samotného Gemera vo svete. Je garanciou štátneho záujmu a zárukou ochrany jaskyne," uviedol v rozhovore pre náš denník zástupca Správy slovenských jaskýň Ing. Dušan Lazišťan.
Ako ďalej povedal, nominačný proces trval približne tri roky. Bol súčasťou projektu Ministerstva životného prostredia, do ktorého boli zaradené aj Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Domica a Jasov. Pritom v prvej etape Dobšinská ľadová jaskyňa v zozname chýbala. Podľa slov D. Lazišťana, zapísanie kultúrnych alebo prírodných lokalít a objektov do zoznamu Svetového dedičstva neznamená iba zvýraznenie jeho samotnej existencie, ale "zaväzuje príslušný signatársky štát dohovoru zabezpečiť jeho ochranu a primeranú starostlivosť, podľa potreby s možnosťou uplatnenia žiadosti o medzinárodnú podporu."
Túto alternatívu zvolilo vedenie obce Stratená v Rožňavskom okrese, v katastrálnom území ktorej sa jaskyňa nachádza.
"Vypracovali sme komplexný projekt na vybudovanie infraštruktúry v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zahŕňa vybudovanie verejnej toalety až po čistiareň odpadových vôd a nové ubytovacie kapacity. V súčasnosti je projekt už v Bruseli, takže čakáme iba na schválenie a financie," poznamenal starosta Stratenej Ján Ambroz, ktorý problematiku dôkladne pozná, pretože pred tým, ako začal viesť obec, pracoval šesť rokov v jaskyni.
"Všetci turisti sa zachytávajú na parkovisku v osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a do obce už väčšina z nich nepríde. V prevažnej miere sa tu návštevníci nezdržia, ale odchádzajú ďalej," uviedol J. Ambroz.
Ako tiež povedal, jaskyňa bola v minulosti pod správou mesta Dobšiná v Rožňavskom okrese. Až v neskoršom období sa o ňu začala starať Správa slovenských jaskýň.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného praku Slovenský raj. Vchod do jaskyne na severnom svahu Duče je v nadmorskej výške 969 metrov.
"Je vytvorená v strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach Dosahuje dĺžku 1232 metrov a vertikálne rozpätie 112 metrov," vysvetlil odborne D. Lazišťan.
Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 metrov, ktorá vznikla preborením skalných pilierov medzi hornými vývojovými úrovňami. Z väčšej časti je vyplnená ľadom, miestami až pod strop, čím je rozdelená na samostatné časti - Veľkú a Malú sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie. Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého okraj zasahuje až pod prepadlisko Duča.
"Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou v priestore prepadliska Duča, čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter so stagnáciou studeného vzduchu. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha predstavuje celkom deväť tisíc sedemsto sedemdesiatdva metrov štvorcových a objem ľadu je viac ako 110-tisíc metrov kubických," podotkol D. Lazišťan.
Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne päťtisíc až sedemtisícpäťsto rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru, a to dva až štyri centimetre za rok. Charakterom zaľadnenia patrí tento unikátny prírodný útvar medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti. Doteraz sa tu zistilo dvanásť druhov netopierov.
"Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho v strednej Európe. Z ostatných druhov sa tu zdržujú najmä netopier obyčajný, netopier ostrouchý, večernica severská a ucháč svetlý," dodal D. Lazišťan.
Otvor do jaskyne pod názvom ľadová diera bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až E. Ruffíny v sprievode svojich spolupracovníkov v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná jaskyňu o rok neskôr sprístupnili. Pokusy s elektrickým osvetlením sa začali v roku 1881. Po roku sa zaviedlo osvetlenie Bunsenovými horákmi a o ďalších päť rokov riadne elektrické osvetlenie. Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti, ako princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, srbský kráľ Milan I., Pavol Orságh Hviezdoslav, Svetozár Hurban Vajanský, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Sessepsom či bulharský cár Ferdinand I. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského a o tri roky neskôr sa tu uskutočnilo prvé letné korčuľovanie.
Autor: ZORA HOVORKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
