presných mier. Meranie vzdialenosti si uľahčovali najmä tým, že dĺžkové miery odvodzovali od jednotlivých častí ľudského tela. Už najstaršie civilizácie používali palec, dlaň, lakeť a iné. Starých mierových jednotiek je veľmi veľa, obvykle mali iba miestny charakter. Najväčší chaos, čo sa týka mier, vládol najmä v stredoveku.
Miery našich predkov boli viac-menej praktické, v dnešnej konkurencii by už asi ťažko obstáli. Skôr než sa dostaneme ku vzniku samotnej jednotky dĺžky- metra, pripomeňme si niektoré staré jednotky. Najmenšou jednotkou bola čiarka, o čosi väčšia bola dlaň. Dlaň merala vyše sedem centimetrov a ďalej sa delila na štyri prsty. Medzi najznámejšie staré jednotky patrí lakeť, používala sa už aj za vlády Přemysla Otakara II. Lakeť bol populárny, svoje prvenstvo si udržal až do zavedenia metrickej sústavy. Pre meranie väčších vzdialeností sa používal krok, ktorý meral vyše pol metra. Najväčšou jednotkou bola míľa, ktorej veľkosť nebola jednotná.
Doba si vynútila prijať nejaké opatrenia, ktoré by pomohli ujednotiť metrický systém, čo sa týkalo aj merania dĺžky. Vedci boli nútení vypracovať novú medzinárodnú jednotku, čo si vynútil prudký rozmach vedy a techniky. Korene vzniku merania dĺžky, ako ju poznáme dnes siahajú do Francúzska. Koncom 17. storočia bola prototypom jednotky dĺžky tyč, ktorá po krátkom čase nevyhovovala požiadavkám. V roku 1790 sa medzinárodná vedecká komisia rozhodla stanoviť novú jednotku dĺžky. Vznikla prvá definícia jednotky dĺžky - metra, ako desaťmiliontá časť zemského kvadrantu. Názov "meter" prvýkrát použil francúzsky matematik a fyzik Jean Charles Borda. Dnes pre každého známe pomenovanie vzniklo na základe gréckeho slova metron, čo znamená mieru. Prvý prototyp metra mal tvar obdĺžníkovej tyče a zaviedli ho v roku 1795 vo Francúzsku. Prototyp metra uložili v roku 1797 do štátneho archívu v Louvri.
V Španielsku začali jednotné miery platiť od 22. 12. 1795. Vo Švajčiarsku to bolo až v roku 1801. Nemci v tomto smere dosť zaostávali, jednotné miery sa začali používať až v roku 1884. V habsburskej monarchii bolo viac pokusov, ktoré mali zjednotiť miery. Boli viac-menej neúspešné. Čiastočný poriadok v mierach začínal byť až v roku 1853, keď boli vydané cisárske dekréty platné pre celý štát. Meter si napokon svoju konečnú podobu získal v roku 1889. Prototyp metra je uložený v archíve Medzinárodného úradu pre miery a váhy. Je to platinovo-irídiová tyč tvaru písmena "H", na ktorej je vyznačená vzdialenosť jedného metra. Ďalší vývoj ukázal, že definícia metra nie je celkom presná. Od roku 1960 sa začala používať nová definícia, na základe ktorej je možné meter reprodukovať s veľmi veľkou presnosťou.
Na meranie sa už od nepamäti používali pravítka, ktoré si naši prekovia sami vyrábali z kameňa. Pre zložitejšie merania používali pravouhlé trojuholníky s olovnicou, dnes sa miesto nich používajú vodováhy. Stále sa zdokonaľujú, prakticky sa ešte stále používajú kontaktné, ale aj posuvne meradlá. Dnes aj v tejto sfére zvíťazila výpočtová technika. Vďaka nej môžeme merať vzdialenosti, hĺbky, výšky s veľmi veľkou presnosťou.
Autor: Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
