čítal úryvky z filozofického diela Citadela od francúzskeho spisovateľa Antoina de Saint Exupéryho. Spoluhráčmi mu boli jazykový atašé francúzskeho veľvyslanectva Ronan Corfdyr, ktorý pracuje v košickom centre Francúzskej aliancie a čembalistka Mária Dravecká s dielami Johanna Pachelbela, Francoisa Couperina a Johanna Sebastiana Bacha.

S nápadom literárnohudobných večerov prišla dramaturgia Štátnej filharmónie Košice už vlani. Práve francúzsky autor vtedy zaznamenal veľký divácky ohlas Charles Baudelaire a jeho básnická zbierka Kvety zla. Druhá prechádzka, tentoraz filozofickými úvahami Exupéryho, znamenala aj takú zaujímavosť, že slovenská verzia Citadely neexistuje. A tak z českého prekladu úryvkov vznikol slovenský, špeciálne pre tento večer. Aj keď sa čakalo, či si Milan Kňažko, ako znalec francúzskeho jazyka, nakoniec nevymení texty s Ronanom Corfdyrom, ktorý zasa šarmantne hovorí slovensky, ostalo len pri pôvodnom rozdelení. Minister kultúry recitoval len slovensky. Ale na záver pridal pár Exupéryho myšlienok zo svojej zbierky.

Pán Kňažko, o vás je známe, že ste veľký milovník francúzskeho umenia, hovoríte výborne týmto krásnym jazykom, ale kde ste sa vlastne francúzsky naučili. Na stavebnej priemyslovke to asi nebolo.

"Francúzsky hovorím vďaka Sovietskemu zväzu. V roku 1968, po druhom oslobodení Československa, som odišiel oberať hrozno do Francúzska. A pretože bola veľmi vysoká úroda, ostal som tam dva roky. Pri tej príležitosti som sa naučil aj po francúzsky. Potom som mal ešte francúzsku manželku, ďalších päť rokov, tak som mohol hovoriť denne. Vtedy som sa zdokonalil vo francúzštine a odvtedy už len zabúdam."

Literárny večer z filozofických úvah Antoina de Saint Exupéryho priniesol množstvo veľkých nadčasových myšlienok. Máte k tomuto autorovi osobitný vzťah?

"Exupéryho som začal čítať ako dieťa, vlastne mladistvý. Začal som Malým princom, Poštou na juh a pokračoval ďalšími dielami. Potom som si sám objavil v antikvariáte Citadelu, jej český preklad. To je kniha, ktorá sa dá čítať stále, lebo sa stále vracia k nejakým myšlienkovým pochodom, názorom. Čím viac ich čítam, tým viac v nich objavujem niečo, čo mi je blízke, čo ma zaujíma. Mám k Exupérymu zvláštny vzťah, čo je aj dôvodom, prečo som prijal ponuku košickej filharmónie, pretože ja sa už herectvom neživím. Okrem jedného predstavenia, ktoré som naskúšal ešte v roku 1997, a to je Kumšt s Milanom Lasicom a Mariánom Labudom. Možno aj s ním prídeme niekedy do Košíc."

Hudobný skladateľ Vlado Godár v jednom rozhovore povedal, že minister kultúry Snopko sa postaral o zánik slovenského hudobného priemyslu, minister Hudec zlikvidoval vrcholové hudobné umenie a Kňažko zlikvidoval koncertný život. Čo vy na to tu, na pôde koncertnej inštitúcie?

"Niekde som to čítal, ale je to veľmi zjednodušujúci pohľad na situáciu. Nebudem sa vyjadrovať k predchádzajúcim menám, ale jedno je isté - ja som koncertný život nezlikvidoval, ani ho nelikvidujem. Naopak, snažím sa ho podporovať rôznym spôsobom, kde sa to len dá. Ale treba si uvedomiť, že sme v situácii, keď sa v oblasti kultúry za desať rokov vlastne nič nezmenilo, nenastali žiadne systémové zmeny. V posledných rokoch sa spôsob spravovania štátu skôr centralizoval. Ak chceme hľadať iné možnosti v kontexte odovzdávania zodpovednosti aj za kultúrne inštitúcie aj za koncertný život, musíme postupovať veľmi opatrne, aby tí, ktorí zodpovednosť postupne preberajú, mali na to aj dostatočné možnosti, kompetencie a finančné zázemie. Aby niektoré činnosti a inštitúcie prežili. Aby to neznamenalo likvidáciu. Na takú starostlivosť, či skôr pseudostarostlivosť, na akú sme boli zvyknutí v každom odvetví činnosti, tak na tú treba zabudnúť. Štát postupne vycúva z väčšiny tých činností, ktoré by sa mali samospravovať a mali ísť čím bližšie k tým, ktorým majú slúžiť. Asi som to povedal dosť všeobecne, ale nikto nelikviduje koncertný život. Možno to vzniklo v súvislosti s Novou scénou, v ktorej sa rozpúšťal orchester. Ale to je iný, špecifický problém."

Exupéryho úvahy sú natoľko nadčasové, že aj myšlienky, ktoré ste čítali, akoby presne zasahovali do nášho súčasného života. Napríklad: ´Ak necháš žiť len veľkých sochárov, potom žiadnych veľkých sochárov nebudeš mať. Veľký sochár sa rodí z podhubia zlých. Zlí sochári sú mu schodiskom, po ktorom vystupuje hore. Krásny tanec sa rodí z vášne k tancu. A vášeň k tancu si žiada, aby tancovali všetci aj tí, ktorí tancujú zle. Pretože inak sa vášeň stráca a zostáva akademická strnulosť a divadlo bez zmyslu.´ V dnešnej dobe je ťažké, aby sa uživilo tisíc sochárov, z ktorých jeden bude dobrý...

"Jaj, uživilo... Viete, v drvivej väčšine prípadov umenie nebude samofinancovateľné. V malých krajinách na to možno zabudnúť. Na druhej strane musíme vytvárať podmienky na podporu domácej tvorby. Strácame identitu, duchovnú podstatu. Myslím, že si to uvedomuje stále viac tých, ktorí o tom spolurozhodujú. Na jednej strane možno treba hospodárnejšie pozerať na niektoré činnosti, na druhej strane byť veľmi veľkorysý k tomu, čo je kvalitné a čo je nevyhnutné, aby malo podporu. Až na absolútne výnimky nie je možné udržať také zázemie, aby z neho mohla vznikať kvalita."

Nedostávate sa niekedy do kontrastu herca a politika?

"Ja to nespájam. Pred jedenástimi rokmi som sa prestal venovať divadlu a práci v rozhlase, televízii, filme. Vrátil som sa k tomu len v jednom prípade. Už som to povedal v nejakom rozhovore, že človek by nemal stratiť kontakt s prostredím, z ktorého vzišiel, pretože stratí kontakt s realitou. My nie sme krajina, v ktorej vyrastali politici od malička, nie sú tu celé generácie, ktoré by sa venovali politike. Politici prišli z rôznych profesií a ak tie profesie celkom opustia a celkom na ne zabudnú, stáva sa, že sú s nohami vo vzduchu, stratia kontakt s realitou, dostanú sa do falošných vzťahov. To je zlé aj pre politickú prácu. Pre politiku som sa nerozhodol preto, že by ma fascinovala. Vstúpila do môjho života takým spôsobom, že mi bránila v práci a v normálnom občianskom živote. Tým pádom som tam zostal, lebo stále zostal nejaký záväzok. Doteraz mám pocit, že by som tam mal ešte chvíľu zostať. Chvíľa sa akosi predĺžila. Aj Václav Havel hovoril, že ostane len do prvých slobodných volieb a je prezidentom jedenásť rokov. Ale nechcem sa porovnávať s Havlom, hoci tiež prišiel z iného prostredia, je v inej funkcii. Ja som bol aj v opozícii. Treba dokončiť niektoré veci, aby vývoj u nás bol nezvratný, aby sme sa nemuseli obávať, že sa veľmi zmenia veci, ak príde niekto iný. To je asi hlavný dôvod, prečo ostávam v politike."

Partnerom Milana Kňažka na javisku bol jazykový atašé francúzskeho veľvyslanectva Ronan Corfdyr. Poznali ste sa s pánom Kňažkom bližšie?

"Nie, nepoznám ho, ale viem, že vie veľmi dobre po francúzsky, že je frankofil, a to je pre mňa zaujímavé. "

Je aj vo Francúzsku zvykom, aby minister kultúry, bývalý herec, takto vystupoval pred publikom?

"Neviem, či sme mali herca v takej funkcii, ale u nás je to úplne iné. Je to asi prospešné, pretože presne vie, čo je kultúra."

Aký je váš vzťah k Exupérymu?

"Mám ho veľmi rád. V Paríži sme teraz mali výstavu o živote Exupéryho. Keď sme sa s dramaturgiou filharmónie dohodli na Citadele, nepoznal som túto knihu veľmi dobre. Bolo to pre mňa niečo nové a zaujímavé. Aj preto, že táto kniha nebola nikdy dokončená."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.