Gellatleyová patrí k najúčinnejším vegetariánskym aktivistkám na svete. Autorka kníh "Mlčiaca archa" a "Vivat vegetarianizmus". Spolupracovala okrem iného s Lindou a Paulom McCartneyovcami. V roku 1994 založila organizáciu Viva. Vďaka jej podujatiam počet škôl v Anglicku, poskytujúcich vegetariánske pokrmy, vzrástol z 13 na 65 percent a okruh anglických vegetariánov sa v priebehu roka zdvojnásobil. Vlani prevzala z rúk premiéra Tonyho Blaira prestížnu cenu "Animal Walfare Award". Vegetariánske organizácie, považované kedysi za spolky neškodných maniakov, tvoria čoraz mocnejšie lobby. Pričiňuje sa o to jednak činorodosť takých osôb ako Juliet Gellatleyová, a potom neustále mäsové aféry elektrizujúce svet ako choroba šialených kráv alebo nakazenie mäsa belgických kurčiat dioxýnmi.

Vaše vegetariánstvo sa vraj začalo návštevou prasačej farmy.

- Veru. Mala som vtedy pätnásť a sprevádzala som priateľku, ktorá ako študentka pracovala na voľákom projekte v súvislosti s poľnohospodárstvom. Prvé, čo som zacítila, bol hrozný, priam oči páliaci zápach. Nato som zbadala rady železobetónových tesných priehradiek. Každá prasnica mala v polovici trupu nasadený kovový obojok znemožňujúci pohyby, aby zbytočne neplytvala energiou. V iných ohradách držali prasnice s malými. Novonarodené prasiatka sa pokúšali túliť k matke, ale oddeľovala ich od nej kovová mreža, cez ktorú mohli iba cicať. Stovky smutných otupených zvierat. Keď som prechádzala okolo ďalších boxov, jedna zo svíň zodvihla hlavu a pozrela sa mi rovno do očú. Jej pohľad si pamätám dodnes. Pomyslela som si: "Ó, Bože, to stadeto sa berie moja slanina!" Nikto predtým mi to nevysvetlil, vychovali ma na rozprávkach o veselej svinke Piggy. A tam som uzrela horror. Vtedy som sa rozhodla, že nebudem viac platiť za utrpenie, nik nebude zabíjať v mojom mene. Tak som sa stala vegetariánkou.

Kladúc na tanier plátok ružovej šunky ľudia zvyčajne nemyslia na farmy a bitúnky. Prečo im to tvrdošijne pripomínate?

- Podaktorí tvrdia, že jesť či nejesť mäso je otázka osobnej voľby. S tým nesúhlasím. Nemožno hovoriť o slobodnej voľbe, ak nepoznáte fakty. A ľudia obyčajne nepoznajú fakty spojené s produkciou mäsa. Na území bývalého Československa a v ďalších krajinách chovajú zvieratá v podmienkach, aké civilizovaná spoločnosť nemôže akceptovať. Čiže zvieratá, ich bolesť a utrpenie je prvý dôvod. Druhý - skutočnosť, že s mäsovou diétou sa viažu srdcové choroby, rakovina, osteoporóza a mnoho iných chorôb. Napokon tretí mäsopriemysel spôsobuje ekologickú katastrofu v globálnom rozsahu.

Hlad v krajinách Tretieho sveta, kyselinové dažde, skleníkový efekt, erózia pôdy, za to všetko obviňujete mäso. Nepreháňate? Vari sa svet ozaj krúti okolo klobásy?

- Ľudia sa skutočne nazdávajú, že zveličujeme. Lebo nepoznajú pravdu. Ťažko uveriť, ale na svete dnes žije trikrát viac chovaných zvierat než ľudí. Tie zvieratá musia jesť. Požerú kopy kukurice, pšenice, sóje, ktorými by sa dalo vykŕmiť všetko obyvateľstvo sveta. Na vyprodukovanie kilogramu mäsa treba 10 kíl rastlinnej bielkoviny. V samotných Spojených štátoch chovné zvieratá pojedia toľko sóje a pšenice, že by vystačilo skoro pre 2 miliardy ľudí. A krmivo sa často dováža z krajín biedneho Juhu. Stále nové a nové lesné oblasti určujú na pasienky pre dobytok. Keď astronauti po prvý raz mohli pozorovať Zem, jediným dielom ľudských rúk viditeľným z vesmíru bol Čínsky múr. Dnes stade vidno takisto veľké mraky dymu nad Amazonkou. Jednou z príčin je globálne oteplenie. Ďalšou sú stovky miliónov ton zvieracích výkalov obsahujúcich metán. Z tých výlučkov vzniká tiež kyselina, prenikajúca do ovzdušia a spôsobujúca kyselinové dažde. Taká je pravdivá cena hamburgera, ktorú si ľudia obvykle neuvedomujú.

Ale človek, aj znalý istých skutočností, sediac nad kotletou, si povie: zjem ju alebo nie, aký tam rozdiel, beztak to nič nezmení.

- Za svoj život človek zje priemerne: 5 kráv, 20 svíň, 29 oviec, 760 kurčiat, 46 moriek a pol tony rýb. Vari to nie je dôvod, aby ste sa stali vegetariánom? Odmietnutím mäsa sa zmenšuje jeho dopyt. V Anglisku je už takmer 6 miliónov vegetariánov. To je už mocná lobby. Všetky reštaurácie majú vegetariánske menu. Obchody predávajú milióny vegetariánskych výrobkov. Keď som pred 20 rokmi prechádzala na vegetariánstvo, bolo to ťažké. Dnes sa u nás dokonala potravinárska revolúcia. Vegetarianizmus je všeobecne uznávaný a nespôsobuje problém.

Ako odpovedáte na otázku, ktorú vegetarián často počuje: "Skade vieš, že mrkvička necíti bolesť?"

- Na takej úrovni sa vlastne nehodno rozprávať, ale zvyčajne odpovedám: "Ak zbadáš mrkvičku jačiacu pri škrabaní, zavolaj mi. Bude to prvá zelenina v dejinách s ústredným nervovým systémom a ja si svoju diétu rozmyslím".

Keby zvieratá nechovali v ‚továrňach', iba v prirodzených podmienkach, jedli by ste mäso?

- Nie. Vyznávam zásadu: ak nemusím zabíjať, prečo by som si to mala odôvodňovať. Ľudia vravia: "Sme stvorení, aby sme jedli mäso". Je to mýtus. Istý známy anglický doktor zvykol vykonávať pokus - účastníkom lekárskych sympózií ukazoval dva obrázky. Jeden predstavoval vnútornosti človeka, druhý gorily. Nik nepostrehol rozdiel, pritom gorila je vegetariánom. Máme zažívací trakt bylinožravca. Väčšina z nás pociťuje hnus pri pohľade na mŕtvoly zvierat visiace na hákoch u mäsiara, lež viac-menej nikomu sa nebridí pohľad na šalát. Preto nechceme vedieť, čo sa deje na jatkách. Jednoducho, nie sme stvorení zabíjať. Ľudia na rastlinnej diéte sú zdravší než väčšina populácie. Avšak človek, ktorý by sa živil samým mäsom, by do roka pravdepodobne umrel.

Prečo je potom také ťažké zriecť sa mäsa?

- Lebo je to zlozvyk ako každý iný. Mäso má vysoký obsah tukov a soli, na ktoré si naša chuť privyká. Mnohí zmieňajú diétu postupne. Sprvoti sa vzdávajú červeného mäsa, potom bieleho. Bojujú so sebou ako pri nechaní fajčenia.

Naši lekári sa pomaly prikláňajú k vegetariánstvu. Uznávajú, že ide o zdravú diétu, ale iba pre dospelých. Hovoria, že deti, aby sa rovnomerne rozvíjali, potrebujú jesť mäso. Ako to vyzerá v Anglicku?

- Došlo k veľkému pokroku. Koniec-koncov, ako dlho možno obchádzať fakty. Postupné výskumy potvrdzujú, že u vegetariánov riziko ochorení na rakovinu je skoro o 50 percent menšie než u mäsožrútov. To isté sa týka chorôb srdca, arteriosklerózy, vysokého tlaku a mnohých iných onemocnení. Renomovaná Britská lekárska spoločnosť odporúča vegetariánsku diétu, aj pre deti, a od roku 1995 takisto americké ministerstvo zdravia. Jednako je zaujímavé, ako možno uznať mäso za škodlivé a odporúčať ho deťom! Veď choroby späté s nadmerným konzumovaním tuku sa začínajú vo veku 4-5 rokov.

Veríte, že ľudstvo raz prejde na vegetariánsku diétu?

- Stane sa tak prirodzeným spôsobom. Ľudia sa napokon prebudia a pochopia, že mäsový priemysel pracuje výlučne pre zisk a nie pre naše dobro. Je najvyšší čas, lebo nebezpečenstvo sa už začalo. Už teraz máme skleníkový efekt, rovnako ako iné ekologické katastrofy. Ľudská populácia sa nedá vykŕmiť mäsom. Je to nemožné. Ide o príliš nehospodárnu diétu pohlcujúcu svetové zásoby vody, energie, pôdy. Tie predsa nie sú nevyčerpateľné. Čiže buď zmeníme diétu, alebo doslova zožerieme našu planétu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.