Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 52. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Syn s matkou podrezali muža, ktorý celé roky tyranizoval rodinu" sme priniesli príbeh 65-ročnej dôchodkyne a jej 37-ročného syna, ktorých prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve.
Stalo sa to v jeden aprílový deň. Podnapitý Otakar pozeral doma televíziu, keď prišiel jeho otec a začal mu vyčítať, že je darmožráč a nič nerobí. Pohádali sa, nahnevaný otec vytiahol nôž a syna dvakrát pichol. Ten nelenil, šiel do vedľajšej miestnosti, odkiaľ sa vrátil vyzbrojený tiež nožom. Bodol ním otca a zvalil ho na posteľ... Vtedy prišla synovi na pomoc matka, ktorá tĺkla manžela po hlave. Keď Otakar podrezal otcovi krk, vzala mu nôž z ruky. Nevidela pred sebou nič, len tyrana, ktorý ju trápil vyše 40 rokov. Pevnejšie zovrela nôž v ruke a dvakrát po sebe ním potiahla po krku manžela... Otakar chcel ochrániť matku pred väzením a všetku vinu za vraždu otca zobral na seba. Na pojednávaní povedal, že matke dal nôž len podržať. Tvrdil, že ona otca nepodrezala...
Hovorí sused rodiny O.: "S Otakarom sme niekedy spolu pracovali. Bol dobrý človek, ale ani jeho otec nebol zlý. Oni dvaja, ale aj Renáta si radi vypili. To vedela celá ulica. Nebohý bol potom agresívny. Nadával susedom a ženu občas bil." Pred súdom sa teda v plnej nahote odhalila trpká pravda, že v živote obžalovaných bolo len málo svetlých chvíľ, na ktoré mohli počas spolužitia s poškodeným v dobrom spomínať. Syn mu nemohol zabudnúť, že mu ako 8-ročnému kládol hlavu na klát a chcel ho zabiť, matka, že ju 44 rokov manželstva týral psychicky aj fyzicky. Dokonca za to aj sedel. To vtedy, keď jej polámal nohy... To, že si pri agresívnom pijanovi vytrpeli viac ako dosť, im isto-iste každý uzná, ale môže ich to očistiť či oslobodiť spod viny? Zabili. V slabej chvíli, ale úmyselne...
Zatiaľ čo prokurátor zotrval na obžalobe, obhajcovia obžalovaných poukazovali na rodinné pomery v akých tí dvaja žili, i na to, že to bol nebohý, čo na syna nožom zaútočil a celú hádku vyprovokoval. Obhajca pani Renáty povedal: "Roky trpela a čakala na pomoc Pána Boha. Nepomohol jej a tak vzala spravodlivosť do vlastných rúk. Ťažko je teraz radiť, čo mala alebo nemala robiť."
Pri rozhodovaní o vine a treste súd starostlivo zvažoval, v akých pomeroch obžalovaní žili, ale najmä to, za akých okolností došlo k trestnému činu. Prihliadol aj na to, že kým register trestov pani Renáty bol čistý ako slzy, čo prelievala, Otakar mal v tom svojom niekoľko "šrámov". Podľa znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie išlo zo strany obžalovaných o skratové konanie a o odplatu.
Tak, ako všetky príbehy, ktoré sme v našej súťaži uviedli, aj tento ste mali možnosť dotvoriť vy, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Mali ste nám napísať, či Otakar zaútočil nožom na svojho otca preto, že chcel odvrátiť jeho útok nožom, teda, že sa bránil, alebo či on i jeho matka konali s priamym úmyslom zabiť. Chceli sme tiež vedieť, či by ste obidvoch obžalovaných potrestali za vraždu a čo si myslíte, ako v tomto prípade rozhodol súd.
Do redakcie sme dostali 117 odpovedí, z ktorých 84 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, že súd uznal oboch obžalovaných vinnými z trestného činu vraždy, pretože konali v priamom úmysle zabiť. Prihliadol na to, v akom prostredí žili a za akých okolností došlo k činu.
V skutočnosti prípad skončil tak, že súd naparil Jozefovi 10 rokov basy, teda trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a dovtedy netrestanej pani Renáte šesť rokov čiže mimoriadne znížený trest.
VRAŽDOU SI POKAZILI CELÝ ŽIVOT...
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Ján KOVÁČ z Košíc: "Otec ako taký bol veľmi zlým rodičom, ale nik nemal právo mu ublížiť a dokonca ho aj zabiť. Aj nutná obrana musí byť v rámci zákona, čo znamená, že musí byť primeraná útoku. Je pravda, že otec prvý zaútočil, ale obranou sa rozumie odvrátiť útok a nie, ako v tomto prípade, dvakrát podrezať krk!!! To je, samozrejme, vražda a nikto to nespochybňuje. Musím však uznať, že po toľkých príkoriach bolo už len otázkou času, kedy a ako sa to stane, zvlášť ak úradoval Majster alkohol. Ak by som ja bol na mieste syna, tak sotím do otca a spolu s mamou utečiem a celú vec oznámim polícii. Samozrejme, že by som si položil otázku, čo ďalej." Jolana TALLOVÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Otakar zaútočil nožom až po dodatočnom ozbrojení nožom a v skratovom konaní spolu s matkou dokonali odplatu za celé roky tyranizovania rodiny zo strany otca. Otázka znela tak, či by som obidvoch obžalovaných potrestala za trestný čin vraždy. Moja odpoveď znie: áno, lebo obidvaja sa na tom podieľali. Ale to akou mierou, to je už ťažšie zistiť a dokázať." Eva TAKÁCSOVÁ z Košíc: "Smutný príbeh toľko týrania, zloby, bolesti sa len tak ľahko nenájde. A čo sa týka súťažnej otázky, nuž, odpovedám takto: Otakar išiel po nôž, vrátil sa a až potom... Slovom, nemohla to byť nutná obrana! Bol tam priamy úmysel zabiť. Súd oboch uznal vinnými z vraždy a ja by som rozhodla takisto." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: " Myslím si, že protagonisti príbehu konali s priamym úmyslom vraždiť. Po dlhotrvajúcom týraní im praskli nervy, súd im však vymeral tú najnizšiu výmeru trestu."
Marcela VRZALOVSKÁ z Košíc: "Vzhľadom na čistý trestný register pani Renáty a ťažký život, ktorý si musela vytrrpieť so svojím mužom, by som jej udelila mierny trest. Jej syn Otakar to bude mať ťažšie, keďže vraždu, aj keď nepremyslenú, vykonal vyzbrojený nožom. A navyše, jeho register už nie je čistý... Myslím si teda, že trest bude v jeho prípade tvrdší." Anna SINČÁKOVÁ z Trebišova: "Otakar zaútočil nožom na svojho otca v primeranej sebaobrane (nôž proti nožu), ale podrezanie už bolo s úmyslom zabiť. Oboch syna aj Renátu treba potrestať za vraždu v spolupáchateľstve."
Ján BOČKAY z Košíc: "U Otakara nešlo o nutnú obranu, ale o úmysel. Aj keď dôvody jeho konania sa dajú pochopiť, spravodlivosť v právnom štáte nemôže okrem kompetentných orgánov nik zobrať do svojich rúk." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Myslím si, že staršia, ale slabšia, dlho trápená pani Renáta využila silu svojho syna, ba aj jeho troška pošramotenú minulosť (trestný register!) a dielo spoločne dokonali. Pri určovaní výšky trestu súd máličko prihliadol na to, že v ich živote bolo len málo svetlých chvíľ." Mária REPASKÁ z Košíc: "Obaja protagonisti konali s priamym úmyslom zabiť. Pred sebou videli len a len tyrana. Súd by mal zvážiť to, za akých okolností došlo k trestnému činu hádku vyprovokoval otec a syna dvakrát pichol. Nie nadarmo sa hovorí, že kto seje vietor, žne búrku." Magdaléna IHRENNGANGOVÁ z Prešova: "To, čo prežívali, bolo peklo. Podľa mňa ich súd spod obžaloby oslobodil."
Jeremiáš VNUK z Vrábľov: "Domnievam sa, že Otakar zaútočil na otca s úmyslom ublížiť mu, aby sa mu odplatil za všetky tie týrania, čo si od neho vytrpel. Možno došlo u neho k skratu, ale mohol si uvedomovať, že koná zle. Takisto aj jeho matka, ktorá zdá sa mi konala v afekte..." Pavol KOVALÍK z Košíc: "Ak je pre veriacu pani Renátu v mysli zakorenené, že rozvádzať sa v staršom veku je hanba, tak asi je bežné radšej podrezať starého kohúta, ktorý na gazdinú vyskakuje a ďobe do nej, aj keď ho po celý čas kŕmi." Helena SPIŠÁKOVÁ z Malých Trakan: "Nie, to už nebola nutná obrana, to bola vražda. Jednoznačne vražda! Obaja konali s úmyslom zabiť. Inou záležitosťou už boli okolnosti, za akých došlo k tomu najhoršiemu. A na tie prihliadol aj súd, ktorých obidvoch uznal vinnými z vraždy. Keby som ja mala na sebe sudcovský talár, zrejme by som priklonila k mimoriadne zníženému trestu."
Mária PAVLÍKOVÁ z Jánoviec: "Pri agresívnom pijanovi si vytrpeli viac ako dosť, ale zabili a nič ich nemôže oslobodiť spod viny. Len ak by to bolo v sebaobrane, mohli by dostať miernejší trest." Michal GLUCHMAN z Prešova: "Prvý moment útoku, pri ktorom Otakar odvrátil otcov útok, by sa mohol považovať za nutnú obranu, ale keď potom už prevzala iniciatívu jeho matka a dielo dokonali, nie je možné to považovať za nutnú obranu. Ale súd by mal prihliadnuť na okolnosti vykonania trestného činu..." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Tento súťažný príbeh je len dokončením štyridsaťročného manželstva, v ktorom páchateľka spolu so svojím synom zabila rodinného tyrana. Ich susedia hovoria, že všetci traja si síce radi vypili, ale neboli to zlí ľudia. Pýtam sa teda. Kto je zlý človek? Ten kto nevraždí a chodí do kostola? Alebo ten, kto si rád vypije a potom ani si neuvedomujúc zabije človeka? V tomto prípade sú len samé otázniky."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Myslím si, že z príbehu je jasné, že nešlo o žiadnu sebaobranu. Otakar až po útoku otca odišiel do vedľajšej miestnosti, odkiaľ si priniesol nôž... Konal s úmyslom zabiť a myslím si, že takto na to pozeral aj súd." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd uznal obidvoch vinnými z trestného činu vraždy. Keby som ja bola v sudcovskom talári, postupovala by som rovnako a uložila by som, trest pri dolnej hranici trestnej sadzby." Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Otakar konal v sebaobrane, matka mu pomáhala. Všetko však vyvolal otec." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Nebola to vražda vopred pripravovaná, nešlo tu o priamy úmysel zabiť, hoci na druhej strane žiť v takomto prostredí a v takých podmienkach, to všetko v Otakarovi a v jeho matke muselo vyvolať taký skrat, aký tam nastal." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Pokiaľ by išlo u Otakara o sebaobranu, dalo by sa všetkému ľahšie porozumieť, hoci i tak by to bola vražda v afekte… Matka, ktorá sa vzhľadom na pomery v dedine bála rozvodu, sa stala spolupáchateľkou. Konala v afekte." Tomáš KOVÁČ z Košíc: "Podľa mňa tu nebol žiaden priamy úmysel zabiť, jednoznačne išlo o skrat u oboch obžalovaných. Na súde skončili so zníženým trestom. Ašte niečo. Každý člověk si môže povedať: Nemusel to spraviť! Nikto však nevie, čo všetko za tie roky týrania Otakar zažil." Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Ani Otakar ani jeho matla nekonali s priamym úmyslom zabiť. Bola to síce vražda, ale nie úmyselná, veď v okamihu otcovho útoku v oboch vzkypela zlosť potlačovaná mnoho rokov."
Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Roky trpela a čakala na pomoc Pána Boha, no ten nepomohol... Až raz prišla tá vhodná príležitosť, kedy... Spolu trpeli, spolu zabili, ale z nezmyselnej vraždy sú obaja jednoznačne vinní!" Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "To slzavé údolie vôbec nemuselo byť, keby všetci traja mali rozum. Načo chodiť do kostola, keď nerobia tak ako im Písmo sväté káže?!" František KAČÍK z Košíc: "Nebolo správne, že Otakar so svojou matkou takýmto spôsobom riešili týranie zo strany otca. Mali to riešiť inak, matka sa mala rozviesť a odsťahovať sa od neho. Vraždou si pokazili celý život..."
Anna SEMANOVÁ z Prešova: "Otakarova obrana bola neadekvátna. Bola to vražda a tak tu musí byť aj trest, i keď mimoriadne znížený." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Obidvoch Renátu i jej syna súd odsúdil v zmysle obžaloby, teda za trestný čin vraždy, pričom vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti: prostredie, v akom žili, teror zo strany manžela a otca..." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Prikláňam sa k názoru, že išlo o skratové konanie zo strany obžalovaných. Obaja sú vinní z trestného činu vraždy a zaslúžia si trest. Syn vyšší, matka nižší..."
PÄŤDESIATY ŠTVRTÝ SÚŤAZNÝ PRÍBEH
Väčšina ľudí chodí na nákupy s peňaženkou alebou kreditnou kartou. Nájdú sa však aj takí, ktorí uprednostňujú netradičné formy nákupu. Do tejto kategórie patrí aj 19-ročný Ďuso a jeho pomocník Elemír.
"Pracujem v predajni odevov na novom sídlisku. V ten deň som otvorila o desiatej dopoludnia. Asi o hodinu neskôr vošiel do obchodu mladý muž a pýtal si šuštiakovú súpravu. Ukazovala som mu tovar a on medzi tým rozprával, že sa vrátil z Čiech, kde pracoval a potrebuje obliecť nielen seba, ale aj deti a manželku. Vybral si dve koženkové bundy, vetrovku, tepláky a šuštiakové súpravy. Keď mal zaplatiť, opýtal sa ma, kde je nablízku bankomat," vypovedala pred súdom Agáta K.
Ako ďalej povedala, vysvetlila zákazníkovi, kde bankomat nájde a on odišiel. O chvíľu sa vrátil a pýtal si veľkú nákupnú tašku, do ktorej by sa mu zmestil tovar, čo si vybral. Ponúkla mu igelitové vrece a pomohla mu do neho všetko poukladať. "Keď prišlo na platenie, nečakane odzadu pristúpil ku mne a medzi lopatky mi priložil zbraň. Cítila som jej hlaveň… Prinútil ma sadnúť si na regál, pristúpil k pokladni a mieriac na mňa revolverom, vybral tržbu. Bolo v nej len 300 korún, pretože som predajňu otvorila len pred jeho príchodom. Zobral mi kľúče, chytil vrece s tovarom a s upozornením, aby som nerobila hlúposti, ma v predajni zamkol," opísala nevšedný zážitok svedkyňa.
"Všetko čo hovorí, je pravda, len nie to, že som mal zbraň a že som na ňu mieril... To, čo som jej priložil na chrbát, nebol revolver, ale moje prsty. Priznávam, že asi pred tromi rokmi som kúpil na blšáku reolver, ale to len tak, na plašenie potkanov. Pri lúpeži som žiadnu zbraň nemal," bránil sa Ďuso.
Prokurátor ho obžaloval z trestných činov lúpeže a nedovoleného ozbrojovania. Spolu s ním zahrieval trestnú lavicu aj jeho rovesník Elemír, obžalovaný z podielnictva a z navádzania na lúpež. Do celého prípadu sa namočil tak, že od Ďusa prevzal a následne predal dve koženkové bundy. A to aj napriek tomu, že vedel, že ich jeho kamoš ukradol. Navyše, to mal byť práve on, čo Ďusa naviedol na ďalšiu lúpež. Nielenže mu dal tip na vykradnutie firmy, ale ho aj nabádal, aby opäť použil pištoľ...
"Ja som Ďusa na žiadnu lúpež nenavádzal. Prihovoril sa mi v krčme a porozprával o lúpeži, ktorú urobil. Ukázal mi aj pištoľ, ktorú vraj vytiahol na predavačku. Je pravda, že som od neho zobral kožené bundy, aj to, že som ich predal a peniaze som si nechal. Ale nič viac! Pravda je len to, že on sám mi oznámil, že ide vykradnúť ďalší obchod. Ja a kamaráti sme sa zľakli a radšej sme od neho odišli," povedal na svoju obranu Elemír. Skromne dodal, že čírou náhodou sa v ten istý deň s Ďusom opäť stretli a on mu oznámil, že predajňu už vykradol. A zachoval sa k nemu veľmi pekne, pretože mu dal tisíc korún, ktoré neskôr minuli v bare. Prečo ich prijal, to vysvetliť nevedel. Ukázalo sa, že tento obžalovaný neklamal len v jednom, a síce, že Ďuso "urobil" aj druhú predajňu.
"Tesne pred záverečnou vstúpil do predajne zákazník a pýtal si ponožky. Ukázala som mu ich a išla som k pokladni. Vtedy mi priložil k hlave pištoľ a vybral si z pokladne tržbu. Nebránila som mu v tom, pretože som sa ho bála. Keď mal v ruke 4 500 korún, povedal, že mi nič neurobí, len ma zamkne v sklade. Odtiahol ma tam za vlasy," načrela do nepríjemných spomienok Alica T. Nezabudla dodať, že lúpežníka poznala ešte zo základnej školy. "Aj ja ju poznám, lebo v býva v tom istom bloku, ako môj kamarát. To, že jej neublížim, som jej povedal hneď, ešte pri pokladni," zduplikoval Ďuso.
Nie bez zaujímavosti je v tejto kauze fakt, že v prípravnom konaní sa Ďuso k obidvom lúpežiam so zbraňou priznal s tým, že na druhú z nich ho naviedol Elemír. Pred súdom však svoju výpoveď korigoval v tom zmysle, že ani pri jednej lúpeži zbraň nemal... A čo s tým všetkým má Elemír? Ten mu vraj kázal, aby predavačku postrašil, ale o zbrani sa ani len nezmienil. "On sa mi len vyhrážal, že ak neurobím lúpež v obchode, ktorý vytypoval, udá ma na polícii za tú prvú. A ako to bolo u vyšetrovateľa? Je pravda, že som sa u neho priznal aj k tomu, že som mal pri lúpežiach streľbyschopnú pištoľ, ktorú u mňa v byte našli. Ale priznal som sa len preto, že som mal strach z bitky. Z miestnosti, kde vypočúvali Elemíra, som počul nejaký buchot... Zľakol som sa a priznal som aj to, čo nebola pravda," kľučkoval Ďuso.
A tu sa náš príbeh končí. Ako vždy, aj tentoraz máte možnosť ho dotvoriť vy, milí čitatelia. Otázka znie: Uznal súd Ďusa vinným z lúpeží so zbraňou? A ozaj, napíšte nám, ako podľa vás dopadol jeho komplic Elemír. Presvedčil súd o svojej nevine alebo nie?
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do redakcie Košického denníka Korzár, B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých lokálnych redakciách. A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 14. decembra.
Autor: las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
