"Fantastika sa dostala do disentu a nemôže sa z neho dostať ani dnes," tvrdí Rastislav Weber
Prešov - Slovenský syndikát autorov fantastiky vyhlasuje každý rok literárnu súťaž o Cenu Gustáva Reussa. Za rok 2000, v desiatom ročníku tejto súťaže, zvíťazila poviedka Alexandry Pavelekovej Súkromná záležitosť, pred Osudom vo vlastných rukách Rastislava Webera a Hudbou Števa Huslicu. O Cene Gustáva Reussa, ako aj o literárnych žánroch sci-fi a fantasy sme sa pozhovárali s oceneným Prešovčanom Rastislavom Weberom.
* Koľko autorov sa zúčastnilo súťaže? Očakávali ste tento úspech?
- Správy o výsledkoch sú zatiaľ dosť strohé, no podľa všetkého sa ani v tomto jubilejnom ročníku súťaže veľa nezmenilo. Autorov bolo okolo 60 a súťažilo asi stodvadsať poviedok z celého Slovenska. A očakávania? Súťaž je anonymná a korešpondenčná - teda nikto nemôže vedieť dopredu, akých má súperov a aké zbrane použili. Z radov porotcov síce zaznel hlas, že "už bolo načase", ale to nemožno brať vážne. Som rád, že som sa po rokoch potuliek okolo ocenených miest - dvakrát zemiaková medaila - dostal na stupeň víťazov...
* Používate pseudonym Marbh Maidin, aj keď pri ocenenej poviedke bolo vaše meno. Kedy siahnete po pseudonyme, ako vznikol a čo znamená?
- Marbh Maidin? To je írsky Mŕtve Ráno. Gramaticky to nie je celkom O. K., ale hádam sa Íri neurazia. To meno mi dala jedna známa, tiež spisovateľka, ale oveľa úspešnejšia, a ujalo sa. Sedí mi, lebo strašne nerád vstávam skoro ráno. Používam ho však výhradne na internete - ako šéfredaktor a správca denníka o fantastike (knihách, filmoch, poviedkach, akciách a podobne) www.fandom.sk. Marbh (číta sa to Maab) je prijateľnejší aj pre mojich zahraničných priateľov - je to lepšie ako Rastislav, na tom si lámu jazyk.
* O čom je vaša ocenená poviedka Osud vo vlastných rukách?
- Pokúsil som sa pohrať s mytológiou - perzskou, kananejskou a obzvlášť s príbehmi opísanými v biblii. Je to môj pohľad na Lilith. Snažil som sa ohladiť jej povesť démonky. Príbeh sa odohráva pri jazere Gihon, ktoré sa nachádza neďaleko biblického Edenu a je to príbeh o láske Desmonda mab Riordain, vyvoleného Bohom a Lilith. Do deja vstúpi Baal Zebub, perzský boh zla Ahríman a mnoho ďalších postavičiek. Ak by som sa chcel škatuľkovať, tak je to typická rozprávka teraz takej populárnej postmoderny. Neberte ma však vážne, ani ja neznášam tieto intelektuálske slová.
* Koľko poviedok máte na svojom konte a ktoré z nich boli publikované, prípadne ocenené?
- Poviedok je pomerne dosť, ale nepočítal som ich. Nepíšem veľa, za desať rokov sú to v priemere dve poviedky ročne. Všetky sa pohybovali okolo ocenených miest v Cene Gustáva Reussa, no cenu som získal až v tomto ročníku. Poviedky boli publikované v zborníkoch Krutohlav (zbierky z finálových poviedok v tejto cene), malonákladových časopisoch (takzvaných fanzinoch) a na internete - na už spomínanom www.fandom.sk a tiež na najväčšom českom internetovom denníku Neviditelný pes (http://pes.eunet.cz), ktorého autorom je mimochodom tiež "scifista", pán Ondřej Neff.
* Sci-fi a fantasy nie sú masové žánre, avšak v istých kruhoch sú doslova kultom. Ako a prečo práve k nim ste sa dostali?
- Toto je na dlhší rozhovor. Predovšetkým je potrebné podotknúť, že malonákladovosť fantastiky je typická iba pre Slovensko, čo je následok totálnej prohibície z "červených" čias. Cenzúra roky striktne zamietala preklad zahraničnej fantastickej literatúry a ani domáci autori nemali ustlané na ružiach. Fantastika sa uchýlila do disentu, z ktorého sa akosi nemôže dostať ani dnes. Pritom je to literatúra ako každá iná, má svoje veľké diela aj brak, je jednoducho o ľuďoch a pre ľudí. Nie nadarmo v ankete vo Veľkej Británii vyhlásili za najlepšiu knihu 20. storočia fantasy trilógiu J. R. R. Tolkiena Pán Prsteňov a až za ním sa ocitli spisovatelia ako Joseph Heller alebo James Joyce. A aj kniha, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí - Harry Potter pani Rowlingovej - je fantasy. Jednoducho, fantastika tu vždy bola, sú to príbehy, ktoré sa rozprávali už pri táborových ohňoch, ktoré musel zapáliť blesk. A ja som mal fantastické príbehy odjakživa v krvi, len musel dozrieť čas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
