poslanci v lete 1999 zrušili tzv. Mečiarov paragraf o koalíciách, prijatý tri mesiace pred voľbami 1998. Skupina opozičných poslancov pod vedením Kataríny Tóthovej žiadala vysloviť protiústavnosť tejto novely, čím by sa oživilo to prekliate ustanovenie, ktoré je pôvodnou a najväčšou príčinou deštrukčných procesov, čo po KDH a Demokratickej únii práve pustošia v Demokratickej strane.
Bola by to vskutku božská pointa, keby už ÚS nebodaj rozhodol v prospech navrhovateľov a zajtra na Republikovej rade sa DS rozlomila na dve polovice. Na verdikt si ale počkáme až do januára, keďže - podľa Mazáka - "pojednávanie prinieslo závažné argumenty z oboch strán, takže bolo potrebné odročiť vyhlásenie rozhodnutia". Kým si povieme čosi vážnejšie, iba pre dobrú srandu si pripomeňme, že rozhodnutie urgovala Tóthová pri podaní dokonca ako NALIEHAVÉ, "pretože v PRÍPADE ÚSPEŠNOSTI REFERENDA, vyhláseného na 11.novembra, sa spustí mechanizmus predčasných volieb (...)"
Navrhovatelia, dôvodiaci porušením ústavných článkov o "rovnosti podmienok", by chceli teda návrat pred voľby, pred ktorými ich novela zaviedla toľkonásobok percent pre koalície, koľko subjektov ju vytvorilo. (To jest 2koala-10, 3koala-15, atď., až 21koala - 105. I z toho je vidieť, čo za drahokam medzi nezmyslami bol "Mečiarov" volebný patent.)
Takže je naozaj navýsosť záhadné, odkiaľ sa nabrali tie "závažné argumenty" pani Tóthovej, o ktorých viedol Mazák reč. Sedempercentný prah pre dvoj- a trojkoalície, desaťpercentný pre štvor- a viac, je prirodzenou a integrálnou vlastnosťou pomerných volebných systémov, ktorých nosnou ideou je REPREZENTATÍVNOSŤ politického zloženia parlamentu. "Zľavnené" vstupné limity pre koalície sú v pomernom systéme protiváhou päťpercentnej hranice pre strany. Vymysleli sa z toho dôvodu, aby zmiernili resp. neutralizovali ANTIREPREZENTATÍVNY efekt systému. Ten vzniká tým, že hlasy občanov, čo volili strany, ktoré neuspeli, sa prerozdeľujú aj medzi subjekty, ktorým by títo voliči nikdy hlas nedali. Preto sa princíp spravodlivosti premieta do logiky systému tým, že umožňuje malým stranám zvýhodnené spojenie do väčších celkov.
"Právny argument" navrhovateľov, že občania majú podľa článku 30 ústavy právo prístupu k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, je o čomsi úplne inom a na tomto mieste naprosto nemiestne zneužitý. Paradoxne, omnoho prirodzenejšie a v súlade s logikou systému by ho mohli zneužiť zástancovia ortodoxného výkladu pomerného systému, keďže by sa dal otočiť proti samotnej päťpercentnej klauzule: Nakoľko všetky hlasy vážia v demokracii rovnako, ako prídu voliči malých strán "za rovných podmienok" k tomu, aby ich hlasy prepadli?! Prečo nemôže mať jedenapolpercentná partaj svojich dvoch poslancov, ak pätnásťpercentná má nárok na dvadsať?
Zvrátené a hlboko nemorálne pokušenie ohýbať politický systém na svoj obraz prežíva na postkomunistickom Slovensku nebývalú renesanciu. O čom inom je streštený Ficov nápad nadvihnúť päťpercentnú klauzulu o ďalšie tri body? Kde už videl, v ktorej normálnej krajine, tento líder Smeru takýto strop? Sú obyčajnou zvrátenosťou a drzosťou reči o "malých politických príživníkoch" v takej krajine, kde virtuálne mediálne zhluky, strany, ktoré ešte ani nevznikli, majú 15-20%.
Isteže, je celkom legitímne preferovať funkčnosť pred reprezentatívnosťou. Cesta však nevedie cez bastardizáciu pomerného systému, ale zavedenie väčšinového resp. kombinovaného. Pokiaľ sa k takýmto reformám dnes Smer, SDKÚ či HZDS hlásia, stačí ich zahrnúť do volebného programu a v prípade úspechu presadzovať v ďalšom legislatívnom období. Tóthovej košické kreácie či Ficov úchylný návrh, ktorý sa už povaľuje v parlamente, nie sú však ničím iným, než čelným útokom na demokratické princípy.
"Mečiarov paragraf" bol vedený primitívnym a neslušným účelom oslabiť politických protivníkov. Po zásluhe aj skončil - svojim "vynálezcom" vo voľbách zamak nepomohol. Po nich však áno - spustil vo "napravo od stredu" rozkladné procesy, nad ktorých "výdělkem" ešte v budúcnosti veľmi smutne zaplačeme. Vrátane Mikuláša Dzurindu, bez kooperácie ktorého by Mečiarov patent dnes tak nepustošil. Ešte aby sa pridal aj Mazák so svojím dvorom... Čo za "závažné argumenty" ho už v tejto prašivej kauze mohli tak zaujať??
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
