Plynári použili na zasypanie potrubia piesok z flotačného odkaliska, ktorý obsahuje vysoké hodnoty toxických látok ako antimón, arzén, olovo a kobalt. Aj včera zasadala havarijná komisia, ktorá chce urýchlene riešiť problém ekologickej hrozby. Problém má ešte ďalší rozmer - kolaudácia plynovodu bola pozastavená, a tak je dnes 400 domov v Poproči bez tepla.
Problém ekologickej hrozby je ďaleko vážnejší, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Dostali sme sa k analýzam z 50-tych rokov, ktoré naznačujú vážnosť ohrozenia. Antimónové bane išli do likvidácie začiatkom 60-tych rokov, likvidácia bola ukončená v roku 1965. Odkalisko bolo v zmysle banského zákona majetkom štátu, pretože stále obsahovalo kaly a teda sa ďalej definovalo ako ložisko. Na odkalisku je podľa odhadov odborníkov vyťažených asi 6000 metrov kubických piesku, z ktorého väčšina sa zrejme použila na zásyp potrubia. Najväčším svinstvom, ktorý piesok obsahuje, je jednoznačne antimón, arzén, kobalt a olovo. Kadmium sa podľa rozborov z 50-tych rokov má vyskytovať len v stopách, teda jeho výskyt má byť zanedbateľný. V časoch týchto rozborov však neboli analyzátory tak kvalitné ako dnes, je preto nevyhnutné urobiť nové kvalitnejšie. Analýzy hovoria, že piesok na odkalisku obsahuje 0,02 percenta arzénu, 1,4 percenta antimónu, 0,19 % olova a 0,06 % kobaltu. Pri predpokladanom vyťaženom objeme piesku 12 tisíc ton sa tak dostávame k neuveriteľným číslam. V tomto objeme sa môže vyskytovať až 166 ton antimónu, 2,4 tony arzénu a 22,2 tony olova. Teda spolu má byť v odvezenom piesku až 191 ton vysokotoxických látok! Aj keď ide možno o veľmi hrubý prepočet, i keby boli tieto hodnoty stonásobne nižšie, je to alarmujúce a šokujúce.
Existuje vážna hrozba, že kontaminovaným pieskom zo zásypu plynového potrubia dôjde aj ku kontaminácii vody v miestnych studniach. Pri tak nízkej frakcii je podľa názoru odborníkov vyluhovanie toxických látok relatívne krátke a v najhoršom prípade sa známky toxicity môžu prejaviť už o dva-tri roky. Po kontaminácii studní je ďalšou hrozbou zelenina a ovocné stromy, ktoré majú tendenciu absorbovať škodliviny. Na ich zálievku dedinčania používajú práve miestne studne.
Ložisko antimónu leží severne od Poproča vo vzdialenosti troch kilometrov. Banská činnosť, hoci obyvatelia tvrdia, že Poproč leží na antimóne, nikdy pod dedinou nebola robená. Radón, ktorý sa spomínal ako jedna z toxických látok, nemá súvislosť s ložiskami antimónu. Obec leží na žule, teda na granitoch, ktorých obsahom je práve radón, vysokotoxický rádioaktívny plyn. Uskladňuje sa najmä v pivniciach a preto je nevyhnutné časté vetranie pivničných priestorov.
Vodovod je napojený na zdroj mimo ložísk antimónu v údolí Zábava. Ide o veľmi kvalitnú vodu, vodovod bol však robený pred 40 rokmi, je teda značne poškodený a navyše samotný vodovodný ťah je veľmi dlhý. Tým pádom často dochádzalo k výpadkom dodávok vody a tak sa obyvatelia Poproča rozhodli pre stavbu vlastných studní. A práve tieto studne sú najväčšou hrozbou.
Prečo sa pri stavbe použil toxický piesok? Niekto potreboval ušetriť. Jedna tona piesku v Geči stojí totiž zhruba 160 korún, náklady na prepravu do Poproča môžu predstavovať ďalších 30 korún. A tak je niekoľko miliónov doma. Až na to, že na to mohli doplatiť tisícky ľudí svojim zdravím.
O názor na udalosti sme včera požiadali starostu Poproča Vincenta Timka. "Mňa v tejto chvíli ako starostu obce v prvom rade zaujíma, kedy bude spustený plyn. Ide totiž o bezprostredné ohrozenie zdravia ľudí kvôli tomu, že mrznú. Čo sa týka piesku, tu je hrozba dlhodobejšieho rázu, ale určite ju netreba podceňovať. Tento piesok samotní občania neorganizovane využívali už 40 rokov, takže problém treba riešiť globálne. Materiál nie je na skládke nijak ohradený, nikto na nebezpečie neupozorňoval. Zainteresované strany tvrdia, že pri súčasnom spustení plynu priame ohrozenie zdravia nehrozí, takže predpokladám uvedenie plynovodu do prevádzky počas vykurovacieho obdobia. Aj tak sa zemné práce cez zimu robiť nedajú."
K otázke prípadného trestného oznámenia sa starosta vyjadril v tom zmysle, že to zas netreba až tak dramatizovať. Opýtali sme sa ho, či obec vedela o tom, že plynári použili tento materiál. "Piesok sa odoberal prostredníctvom Obecného podniku služieb, takže sa nemôžme tváriť, že sme o tom nevedeli. Neboli sme si však vedomí možných následkov. Analýzy Technickej univerzity hovorili, že materiál je vhodný na zásyp potrubia pri zemnom plyne." Na argument, že ale nesmie byť použitý pri vodných zdrojoch, odpovedal, že ľudia používajú vodovod a nie studne. Lenže ľudia podľa našich informácií studne využívajú minimálne na zálievku. "To už je individuálna záležitosť každého občana, ľudia o tom nevedeli, veci sa budú monitorovať."
Stanovisko sme si vyžiadali aj od zástupcu investora, ktorým je Slovenský plynárenský priemysel (SPP), Martina Dzúra, vedúceho odboru investičnej výstavby SPP Košice. Na otázky, koľko ton piesku z flotačného odkaliska sa použilo na zásyp potrubí a v ktorých obciach, nám nevedel odpovedať. "Toto musíme spracovať do 12. decembra. Chcem zdôrazniť, že materiál sme nepoužili my, ale naši dodávatelia. Miestami bol použitý aj iný, teda nezávadný, obsypový materiál."
Zaujímalo nás, ako boli faktúrované náklady na stavbu, keďže bol použitý piesok zadarmo a navyše išlo o materiál bez potrebnej certifikácie.
"My kupujeme stavbu od našich dodávateľov. Fakturačná položka, ktorú nám dodávateľ fakturuje, je definovaná ako obsyp pieskom. Je vecou dodávateľa, odkiaľ si piesok zoženie. Plynári neušetrili nič, oni platia pevne dohodnutú cenu za stavbu."
Ale ako investor kontrolujete faktúry?
"My neskúmame, odkiaľ má dodávateľ materiál."
Dodávateľov stavebných prác nechcel špecifikovať, lebo nevedel, ktorí z nich použili flotačný piesok. Do záverečných rozhodnutí o miere zavinenia jednotlivých inštitúcií a vypracovania rozborov sa nechcel vyjadriť k otázke prípadnej trestno-právnej zodpovednosti ani k sanácii prípadných škôd.
Prednosta Okresného úradu Košice-okolie Ing. Ľuboš Pastor kvôli tejto problematike v utorok navštívil štátnu tajomníčku ministerstva životného prostredia. "Po konzultáciách sa nám zdá najschodnejšou cestou spustiť zatiaľ plynovod do skúšobnej prevádzky s tým, že sa situácia vôd aj okolia bude priebežne počas celej vykurovacej sezóny monitorovať. Počkáme si na výsledky expertíz a na základe nich sa rozhodne o spôsobe sanácie. V takomto prípade podľa doterajších vyjadrení bude náklady znášať investor."
Klaudia JURKOVIČOVÁ
Autor: jg, las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
