc či Peter Lipa, nehovoriac o bohatom zastúpení košickej hudobnej obce, ktorá čosi zo "zlatého" obdobia, keď mala dobrá muzika nielen v Košiciach zelenú, čosi pamätá.
Na úvod večera mohli prítomní na veľkoplošnej videoprojekcii vidieť vizuálne zachytenie "Ďuriho" za "oných" čias a čo nedokázal obraz, dokončila známa Jurajova hudba, ktorá fotografie podfarbovala. Naraz boli všetci v sále naladení na jednu "džezovú" strunu, na čo do tretice vstúpilo do hry usmerňujúce slovo moderátora, ináč speváka, Dušana Ružičku.
Nerozprávalo sa veľa, spomienka sa niesla najmä v hudobnom podaní, ktorú prezentovali za doprovodu košického Swing bandu bývalí Jurajovi spoluhráči ako Peter Stašák, speváčka Erika, Jozef Olajoš, Eugen Šváb, Helena Okresová a iní. Väčšinou úsmevné zážitky zo života najtaršieho z bratov Szabadosovcov, dobráčiska od srdca, pridávali do verejnej zbierky napríklad i textár Štefan Moyzes, saxofonista Jozef Olajoš a mnoho ďalších hostí na pódiu. Pieseň po piesni, väčšinou z Jurajovho pera, odhaľovali prípadným neskôr narodeným laikom, aký vlastne tento človek bol. Keď začala nostalgická nálada v sále gradovať, vystúpila na pódium Jurajova manželka, familiárne nazývaná Ula a predviedla jednu z jeho skladieb na nezvyčajnom elektrickom variofóne. Pri rodine zostalo aj ďalej, keď sa mikrofónu zhostil Gejza Sabados, ktorý v minulosti ako vyhľadávaný bubeník zakúsil pod dozorom staršieho brata ako sa hrá na svetových pódiách. No a bol to práve Peter Lipa, ktorý vo finále zaspieval na slávu tomu, ktorý práve s ním odohral svoj posledný koncert v Dome umenia v Košiciach, kde podal nadľudský výkon.
Juraj Szabados kvôli hudbe obetoval vzdelanie na viacerých vysokých školách a s ľahkým srdcom oželel i lákavé pozvania, aby odišiel do centra slovenskej kultúry - Bratislavy. Celý život ostal verný milovaným Košiciam a jeho prítomnosť mohli cítiť všetci, ktorí sa v stredu večer na chvíľu zastavili a venovali Jurajovej spomienke trocha zo svojho času.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
