zvládnutie priemerných pracovných a osobných ťažkosti pomoc psychoanalitika alebo absolvovanie populárnych kurzov, Slovák si pomôže svojim sedliackym rozumom. Nie je tomu inak, ani pri vybavovaní výpisov zo Strediska cenných papierov (SCP). Kým pred niekoľkými týždňami, sa pred SCP tvorili kilometrové rady a mnohí, väčšinou cezpoľní boli blízko infarktu, dnes je situácia na prvý pohľad priam idylická.
O výpis z účtu cenných papierov sme išli požiadať aj my. Napriek dobrým radám, že keď chceme byť v ten deň vybavení, musíme prísť najneskôr o šiestej ráno, došli sme k SCP len päť min pred ôsmou. Už z diaľky ma však potešil pohľad len na troch dôchodcov, ktorí v rannom mraze podupkávali pred zavrenou bránou. "Pani zlatá, ale my sme tu už od štvrtej. Vidíte, že na dverách už visí menoslov ľudí, ktorí sa už počas prvých ranných hodín zapísali," zmrazili hneď úvodom moje nadšenie nad tým, že horrorové vízie o obrovských radoch sa nenaplnili. Aj tak som však mala šťastie, do zoznamu som sa zapísala ako 47 v poradí, čiže ešte traja ľudia po mne mali reálnu šancu dostať sa dnes dnu. Pracovníčky SCP totiž vybavia za jednu smenu päťdesiatich ľudí.
"A teraz čo ?," pýtam sa ostrieľaných borcov.
"Nič, treba čakať asi do trištvrte dvanásť, kedy nám rozdajú časenky," prezradil mi starší pán. Totiž na vybavovanie výpisov som si vybrala stredu, kedy SCP pracuje popoludní od 12,30 do 18 hodín. Cez iné dni je postup identický, len časenky vydávajú už pred ôsmou.
Plná optimizmu, vravím svojim čakajúcim kolegom:
"Tak potom poďme preč a príďme až pred dvanástou."
"Jáj, tak to sa nedá. Veď ja tu už čakám od štvrtej a som štvrtý v poradí, ale pri papieri musím stáť, pretože sa stáva, že keď ho nik nestráži, príde hocijaký odkundes a strhne ho. Preto si ho strážiť musíme," zasvätil ma do tajov ochrany tohto dôležitého dokumentu parťák - dôchodca.
Ako mi stihli vysvetliť systém poradovníka, nič nie je na prvý pohľad také jednoduché ako sa zdá. Napríklad papier s menami, nevylepujú pracovníci SCP alebo vrátnik, ale ten klient, ktorý príde prvý.
"Viete, ja som prišiel už ráno o druhej, nič tu neviselo, tak som naštvaný odišiel. Prišiel som späť o šiestej a už tu papier bol aj s množstvom mien. Až potom som sa dozvedel, že som mal vyvesiť lajstro ja, keďže som prišiel ako prvý a počkať na ďalších," netajil svoje rozčarovanie ujko z Terasy.
Ochotných dôchodcov som nechala na pár hodín samých a pred dvanástou, už s ďalšími žiadateľmi som sa pripravila na vydávanie časeniek. Postup bol relatívne veľmi jednoduchý. Vrátnik vyšiel pred bránu a začal čítať menoslov. Ľudia sa v dvojiciach postavili do radu a takto v peknom vojenskom útvare sme čakali na príchod pracovníčky SCP, ktorá nás opäť podľa menoslovu skontrolovala a rozdala nám časenky. Tým sa celé martýrium skončilo a ďalší systém je už rutina. Na stanovený čas prídete do SCP a tam vás vybavia v priemere do desiatich minút.
A prečo vlastne ľudia do SCP chodia ? Väčšina klientov tvoria tí, ktorí po roku 1996 zmenili svoje bydlisko alebo nacionálie. Ďalšiu kategóriu tvoria občania, ktorým zanechal dlhopis príbuzný v dedičstve a nemej početnú skupinu, tvoria občania - neporiadnici, ktorí nemajú v poriadku výpisy pretože si ich neodkladali. Priznám sa, že do poslednej kategórie bordelárov patrím aj ja. Napriek rôznym pohnútkam, sú si však všetci klienti SCP v konečnom dôsledku rovní a väčšinou si vybavujú dlhopisy v tomto období preto, aby ich ihneď mohli predať. Buď cez RM systém, alebo ihneď z rúčky do rúčky obchodníkom s cennými papiermi.
"Prečo by som mal čakať na budúci rok. Vianoce sú predo dvermi a nikde nemám záruku, že od štátu sa tých peňazí dočkám. Žiaľ, už nemám prečo veriť. Taktiež inflácia, môže byť vyššia ako teraz a tieto peniaze sú istejšie ako potom. A v neposlednom rade, môže sa mi niečo stať, trebárs ma zrazí auto a z dlhopisu nebudem mať nič, len moji príbuzní ďalšiu oštaru," zdôvodnil nám svoje pohnútky rýchleho predaja jeden z klientov SCP. Podobné dôvody mali aj ostaní občania. Pre Slováka totiž stále platí: "Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.