obrad uskutoční len v úzkom kruhu najbližších. Rožnov leží asi 20 km južným smerom od rodného mesta Kopřivnice, 300 km od Prahy, pochovaný je tu aj Ludvík Daněk, olympijský víťaz v hode diskom z roku 1972 v Mníchove. Rozlúčka s verejnosťou bude zajtra v Národnom divadle v Prahe a následný pohreb na cintoríne so symbolickým názvom Valašský slavín. Poslednú rozlúčku s Emilom Zátopkom budú v Národnom divadle sprevádzať štátne pocty. Rakva bude na javisku zahalená štátnou vlajkou, obrad uzavrie česká hymna a keď bude smútočný sprievod opúštať budovu, vypália vojaci pražskej posádky čestnú salvu. Smútočný obrad začne o 11.00 hod. olympijskou hymnou za účasti čestnej stráže pri rakvi (66 olympionikov, ktorých vyberá bývalý diskár Imrich Bugár). Predseda MOV Juan Antonio Samaranch, herec a Zátopkov veľký priateľ Miroslav Doležal, niekdajší tréningový partner Jindřich Roudný, predseda Českého olympijského výboru Milan Jirásek a šéf atletického zväzu Karel Pilný. Hrať bude cimbalová kapela Čechovci z Uherského Hradiště, ktorých moravské "lidovky" obaja manželia Zátopkovci doslova milovali. So Zátopkom se môžu prísť rozlúčiť i športoví fanúšikovia, pre ktorých budú od 10.30 hod. otvorené všetky balkóny. Pre tých, ktorí sa dovnútra nedostanú, bude na nádvorí za Novou scénu nainštalovaná obria obrazovka. Náklady za pohreb hradí ČOV.

Posledný maratón

Emil Zátopek zomrel v utorok 21. novembra vo večerných hodinách v Ústrednej vojenskej strešovickej nemocnici v Prahe. Legenda svetového športu tu bola prevezená 30. októbra po mozgovej príhode. Príčinu smrti, ani iné ďalšie konkrétnejšie informácie predstavitelia nemocnice neprezradili s odvolaním sa na želanie najbližšej rodiny. Zátopkov zdravotný stav bol pritom kritický už dlhšiu dobu, dokonca vraj mal práve kvôli tomu samovražedné tendencie. Už na jeseň roku 1999 jeho manželka v spolupráci s českými médiami iniciovala "akciu", ktorá mala Emila Zátopka presvedčiť o tom, že svoj boj o život nemá vzdať. "On však nechce žiť, tvrdí, že mi nechce byť príťažou," so slzami v očiach vtedy opisovala sitáciu Dana Zátopková. Jej manžel sa nakoniec z krízy, komplikovanej zlomeninou stehennej kosti (kvôli nej strávil v nemocnici 2 mesiace), dostal, niekoľkokrát unikol bezprostrednému ohrozeniu života aj počas tohto roka. V septembri strávil v Strešoviciach tri týždne, keď bol hospitalizovaný s horúčkami komplikovanými virózou. Len v strešovickej nemocnici sa Emil Zátopek ocitol už štvrtýkrát v tomto roku, tentokrát sa však verejnosť, ktorá ho povzbudzovala pri jeho najťažších a posledných pretekoch, nádejala márne... "Musím povedať, že to bolo pre Emila vyslobodenie," reagovala na odchod svojho manžela Dana Zátopková, ktorá sa správu dozvedela ráno v stredu 22. novembra. "V poslednom čase už bol na tom veľmi zle." Lekári už d začiatku novembra upozorňovali ne rapídne sa zhoršujúci Zátopkov stav, označili ho za kritický pacient s okolím nekomunikoval a bol napojený na prístroje. Aj keď vraj okolie vnímal, komunikácie však nebol schopný. Emil Zátopek tak dobehol svoj posledný maratón. Ten životný. Možno mu v mysli prebehlo niekoľko jeho najvýznamnejších momentov. Kto vie. Ak aj nie, tak tie ostanú zapísané v pamätiach iných.

Začiatok kariéry Emila Zátopka

Bol poznamenaný náhodou koncom 30. rokov, keď sa Emil Zátopek, podľa vlastných slov, "pretĺkal" baťovským učilišťom v Zlíne, ho jeden z vychovávateľov vyzval k účasti na tradičnom behu mestom. Zátopek vraj najprv použil všetky výhovorky, nakoniec však bol "donútený" bežať a medzi skúsenými matadormi skončil druhý! Hneď po tom sa Zátopek hlásil v atletickom družstve SK Baťa Zlín a čoskoro bežeckej vášni úplne podľahol.

Prvé oficiálne merané preteky

Emil Zátopek ich absolvoval v júni 1941 na stredoškolských hrách v Brne (1500 metrov). Päťkilometrovú trať prvýkrát zabehol na oficiálnych pretekoch v októbri 1943 v Zlíne, už o dva roky na nej získal titul majstra Československa. Na 1943. rok neskôr zaspomínal v L´Equipe: "Bol to prvý beh na 5 000 metrov, ktorý som vyhral. Odmenou bol kus chleba s maslom a jablko. Na jeho chuť nikdy nezabudnem." Slávnu "desiatku" prvýkrát okúsil v máji 1948 v Budapešti, hneď tu vytvoril československý rekord.

"Zátopkovské" tréningy

Už vo svojich oficiálnych športových začiatkoch začal Zátopek pri tréningoch improvizovať. Údiv vzbudil jeho intervalový tréning, keď počas niekoľkonásobného opakovania rôzne dlhých úsekov (najčastejšie 400 metrov) kombinoval rýchlosť s poklusávaním. Nebol to ináč jeho "vynález", intervalovú metódu priniesol do praxe nemecký tréner Tonny Netto. Tradovali sa však historky o tréningoch v ťažkých vojenských bagančiach, v atletických tretrách sa vraj potom Zátopkovi bežalo ľahšie. Aj o aktovkách naložených kamením. Aj na priame otázky však v tomto smere dával Zátopek stále nepriame a vyhýbavé, v žartovnom tóne sa nesúce odpovede. "Bol jeden z tých, ktorí sa riadili zdravým sedliackym rozumom," vyjadril sa pre Český rozhlas predseda Českého olympijského výboru Milan Jirásek. "Pozoroval prírodu a tvrdil, že sa od nej mnohému priučil," naráža Jirásek na známy fakt, že Zátopek obdivoval trebárs štýl - zajacov. Aj tak to však bola drina. Aspoň tak Zátopek pri každom svojom behu vyzeral, výraz jeho tváre, skrivenej akoby bolesťou, radi zachytávali fotografi všetkých agenúr. Jedno sa však uprieť nedá, so Zátopkom zmizla z bežeckých oválov éra romantizmu v maratónoch - od jeho odchodu ho vyhrávali len úzki špecialisti.

OH 1948 v Londýne

Prvé československé olympijské zlato priniesol Zátopkov beh na 10 000 metrov. Emil si na finále pripravil "rozpočet" 71 sekúnd na kolo. S trénerom Kněnickým sa dohodol, že keď pobeží pomalšie, ten mu bude z tribúny mávať červeným tričkom. Keď bude veľmi "ponáhľať" tak bielymi trenírkami. Po výstrele všetci "vypálili", Zátopek zaostával, na tribúne - biele trenírky. Po 3 km mal fínsky favorit Heino náskok 70 metrov - na tribúne biele trenírky. Deväť kôl vraj Kněnický napínal Zátopkove nervy, v tom deviatom zavialo červené tričko, Zátopek zrýchlil a vyšťavení súperi nedokázali zareagovať, vyhral s 200 - metrovým náskokom.

OH 1952 v Helsinkách

Fíni si stále "potrpeli" na famóznych bežcov, nakoniec, od národa, ktoorý dal svetu Paava Nurmiho a celý rad ďalších výborných atlétov, sa asi nič iné nedá čakať. Aj preto možno ovácie, ktoré nakoniec Fíni Zátopkovi pripravili... Z celej olympiáde ich totiž najviac upútal práve on. Pardón, Zátopkovci. Na OH v Helsinkách čakal na vytvalcov najprv beh na 10 000 metrov. Vštci sa zaradili za Zátopkom, "česká lokomotíva" však všetky "vagóny" striasla. Zdrvujúcim fuinišom na "päťke" rozšíril zbierku o ďalšie zlato. A potom prišiel maratón - vôbec prvých 42 195 metrov v Zátopkovej kariére. Pred pretekmi sa v novinách dočíta, že najväčším favoritom je Brit Jim Peters. Zátopek sa ho preto držal ako kliešť. A pomohol si aj psychlogicky. V polovici trate sa Petersa spýtal, či nepridajú. Tempo sa zrýchlilo. O chvíľu sa ho však Zátopek opäť spýtal: "Takže nepridáme?" Efekt bol okamžitý, ďalšie Zátopkovo "napomínanie" už Peters nezvládol a vzdal. Na OH v Helsinkách vybojovala zlato aj manželka Dana, ktorá sa tak stala vôbec prvou československou zlatou medailistkou.

Emil & Dana

Jeden z najznámejších českých, československých alebo trebárs športových manželských párov sa prvýkrýt stretol na atletických pretekoch v Zlíne, ale tá pravá iskra preskočila až po niekoľkých schôdzkach. Oboch okamžite zblížil moment, keď zistili, že sa narodili v rovnaký deň. "Husársky kúsok osudu," komentoval túto skutočnosť Emil Zátopek, ktorý sa "dôkazovo" musel budúcej manželke, vtedy príťažlivej oštepárke Dane Ingrovej, "legitimovať" občianskym preukazom. Emil a Dana si povedali áno v roku 1948 po návrate z OH v Londýne, svatba sa uskutočnila v októbri v Uherskom Hradišti. Dátum narodenia, 19. september 1922, ešte raz zvýraznili - 24. júla 1952 získali v Helsinkách na OH v jeden deň zlaté medaily (doslova pár minút po sebe) a stali sa prvým manželským párom, ktorý dokázal takýmto spôsobom triumfovať na olympiáde. "A to nie je všetko," so žartom zvykol pripomínať Emil Zátopek. "Dana a ja sme sa v rovnaký deň zobrali!" Pred dvoma rokmi Ťopci (odvodené od Zátopkovci), ako sa spoločne označovali, oslávili zlatú svatbu. Vo svojej vilke v pražskej Tróji, ktorú vlastnoručne postavil Emil Zátopek.

Koniec kariéry

Svoju fantastickú kariéru ukončil Emil zátoek v roku 1958, keď sa zúčastnil cezpoľného behu v španielskom San Sebastiane. Zátopek sa zoozlúčil víťazstvom a nadšení Baskovia ho obdarovali živým psom - Pedro bol potom Zátopkovým nerozlučným priateľom.

1968

V roku 1968 obletela svet známa fotografia: Emil Zátopek v uniforme je na sovietskom tanku a vysvetľuje Sovietom, že by sa mali vrátiť domov. Na protest proti invázii presvedčený komunista (podpisom podporil proces s Miladou Horákovou, neskôr však podpísal aj známych 2000 slov) Zátopek vystúpil z KSČ. Za politické názory v roku 1968 bol Emil Zátopek zbavený dôstojníckej hodnosti, prepustený z čsl. armády a v podniku Stavební geologie musel šesť rokov pracovať na uranových vrtoch s lopatou v ruke. V smutne známom Jáchymove, v bani Svornost. 600 metrov pod zemou. Tam, kde skončili aj čsl. hokejisti, odsúdení v roku 1950. Negatívum takejto reklamy si však komunistické vedenie predsa len uvedomilo v roku 1975 sa Zátopek mohol vrátiť do sveta športu (najprv sa však musel ospravedlniť za "pomýlený postoj"), keď začal pracovať v informačnom centre ČSTV. Práve v tomto roku bol OSN odmenený Coubertinovou cenou za fair play (United Nations' Pierre de Coubertin Prize for promoting fair play). O pár rokov podporil Chartu 77...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.