úlohami. Keď bol opitý, deti bil a trestal… Bol nevózny a správal sa úplne inak, akoby to ani nebol on. Najviac mlátil syna. Raz ho zbil tak, že bol modrý od hlavy až po päty. Zavolala som na neho policajtov. Prišli a odviezli ho do záchytky. Ráno, keď sa vrátil domov, si nič nepamätal, pýtal sa nás, prečo tam bol. A stalo sa aj to, že Mirkovi rozbil hlavu... Najstaršej dcére Kamile zase zakázal vychádzky. Dlhší čas nemohla chodiť von a reagovala na to tak, že sa priotrávila tabletkami…" vypovedala pred senátom Okresného súdu Košice I matka matka troch dcér a jedného syna. So slzami v očiach stručne opísala svoj život s manželom pijanom, i to, ako sa jej i deťom vyhrážal zabitím, a ako deti týral. Na priamu otázku predsedu senátu, či pila aj ona, súhlasne prikyvovala hlavou a dodala: "Nikdy som však nevypila toľko, ako manžel…"

Hlava rodiny, 42-ročný Zdenko S., sa zodpovedal pred senátom z trestných činov vyhrážania sa smrťou a týrania detí. V prvom prípade preto, že sa vyhrážal manželke a deťom kúpaním vo vlastnej šťave. Úmyselne hodil kľúče smerom do detskej izby a rozbil pritom okno. Najstaršej dcére pozhadzoval knihy z poličky a jednu začal páliť nad plynovým sporákom. Spolu s knihou obhorel aj plyšový macík jeho najmladšej ratolesti Anetky.

"Obidvaja sme mali vypité. Hádali sme sa… Mal som nervy, a keď som vytiahol kľúče, vyleteli mi z ruky smerom k oknu. Manželke som sa nikdy nevyhrážal smrťou a ak som aj niečo v tom zmysle povedal, nikdy som to nemyslel vážne. To o tom kúpaní vo vlastnej šťave, som povedal v hneve, a mal som na mysli len to, že si budú musieť všetko vybaviť sami…" argumentoval obžalovaný. Na otázku predsedu senátu, prečo sa rozhodol spáliť dcére knihu vysvetlil, že mal vypité a keď zbadal knihu o sexe, zapálil plyn a držal ju nad ním. "Tú plyšovú hračku som však nechcel zničiť, bola nablízku, asi preto sa chytila a obhorela… Je mi to ľúto," kajal sa Zdenko S.

Pred súdom sa zodpovedal aj za ďalší odsúdeniahodný skutok a to z týrania svojich štyroch detí. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný mal dosť dôvodov na to, aby svoje ratolesti čas od času, keď si to zalúžili, potrestal. Nie však spôsobmi, ktoré doma praktizoval.. Išlo o to, že syna a dcéry vo veku 10 až 15 rokov bil palicou, dával ich kľačať na drevené hranoly, pričom niekedy museli držať vo vystretých rukách hrniec naplnený vodou, zamykal ich v byte… "Nikdy som ich nebil, ani inak bezdôvodne netrestal. Keď niečo vyviedli, dostali, ale nie tak, ako hovorila manželka a ako sa to píše v obžalobe. Ja na také veci nemám povahu…" Obžalovaný uviedol niekoľko príkladov, ako a prečo deti potrestal. "Raz som dal Mareka a Kamilu naozaj kľačať na drevené palice, ale nie viac, ako na päť minút… To vtedy, keď som sa dozvedel, že kradli. Syn kradol v obchode, Kamila odnášala veci z bytu a brala z domu jedlo, ktoré nosila cigánom... Nie je pravda, že som ich týral. Chcel som len, aby chodili poriadne do školy a netúlali sa. A že som ich zamkýnal? Deti mali kľúče, nosila ich najstaršia Kamila. Po tom, čo ju mali znásilniť Cigáni, sa doma sama bála, preto prosila mamu, aby ju zamkla," bránil sa obžalovaný. Zdôraznil, že všetko to, za čo sa zodpovedá pred súdom, si na neho vymyslela manželka, s ktorou sa pohlavne nestýka. "Mám zdravotné problémy. Lieky, ktoré užívam, ma utlmujú a kvôli tomu máme v sexuálnej oblasti nezhody," prezradil svoj handicap Zdenko S.

Pred senátom defilovali jedno po druhom i deti obžalovaného. Bolo na nich vidno, že nie sú vo svojej koži. Nečudo, veď keď videli, ako príslušníci justičnej stráže privádzajú ich otca s putami na rukách, mali v očiach strach. Šeptom sa pýtali jedno druhého, "prečo má železá?" Prívetivé správanie predsedu senátu a rozhovory o škole a ich záľubách, tak trochu prelomili barieéru strachu. Deti poslušne odpovedali na otázky, ale treba popravde povedať, že ich tvrdenia neboli vôbec také jednoznačné, ako vyznievali z čítania ich výpovedí, ktoré urobili pred vyšetrovateľom. Možno by nebolo na škodu, keby sa do zápisníc o výsluchoch maloletých uvádzali vyjadrenia a formulácie, resp. presné výrazy, aké použijú, aby tak výpoveď nestratila na autentickosti. Hovorí šiestačka A.: "Keď bol oco opitý, nechal nás kľačať na paliciach a aj držať hrniec. Mňa často nebil, ale on i mama, nás posielali, aby sme išli požičať peniaze. Ja som sa hanbila, preto som len postála von. Potom som sa vrátila a povedala, že peniaze nechce nikto požičať." Jej 14-ročný brat Miro, ktorého mal otec biť a trestať najviac, sa očividne snažil niečo napraviť. Na otázku, či na polícii hovoril pravdu, povedal: "Ta, nie vo všetkom. Otec mamu nebil. Mňa a ostatných dal niekedy kľačať, ale nie je pravda, že s hrncom… Aj ma zbil, niekedy som si to zaslúžil, niekedy nie." Najstaršia z detí, 16-ročná Kamila, čo sa bitky týka, zdieľala ten istý názor. "Raz nás zbil preto, že sme prišli neskoro, druhý raz, že sa neučíme… Dal nás kľačať, ľahol si do detskej a niekedy zaspal. Vtedy sme vstali a keď sa prebúdzal, tak sme si zas kľakli… Bil nás, keď bol opitý, najviac brata."

Rodina S. bola evidovaná ako problémová od roku1994, keď na odbor sociálnych vecí a rodiny prišli súrodenci Miro a Kamila, ktorí tvrdili, že rodičia sa o nich nestarajú, preto chú ísť do detského domova. Po rozhovore s ich rodičmi boli umiestnení do SOS (stanica opatrovateľskej služby). Keď sa rozhodovalo o tom, či tam pôjdu aj ich dve sestry, rodičia sa dušovali, že prestanú piť a o deti sa budú riadne starať. Často chodili navštevovať aj Mira s Kamilou, ktorí sa v októbri 1998 vrátili domov. Čas však ukázal, že ani jeden z nich neprestal piť a deti vychovávali každý po svojom. Otec bitkou a trestami, mama tak, že sa ich zastávala, resp. im dovolila to, čo otec zakázal…

V škole dosahovali deti priemerné výsledky. Boli tiché, uzavreté a odmietali hovoriť o svojich problémoch. Podľa učiteliek na nich nebolo vidno, že nejako trpia, ani známky týrania. Problémy so školskou dochádzkou mali Kamila a jej brat Miro, ktorých bolo treba vodiť do školy a i tak niekedy ušli. Rodinu S. dobre poznali aj policajti. "Trestné oznámenia, ktoré na tu prítomného obžalovaného podala jeho manželka za násilie voči nej, pani S. vždy stiahla. To, že obžalovaný mal deti týrať, nebola oznámiť ani raz. Miroslava a Kamilu sme u nás riešili v súvislosti s krádežami, ktorých sa dopúšťali ako maloletí, takže neboli stíhaní," vypovedal Marián L.

Po vyhodnotení dokazovania súd uznal Zdenka S. vinným v zmysle obžaloby. Vymeral mu úhrnný trest 3 roky nepodmienečne so zaradením do prvej najmiernejšej- nápravnovýchovnej skupiny a uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré navrhli znalci. Natíska sa však otázka, či sa o deti dokáže postarať ich matka. A najmä, či bude schopná vzdať sa alkoholu. Otázne je i to, či keď Zdenko S. vyjde z basy, budú mať ešte strechu nad hlavou… Do súdnej siene totiž pred pojednávaním prišla pani s vytlačeným splnomocnením, na ktorom chýbal už len podpis obžalovaného. Malo ísť o výmenu bytu…

Rozsudok nie je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.