korún. Novela však podľa opozície i niektorých poslancov koalície spôsobí chaos. Nespokojné sú i neštátne organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby. Ťažko zdravotne postihnutí občania nesúhlasia, že sa v zákone ocitli spolu nezamestnanými a žiadajú prijatie osobitného zákona.

Podľa prijatej novely občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť príspevok na osobnú asistenciu najskôr od 6 roku veku do 65 roku veku občania. Osobný asistent má pomôcť zmierniť hendikepy. Výkon osobnej asistencie sa zvýši z navrhovaných 16 na 20 hodín na jeden deň. Príbuzní môžu vykonávať osobnú asistenciu maximálne tri hodiny denne, a to len v tedy, keď postihnutý ma schválený nárok na asistenciu vyše 14 hodín denne. Príspevok na zaobstaranie automobilu sa znížil z 230 na 200 tisíc korún.

Počínanie poslancov v parlamente sledovali vozíčkári zo združenia muskulárnych dystrofikov. Na parlamentný balkón nie je bezbariérový prístup, preto im niekoľkokrát pomohli aj novinári. Medzi vozíčkármi bola v parlamente aj Alena Kánová z Ružomberka. Pre Slovensko na paraolympiáde v Sydney získala zlatú medailu v stolnom tenise. V súčasnosti je študentkou práva v Bratislave. Na cestu do školy používa starší favorit. "Zákon o sociálnej pomoci nám veľmi pomáhal, teraz sa to škrtí," podotkla Alena Kánová.

"Je to paškvil, ktorý 1. januára spôsobí na okresných úradoch nesmierne problémy v aplikácii zákona. Podľa mňa poslanci ani nevedeli, čo schválili. Udiali sa tvrdé zásahy do finančného ohodnotenia kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihu. Jedna miliarda túto krajinu nezachráni," povedal poslanec HZDS Vojtech Tkáč. Poslanec LDÚ Ján Budaj povedal, že ak by sa poslancom stal vozíčkár, mal by problémy v pohybe po parlamente. "Je bariérový. Plénum nepredpokladá, že by sa tu zjavil vozíčkár. V celom parlamente nie je ani jedna toaleta, ktorú by mohli použiť vozíčkári," tvrdil Budaj.

Nespokojnosť je aj pri poskytovaní príspevkov štátu na činnosť neštátnym organizáciám, ktoré poskytujú sociálne služby. Podľa Heleny Wolekovej z Grémia tretieho sektora štát vynakladá 3,6 mld korún na sociálne služby a z toho len 121 mil. Sk dostávajú neštátne organizácie. Tie pritom vykonávajú väčší rozsah služieb. "Ide nám o spravodlivosť. I neštátne organizácie majú nárok na to, aby im štát rovnako prispel, lebo sa starajú o ľudí v sociálnej núdzi," dodala.

Svoju nespokojnosť prejavili aj ťažko postihnutí občania z východného Slovenska. O ich postoji nás informoval Anton Benča, predseda správnej rady Košickej organizácie vozičkárov.

"Už pred začatím príprav novely zákona sme spolu s Organizáciou muskulárnych dystrofikov v SR Mariánovi Mesiarikovi z výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie predostreli viacero pripomienok. V ich zmysle bol zákon prerokovávaný." Podľa slov A. Benču viozičkárov sa dotkli predovšetkým niektoré úpravy. Konkrétne "príspevok na individuálnu dopravu bol zo 4000 skrátený na 2500 korún. Ak si vezmeme, že napríklad v Košiciach stojí priemerná jazda taxíkom 300 korún tam aj späť, vychádza to zhruba na osem jázd. Ak telesne ťažko postihnutý pracuje, a je odkázaný na odvoz, má chodiť do práce len jeden týždeň v mesiaci? Takéto nezmysly nás poškodzujú."

Košickí vozičkári spolu s Organizáciou muskulárnych dystrofikov SR diskusiu odštartovali otvoreným listom ministrovi Magvašimu z 30. októbra tohto roku. V nej odmietajú obvinenia zo zneužívania finančných prostriedkov.

"Túto filozofiu odmietame. Ťažko telesne postihnutý, ktorý sa o seba nevie postarať sám - prevažná väčšina našich členov sú imobilní občania - tieto prostriedky zneužiť nemôže. Je na štátnej správe, aby kontrolovala, komu tieto príspevky priznáva. Ak ich prizná tým, ktorým nepatria, nech berú na zodpovednosť ju, nie telesne postihnutých ľudí."

Zdravotne ťažko postihnutí občania sú nespokojní s tým, že zákon zastrešuje rovnako ich, ako nezamestnaných, a požadujú prijatie osobitného zákona.

"Sme v jednom balíku s nezamestnanými, s bezdomovcami, narkomanmi, neplatičmi a všetkými ostanými, ktorí poberajú sociálne dávky. Finančné prostriedky sú vyčlenené globálne na celú túto skupinu. Takže tie tri miliardy, o ktorých hovorí ministerstvo, a miliarda, o ktorú treba krátiť, to neboli len telesne postihnutí ľudia, ale všetky skupiny, o ktorých som hovoril. Tým, že sme daní do tejto globálnej skupiny ako sociálne odkázaní, figurujeme aj pri všetkých kráteniach."

Čo by teda mal upravovať zákon, ktorý požadujú? "Treba vytvoriť zákon, by ktorý hovoril výhradne o zdravotne ťažko postihnutých občanoch. V Maďarsku už podobný zákon majú, a štát v ňom garantuje všetko, čo je vo svete a v západnej Európe normálne na základe štandardných pravidiel pre otázky ťažko zdravotne postihnutých občanov."

V súčasnosti sa rokuje aj o tom, aby sa koordinačný výbor pre otázky ťažko zdravotne postihnutých občanov dostal do inej polohy.

"Výstupy z neho neboli také, aké sme požadovali. Mal byť styčným orgánom medzi vládou a našimi organizáciami, ale nefungoval takto. Teraz uvažujeme o zmene práce. Každá z našich organizácií by vo výbore mala mať svoje zastúpenie. A konečne by sa dalo začať pracovať na zákone o telesne postihnutých, o ktorom sa hovorí pomaly desať rokov. Bude sa rodiť tak ťažko, ako zákon o sociálnej pomoci, ktorý sa teraz postupne likviduje. Nie z našej viny, ale reštrikciami, ku ktorým dochádza už tretí krát. Pripravoval sa osem rokov, a teraz úradníci, ktorí mnohokrát ani nerozumejú, s akou skupinou obyvateľov pracujú, dehonestujú prácu tisícov ľudí, ktorí sa počas ôsmich rokov podieľali na jeho príprave. Niekto len preto, že nevie nájsť finančné prostriedky z iných zdrojov, ho postupne likviduje."

Autor: luk, sp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.