Boromejského v Košiciach.
Do jeho násilného uzatvorenia, v školskom roku 1949/1950, jeho reaktorom bol Msgr. Ján Onderúv, viderektorom Msgr. Michal Adam, študijným prefektom ThDr. Ján Švec, špirituálom ThDr. Jozef Leščák. Profesori ThDr. Anton Harčar prednášal dogmatiku, ThDr. Ján Švec kanonické právo a cirkevné dejiny, ThDr. Jozef Pavlovič biblikum a ThDr. Emil Stach kresťanskú filozofiu. V tom čase v seminári študovalo v jednotlivých ročníkoch štyridsaťšesť bohoslovcov košickej diecézy.
Po barbarskej noci seminaristi boli stále v strehu. Očakávali, čo príde, lebo vedeli, že ani ich to neminie. Organizovali tzv. "nočné stráže", ktoré pozorovali nočný pohyb na Hlavnej ulici, aby v prípade nočného prepadu nenastal medzi bohoslovcami zmätok. Ostatní profesori a najmä rektor ich stále povzbudzovali, aby sa oddali do Božej vôle.
Vzdelávanie a duchovná formácia bohoslovcov sa úspešne rozvíjali do konca júna 1950. Mohli ešte urobiť semestrálne skúšky, ale na základe rozhodnutia štátnych cirkevných predstaviteľov sa mali prihlásiť na osobitne organizovaný kurz. Keďže ale odmietli účasť, boli povolaní do osobitných vojenských útvarov. Profesori seminára na konci školského roku boli policajne sústredení v seminárnej kaplnke s odôvodnením, že bezpečnostné orgány musia vykonať prehliadku v celej budove, lebo majú správy, že tam ukrývajú zbrane. Zbrane sa nenašli, ale biskupský seminár bol zrušený.
Už 10. júla 1950 bol ústne oboznámený Košický ordinariát zmocnencom Slovenského úradu pre veci cirkevné, že Kňazský seminár sv. Karola Boromejského bude likvidovaný a jeho predstavení budú predisponovaní do duchovnej správy diecézy. Budovu v používateľnom stave prevzalo do správy Krajského národného výboru cirkevné oddelenie v Košiciach. Vládnym nariadením 112/1950 Zb., zo dňa 14./26./ júla 1950, bol kňazský seminár zrušený. Len časť bohoslovcov dokončila svoje štúdiá v jedinom kňazskom seminári v Bratislave.
Dňa 19. júla 1950 píše Msgr. Jánovi Onderúvovi, generálnemu vikárovi a rektorovi kňazského seminára, biskup Jozef Čársky: "Aby však dispozície neprišli príliš neskoro..." Tak Msgr. Ján Onderúv ostáva v Košiciach vo funkcii generálneho vikára, ale už 24. júla ho zadržali a previezli do Mučeníkov (Sládečkovce, Močenok). Msgr. Michal Adam sa stal farárom v Nižných Raslaviciach, ThDr. Ján Švec sa stal správcom farnosti Solivar, ThDr. Anton Harčar bol vymenovaný za kaplána v Košiciach (počas liečenia v Luhačoviciach ho zadržali 25. júla 1950 a odviezli do Mučeníkov) a ThDr. Jozef Leščák za kaplána v Košiciach.
S dátumom 20. júla 1950 biskup Jozef Čársky píše list na Krajský národný výbor cirkevné oddelenie v Košiciach, ktorým požiadal písomné rozhodnutie o likvidáciu seminára. Aj vzhľadom na to, že košický kňazský seminár bol nielen štátom uznaný, ako ustanovizeň slúžiaca pre výchovu kňazského dorastu v košickom biskupstve, ale i štátom dotovaný.
Seminaristi sa po prázdninách už nemali do kňazského seminára vrátiť. Mnohí z nich museli odísť k práporu technickej pomoci (PTP). Pre tých, ktorí zostali doma, biskup Jozef Čársky žiadal listom zo dňa 6. októbra 1950 o ich prijatie do ústredného seminára v Bratislave.
Posiela aj zoznam bohoslovcov I. ročníka v školskom roku 1950/1951 na Rektorát kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Za košické biskupstvo nastúpili do seminára do 1. ročníka: Štefan Baník z Prešova, Pavol Bazár z Ohradzian a do 2. ročníka: Ondrej Labanc z Ohradzian a Ján Piškanin z Dlhého nad Cirochou.
Po páde komunizmu na Zelený štvrtok v roku 1992 košický biskup Mons. Alojz Tkáč prvýkrát verejne vyslovil svoj úmysel obnoviť kňazský seminár. Dňa 23. januára 1992 po nadobudnutí platnosti Zákona o zmiernení majetkových krívd sa košické biskupstvo stalo opäť majiteľom seminárnej budovy.
V júli 1993 bol za správcu seminárneho kostola ustanovený Anton Konečný. Kňazský seminár sv. Karola Boromejského bol obnovený až 4. októbra 1994 a jeho rektorom sa stal Anton Konečný. V tomto seminári pribudol aj Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojej návštevy v Košiciach 2. júla 1995.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.