provincie Kosovo, kde prepukla nová vlna násilia medzi etnickými Albáncami a Srbmi. Rusko uvítalo v stredajšom návrhu rezolúcie nové vedenie v Belehrade a jeho snahy o zmierenie a stabilitu v regióne. Moskva poznamenáva, že podmienky na ukončenie embarga boli splnené a dôvody na jeho zachovanie boli prekonané novými udalosťami na vnútropolitickej scéne.
BR OSN prijala zákaz dovozu zbraní do JZR v marci 1998 v snahe zastaviť ťaženie srbských ozbrojených síl proti kosovským Albáncom. Operáciu zastavila až letecká kampaň Severoatlantickej aliancie. Medzičasom došlo v Belehrade k zmene pomerov politických síl a vládu prevzali po autoritárskom režime prezidenta Slobodana Miloševiča prozápadne orientované strany. Samotné Kosovo sa nachádza pod správou OSN, pričom zachovanie mieru garantuje civilná polícia OSN a oddiely NATO.
Uplynulý týždeň ale albánski ozbrojenci opäť odštartovali ofenzívu v nárazníkovej zóne pozdĺž kosovsko-srbských hraníc. Albáncom sa podarilo obsadiť niekoľko srbských dedín a vytlačili srbskú políciu z určitých oblastí.
Ofenzíva etnických Albáncov vyvolala protesty západných vlád, ktoré sa obávajú nového krviprelievania. Novozvolený juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica súčasne požiadal jednotky NATO rozmiestnené v provincii, aby zastavili tieto vpády do oblastí južného Srbska. V pondelkovom liste BR OSN Koštunica uviedol, že je v moci polície OSN a jednotiek NATO stabilizovať situáciu, musia len chcieť. Etnickí Albánci sú väčšinovým obyvateľstvo v juhosrbskej provincii Kosovo. Obdobne silno sú zastúpení aj v teritóriu nárazníkovej zóny. Militantní Albánci žiadajú jej pripojenie ku Kosovu a následne nezávislosť od Srbska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.