bývalých antimónových baní, ktorý vykazuje známky toxicity. Dokonca aj samotní ľudia si údajne svojvoľne flotačný piesok rozoberali a používali ho napríklad ako podkladový posypový materiál pre zámkovú dlažbu či do omietok. V niektorých obciach ako Štós, Jasov, Poproč, Šemša, Rudnik a v Medzeve mal byť kontaminovaný kal podľa niektorých zdrojov dokonca použitý na zásyp vodovodných potrubí.
"V súčasnosti nevieme odhadnúť, ako dlho sa škodlivé látky z piesku vylučujú. Celý piatok zasadala havarijná komisia zložená z 22 ľudí. Predbežne sme pozastavili ťažbu materiálu z flotačných kalov a všetky haldy sa označia výstražnými značkami zakazujúcimi používanie tohto materiálu," informoval nás včera prednosta Okresného úradu Košice-okolie Ing. Ľuboš Pastor. Dodal, že je nutné počkať si ešte na výsledky expertíz, na základe ktorých sa rozhodne o sanácii a spôsobe uskladnenia. "Najbližšia skládka toxického odpadu je až v Strážskom," poznamenal prednosta.
Piesok má obsahovať neprípustne vysoké hodnoty antimónu, arzénu a kadmia. Obec Poproč si v minulom roku dala vypracovať posudok Technickej univerzite, ktorej experti konštatovali, že piesok z flotačného odpadu sa môže použiť na zásyp plynovodných potrubí, avšak nesmie to byť v blízkosti vodných zdrojov. Okresný úrad si však počká ešte na ďalšie analýzy, ktoré by mal objednať Slovenský plynárenský priemysel ako investor plynofikácie. "Pri každom stavebnom materiáli, ktorý sa na stavbách využíva, musí byť súčasťou dokumentácie aj príslušný atest. Nechápem, ako sa mohol použiť materiál, ktorý atest nemá," dodal Ľ. Pastor.
V antimónových rudných baniach v Poproči sa ťažilo od roku 1939 až do roku 1964. V 1968 roku sa bane zatvorili, celé roky však materiál ľudia používali na rôzne účely.
Čo na časovanú ekologickú bombu hovoria samotní Popročania? "Stále dookola počúvame reči o tom, aká je tu škodlivá voda aj všetko okolo nás. Ešte v roku 1992 zistili zvýšený radón, dokonca aj u nás ho namerali viac, ako je prípustné. Stále sa tu robia nejaké merania... No ale čo sa máme teraz odsťahovať? Berieme to športovo, žijeme predsa v Poproči roky a nič dramatické sa nedeje," pokrčila plecami Mária Timková, manželka starostu obce.
Oto Sopko, rodák z Poproče, má obavy z toho, ako je zaťažené životné prostredie v tejto obci a zastáva názor, že by sa s tým malo niečo urobiť. "Aj v Medzeve sa týmto pieskom zasypávalo potrubie a takisto v Jasove. Ale myslím, že do omietok ho ľudia nebrali, je to vlastne len blato, ktoré sa na takýto účel nehodí."
Zita Baníková a Eva Hýľovská nám odpovedali v jednotnom duchu: "Žijeme tu my a naše rodiny už desaťročia. Celá obec je postavená na antimónových baniach a žijeme a sme zdraví. Radšej by sme boli, keby sa urýchlilo dokončenie plynofikácie. Bojíme sa, aby teraz tieto poťahovačky s pieskom jej dokončenie neoddialili. Mnohí si už vyhodili pece na tuhé palivo. Základ je, aby bolo teplo, aby sme nepomrzli." Ako dodala Z. Baníková, jej mamka robila v bani viac ako dvadsať rokov a je v poriadku. Ženy reči o kontaminácii vôd či pôdy berú s rezervou. Hovoria, že pijú vodu, ktorá má vraj obsahovať arzén, dlhé roky a dokonca i v tehotenstve a všetko je v poriadku. Jedna z ďalších obyvateliek Poproča poznamenala, že napríklad jej sestra žijúca v Moldave, ktorej lekár neodporúčal v tehotenstve piť tamojšiu vodu, si ju dovážala do Moldavy paradoxne práve z Poproča.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
