štátnej veterinárnej správy Dušan Hlinka. "Urobili sme všetky potrebné opatrenia na ochranu pred zavlečením choroby BSE," doplnil Dušan Magic, ústredný riaditeľ tej istej inštitúcie.
Chorobu už vedci experimentálne preniesli aj na kozy, ovce, norky. Veľmi odolné voči nej sú ošípané a hydina sa nenakazila vôbec. Prenos na človeka nikto nedokázal, ale na primáty sa chorobu preniesť podarilo. BSE má byť jednou z tém summitu EÚ v Nice.
Európska komisia hodnotila dovozy zvierat a iné podmienky za posledných dvadsať rokov. "Geografické riziko BSE sa u nás blíži k nule," povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ivan Rosival.
Na Slovensku veterinári vyšetrujú všetok dobytok s príznakmi nervového ochorenia. Spravidla sa ukáže, že išlo o besnotu. Najpozdejšie od 1.7.2001 budú sledovať všetky zvieratá. Na doplnenie výbavy laboratórií sme cez Phare dostali pol milióna EURO.
Možnosť dostať BSE je do veľkej miery spôsobená genetickými predpokladmi. Najmä ovce sú však často veľmi odolné. Do budúcnosti by sa mali rozmnožovať hlavne odolné stáda. Genetické prepoklady veterinári sledujú.
Slovensko nedováža mäso ani zvieratá z rizikových krajín. Z Británie sme chovné jalovice, ani úžitkové kravy nedovážali "vo významnej miere" ani v minulosti. Príliš veľa mäsa nedovážame, lebo jeho spotreba klesá. Mrazené prichádza z Česka, Rakúska, Poľska a Talianska. Čerstvé z Dánska, Poľska a donedávna z Nemecka. Dovážať sme začali minulý rok.
Cez plemenné býky sa choroba nikdy nepreniesla. Za infekčný materiál nepovažujú veterinári ani spermu, ani mlieko. Niekoľkokrát opakovali, že ani v mäse sa patogénny prion nevyskytuje.
V kafilériách budú musieť časti tiel, kde sa prion môže vyskytnúť, pred ďalším spracovaním odstraňovať.
Mäsovokostná múčka, z ktorej kravy v Európskej únii chorobu dostali, sa u nás do kŕmnych zmesí nepridávala a nepridáva. Z múčky kravy dostávali bielkoviny potrebné pre tvorbu mlieka, ak dojili viac ako 7000 litrov ročne. U nás dosahujeme priemernú dojivosť len 4000 litrov. Múčku kupujú aj ľudia z dedín, podľa riaditeľa kafilérie v Senci Petra Vala ňou však ani oni kravy nekŕmia. Jednak už kravy na dedinách príliš nemajú a potom, kravy si na takúto zmes musia zvykať. Samé od seba ju nejedia.
(fw)
O chorobe šialených kráv
Chorobu šialených kráv nespôsobuje baktéria, ani vírus. Bovinná spongiformná encefalopatia (BSE) je progresívne smrteľné ochorenie hovädzieho dobytka. Pôvodca sa volá nekompletne charakterizované infekčné agens, alebo prion. Označuje sa aj "pomalý vírus". Infekcia sa prenáša orálne a pôvod toho prionu zatiaľ nie je známy. Experimentálne ho škótski vedci preniesli aj krvou.
Priony vytvára telo aj prirodzene. Problém je v tom, že patogénny prion sa od nich takmer nelíši a telo ho nevie rozoznať. BSE je prionová choroba a v skupine týchto chorôb je aj Creutzfeld-Jakobova choroba (CJT), ktorá postihuje ľudí. Ďalší problém je v tom, že priony BSE a novej verzie CJT sú biologicky nerozlíšiteľné. V Británii sa CJT nakazilo 68 ľudí.
"Toto vyvoláva strach a veľakrát i paniku," tvrdí D. Magic: "Prechod na človeka nikdy nebol dokázaný."
Kravy v Británii dostali BSE po konzumácii nedostatočne sterilnej múčky z oviec, ktoré mali chorobu klusavka. Z nakazených kráv sa vyrábala múčka pre ďalšie kravy, vznikol "diabolský kruh", a ochorenie prepuklo naplno. Naposledy a jediný krát však v roku 1992. Vtedy malo BSE 1 percento dospelých kráv v Británii. Na rozdiel od klusavky sa BSE nešíri v stáde z kusa na kus, ale majú ju len niektoré jedince. Záleží aj od množstva prionu.
Prión spôsobuje vnik abnormálnych proteínov v bunke a histologické zmeny - špeciálne vlákna, fibrily. "Keď sa pozriete na histologické rezy, ten mozog vyzerá ako ementál," povedal D. Hlinka. Okrem mozgu, miechy, kde spôsobuje nervovopatologické zmeny a očnej sietnice ho vedci ešte nenašli v žiadnej časti tela dobytka.
(fw)
Krátky film o umieraní
Na štátnej veterinárnej správe včera premietali krátky film s nakazenými kravami. Choroba sa neprejavuje vždy úplne rovnako, ale príznaky sú podobné.
Krava sa stáva plachou, niekedy je veľmi agresívna. Začína mať nekoordinované pohyby, vysoko našľapuje zadnými nohami, ťažko sa dokáže otočiť. Často padá, pre slabosť zadných končatín má problém vstať. Hlavu šúcha o stenu, alebo sa na nej snaží poškriabať zadnou nohou, často si olizuje nozdry. Umiera asi do piatich mesiacov.
Inkubačná doba choroby je približne päť rokov, ale môžu to byť len dva, ale aj desať.
Autor: fw
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
