dedinke, zvlášť, ak by sa dostal k pozemkom za pár drobných. A keby ešte štát prispel na vybudovanie infraštruktúry, to už by teda bolo niečo. Radosť pustiť sa do stavania. Lenže... Hoci sa pred pár rokmi ľudia dostali za lacný peniaz k parcelám v Nižnej Kamenici, hoci štát investoval do infraštruktúry takmer šesť miliónov korún, z pôvodne plánovaných 55 rodinných domov stojí, alebo je rozostavaných len päť. V čom spočíva kameň úrazu?
Obec Nižná Kamenica dostala za poslednej Mečiarovej vlády dotáciu od Fondu národného majetku (FNM) vo výške takmer 6 miliónov korún na vybudovanie infraštruktúry. Zámerom bola podpora individuálnej bytovej výstavby, FNM preto podmienil poskytnutie prostriedkov tým, že najneskôr do roku 1998 na príslušných 55 parcelách vyrastú nové rodinné domy. Výsledok je taký, že štát síce zhodnotil pozemky, ale je na nich rozostavaných iba päť domov. Podľa kúpno-predajných zmúv, ktoré obec podpísala s majiteľmi parciel, má predkupné právo až do marca budúceho roku ona. Teda ak majiteľ chce predať pozemok, musí ho najskôr ponúknuť obci. Na jar budúceho roku si však už s ním môže robiť, čo chce. Logicky preto súčasná situácia vyznieva tak, že poniektorí majitelia pozemkov, ktorí sa k nim dostali za pár drobných, možno čakajú na budúci rok, aby ich mohli podstatne výhodnejšie predať. Keďže je dobudovaná infraštruktúra aj prístupová komunikácia, hodnota parciel totiž stúpla možno päťnásobne. Medzi vlastníkmi pozemkov sme našli aj zaujímavé mená, napríklad exprednostu OÚ Košice-okolie Jána Uhrína či bývalého prednostu Okresného úradu Košice II Miroslava Machalu, ktorý má mimochodom tri parcely. Teda chcel stavať tri domy?
Keďže obydlia nestoja, hoci už mali v nich ľudia bývať dva roky, štát môže podľa nášho názoru žiadať vrátenie finančných prostriedkov. O stanovisko sme požiadali prednostu Okresného úradu Košice-okolie Ľuboša Pastora. "Po štyroch rokoch od poskytnutia financií zo strany FNM konštatujem, že v Nižnej Kamenici je vybudovaných alebo je v štádiu rozostavanosti päť domov, hoci ich malo byť 55. Podľa môjho názoru došlo k nehospodárnemu využitiu finančných prostriedkov a porušeniu zmluvy medzi FNM a obcou. V tejto súvislosti sme podali podnet na kontrolu na FNM, ministerstvo výstavby aj na správu finančnej kontroly. Podobné dotácie dostalo okrem Nižnej Kamenice ešte päť obcí, všade však zmluvy dodržali a domy postavili."
Po slovách kritiky z úst prednostu sme si po vysvetlenie zašli do Nižnej Kamenice za tamojším starostom Jozefom Šinglárom. "Pozemky obec predávala ešte začiatkom roku 1996 ako záhrady. Rozpredávali sme vlastne bývalú záhradu grófa Forgácha. Obyvatelia našej obce za meter štvorcový platili 20 korún, ostaným sme predávali po 60 korún za štvorák," uviedol nás do problematiky. Dnes, keďže je vybudovaná infraštruktúra, cena už stavebnej parcely predstavuje asi tristo korún.
V čase, keď sa tieto veci realizovali, nebol síce Jozef Šinglár ešte starostom, richtárčil vtedy Pavol Urban, zastával však pozíciu jeho zástupcu a tak je o celej záležitosti informovaný. Potvrdil naše informácie, že podľa zmluvy s FNM mali domy stáť do konca roku 1998. Na otázku, prečo obec pod vedením P. Urbana pristúpila k takémuto záväzku, keď ho predsa nemohla garantovať, odpovedať nevedel. V kúpno-predajných zmluvách povinnosť dostavať dom v nejakom termíne ukotvená byť nemohla, pretože pozemky sa predávali pred poskytnutím dotácie a navyše, nešlo v tom čase o predaj stavebných pozemkov. Obec však čosi sľúbila a nedodržala. Štát si teda môže nárokovať vrátenie peňazí. Mala by obec v takomto prípade z čoho šesť miliónov vrátiť? "Momentálne máme na účte päťtisíc korún. Hospodárime s vyrovnaným rozpočtom na úrovni 300 tisíc. Takže vrátiť by sme ich určite nemali z čoho," odpovedal J. Šinglár.
Problémy sprevádzajú aj samotnú realizáciu infraštruktúry. Dodnes nie je stavba skolaudovaná kvôli tomu, že pod príjazdovou komunikáciou mala podľa projektu viesť kanalizácia, od nej však po dohode s dodávateľom - Inžinierskymi stavbami - obec upustila. "Prostriedky sme investovali do elektrických sietí, pretože pracovníci Inžinierskych stavieb nám povedali, že štátom poskytnuté prostriedky nepostačia na realizáciu všetkého," vysvetlil nezrovnalosť s projektom J. Šinglár. Problém sa teda porieši spôsobom hodným Šalamúna - aby mohla byť stavba skolaudovaná, musí súhlasiť s projektom. A tak sa urobí projekt nový podľa toho, ako sa to postavilo. Chýbajúca kanalizácia však môže v budúcnosti spôsobovať zamokrenie pozemkov.
Skutočnosť, že domy do dnešného dňa nestoja, v žiadnom prípade súčasný starosta nechcel spájať s prípadnými špekuláciami majiteľov pozemkov, ktorým mohlo ísť o lacnú kúpu a drahý predaj. Za všetko vraj môže nárast cien stavebných materiálov, ľudia vraj nemajú na to, aby začali stavať. Lenže stavebný materiál zdražel v rámci celého Slovenska a v ostatných obciach, kde štát podporil individuálnu bytovú výstavbu, slovo dodržali a domy postavili...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
