alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie pred inými, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom", hovorí o prijímaní úplatku paragraf 160, ods. 1 Trestného zákona. My len dodávame, že pri spôsobení škody veľkého rozsahu, osobného prospechu, či porušení dôležitej povinnosti, sa páchateľ potresce odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
Túto stručnú definíciu korupcie očami zákona uvádzame najmä preto, že o podplácaní a korupcii ako takej, sa u nás veľa hovorí, ale menej koná. Keď totiž príde na lámanie chleba, zainteresovaným zlyháva pamäť... Jedni sa hanbia, druhí majú obavy z toho, že sa v ich finančných záležitostiach začne vŕtať polícia. Stručne povedané, po popularite netúži ten, kto dáva, a tobôž nie ten, čo berie. Nečudo teda, že korupcia u nás kvitne na každom kroku. A tých, čo v sebe nájdu odvahu a vyjdú s pravdou von, je zatiaľ málo. . . Jeden nevydarený pokus o prijatie na vysokú školu pomocou úplatku, pojednával a na sklonku uplynulého týždňa aj zavŕšil rozsudkom, Okresný súd Košice I.
Hlavným protagonistom prípadu je bývalý pracovník Technickej univerzity Košice, 55-ročný Zsolt S. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu prijatia úplatku, presnejšie preto, že oň nielen požiadal, ale ho aj prevzal a po nesplnení ústnej dohody o tom, že vybaví prijatie istej mladej dievčiny na vysokú školu, nevrátil.
"Zavolal mi môj známy, ktorý intervenoval za dievča, ktoré neprijali na technickú univerzitu. Vedel, že tam niekedy pôsobil môj brat, preto chcel, aby som zistil, či by s tým nevedel pomôcť. Hovoril som o tom s bratom a on sľúbil, že sa na to pozrie. Ja som potom zatelefonoval Silviinej mame a dal som jej jeho číslo. To bolo z mojej strany všetko. Viac som sa o to nestaral, až následne som sa dozvedel, že to dievča nebolo prijaté ani po odvolaní," povedal pred vyšetrovateľom pán Tomáš. O tom, čo sa dialo o pár dní neskôr, hovorí po štúdiu na vysokej škole túžiaca Silvia:
"Po prijímacích skúškach v školskom roku 1998-1999, ktoré som neurobila, mi mal obžalovaný zabezpečiť prijatie na Ekonomickú fakultu Technickej univerzity Košice. Skôr ako som sa s ním stretla, rozprával s rodičmi. Potom mi zavolala mama, že mu mám zaniesť peniaze. Po príchode do Košíc som mu zo stanice zatelefonovala na mobil a on pre mňa prišiel. Odviezol ma do svojej kancelárie a tam som mu odovzdala obálku, v ktorej bolo 60 tisíc korún. Priamo predo mnou si ich prepočítal bolo v nej 12 kusov päťtisícových bankoviek. Sľúbil mi, že sa na školu dostanem," vypovedala pred samosudcom poškodená. Zdôraznila, že pri odovzdávaní peňazí nebol v kancelárii obžalovaného žiadny svedok.
Zsolt S. prijatie úplatku poprel: "To, čo stojí v obžalobe, sa nezakladá na pravde. Priznávam, že som bol s pani Silviou v kontakte, i to, že som jej pomohol napísať odvolanie. Žiadne peniaze som však od nej neprijal. Chcel som jej pomôcť, preto som sa informoval, ako obstála na prijímacich pohovoroch. Môj dobrý známy mi doniesol výsledky, z ktorých som zistil, že na prijímačkách neuspela. Keďže ich neurobila, nemohla byť prijatá a ja som ani nemohol žiadať úplatok. Trvám na tom, že som žiadne peniaze nežiadal, a ani nezobral." Zsolt S. uviedol, že po neúspešných prijímacích skúškach poškodenej sa prostredníctvom kolegov snažil vybaviť jej prijatie na školu, ale vzhľadom na výsledky pohovoru, to nebolo možné. Črtala sa len jediná cesta zistiť medzery vo vedomostiach po "výške" túžiacej študentky a v priebehu roka si ich doplniť. Obžalovaný tvrdil, že pri prvej návšteve pomohol Silvii napísať odvolanie voči rozhodnutiu o neprijatí na ekonomickú fakultu. Keď ho navštívila druhý raz, vysvetlil jej, čo sa má doučiť...
Z výpovede Silvie vyplynulo, že odvolanie jej obžalovaný napísal až pri druhej návšteve u neho v kancelárii a spolu ho aj odniesli na rektorát. Je len samozrejmé, že ju zaujímalo, aké má vyhliadky, teda, čo môže od odvolania očakávať. "Nič nie je stopercentné," šalamúnsky vyhlásil jej dobrodinec. Krátko na to sa však ukázalo, že obžalovanému sa nepodarilo splniť sľub dostať ju na školu. Keď už bolo jasné, že Silvia na ekonomickej fakulte študovať nebude, jej rodičia očakávali, že peniaze, ktoré obžalovanému na tento účel dali, im po odrátaní svojich nákladov vráti. To sa však nestalo.
"Peniaze, ktoré obžalovanému dcéra odovzdala, si vyžiadal sám. Telefonovala som s ním, myslím že to bolo po neprijatí Silvie na školu a on mi povedal, že jej prijatie bude stáť 60 000 korún. Prostredníctvom banky som predala certifikáty a spolu s peniazmi, ktoré som mala doma, som mu ich po dcére poslala. Neskôr, keď ju na školu ani na základe odvolania neprijali, som ho viackrát žiadala, aby nám peniaze po odrátaní svojich nákladov vrátil. Neodmietol to priamo, ale stále sa na niečo vyhováral. Raz čakal na nejakého profesora, ktorý bol na dovolenke, neskôr tvrdil, že ich už poslal, ale že zrejme meškajú, keďže ich odoslal tesne pred vianočnými sviatkami a poštári majú plné ruky práce... No a nevrátil ich dodnes," vypovedala pred súdom Silviina mama.
Obhajca obžalovaného poukázal na rozpor v tom, kedy mali byť peniaze za predaj certifikátov vybraté z banky a kedy odovzdané. Podľa výpovede Silvie obálku s peniazmi odovzdala obžalovanému pred napísaním odvolania… Listinné dôkazy však korešpondovali s tvrdeniami poškodenej a jej rodičov. Samosudca nemal dôvod neveriť, že obžalovaný úplatok zobral. Súkromného podnikateľa Zsolta S. uznal vinným z trestného činu príjmania úplatku, podľa paragrafu 160, ods. 1, 2 a vymeral mu šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Súčasne ho zaviazal uhradiť poškodenej škodu, ktorú svojim konaním spôsobil.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
