pre človeka vždy symbolom krásy aj biblický Eden bol vlastne záhradou. Na svete existuje mnoho rôznych záhradných štýlov, o ktorých sa dá povedať, že viac či menej vypovedajú o zmýšľaní tých, ktorí ich stvorili.

Zatiaľ čo francúzske záhrady vynikajú súmernosťou, anglická záhrada skôr pripomína voľnú krajinu. Z úplne iných tradícií potom vychádzajú čínske alebo arabské záhrady. Či už slúžili k meditácii alebo iba k odpočinku, všetky záhrady na svete majú jedno spoločné. Nikde inde nepanuje taká dokonalá súhra medzi človekom a prírodou.

Maurský raj

Kráľ Ferdinand II. a kráľovná Izabela I. nezasiahli do španielskych dejín iba ako zjednotitelia aragónskych a kastilských kráľovských držiav. V januári v roku 1492 sa im podarilo dobyť Granadu, posledné územie ovládané Arabmi, a tak ukončiť dlhoročnú dobu reconquisty. Strediskom tejto oblasti bola Alhambra, mesto prekrásnych záhrad, sadov a viníc. Palác v Alhambre sa vo veľkej miere zachoval tak, ako ho založil v 14. storočí emír Jusuf I., premenou prešli iba záhrady. Hoci bohatstvo okrasných rastlín, ktoré veľmi obdivovali kresťanskí dobyvatelia, v dnešnej palácovej záhrade chýba, základné architektonické prvky zostávajú rovnaké. Arabi boli neprekonateľnými majstrami v stavbe zavlažovacích systémov, v ktorých voda preteká dômyselnými vodnými kaskádami. Voda tam v mnohých podobách tryská z fontánok a prechádza celým palácom. V príjemne vlhkom vzduchu voňajú ruže, jazmín a pomarančovníky. Alhambru obdivoval aj cisár Karol V. i Napoleon Bonaparte. Svoje uznanie jej vyslovili básnici a spisovatelia René de Chateaubriand, Victor Hugo, Théophile Gautier či Washington Irving. Niet divu. Alhambra je určite prejavom toho najkrajšieho, čo maurská kultúra Španielsku priniesla.

Veľkolepý anglický štýl

Po páde absolutistickej monarchie v Anglicku v roku 1688 sa postupne upevnil britský vplyv v Európe aj v zámorských provinciách. V priebehu 17. a 18. storočia vzniká štýl úpravy parkov inšpirovaný krajinou anglického vidieka. Vychádza z nápadu oslobodiť záhradu od nožníc a povrázkov. Zodpovedá myšlienke, ktorú vyslovil v 17. storočí Francis Bacon: "Ak dosiahneme určitý stupeň civilizácie, staviame krásne budovy, Ak postúpime ešte ďalej, budujeme krásne záhrady." Anglický štýl sa rozchádza so všetkými prvkami francúzskeho štýlu, pre ktorý bola charakteristická prísna osová súmernosť, ale aj s holandským štýlom, ktorý sa vyznačuje zvláštnymi doplnkami, medzi ktoré patrí množstvo sošiek, farebné piesky alebo tvarované kríky. Úprava parku vychádza z podmienok daného terénu. Cesty aj vodné plochy sú umelo zakrivené tak, aby priehľady z výhliadkových miest pôsobili čo najlepšie.

S príchodom romantizmu pribudli stavby inšpirované klasickou gréckou a rímskou architektúrou, objavujú sa gotické hrady, umelé zrúcaniny alebo čínske altánky. Jedným z najkrajších a najpozoruhodnejších parkov je Stourhead, park rodinného sídla bankárov Hoare, ktorý leží v hrabstve Wiltshire medzi Bristolom a Salisbury. Navrhol ho v rokoch 1753 až 1756 jeho majiteľ Henry Hoare. Usporiadanie parku bolo ovplyvnené Vergiliovou Aeneidou, hrdinským eposom o Aeneovi, praotcovi starých Rimanov. Zdobí ho preto jeskyňa nýmf z prvej knihy, Cererin chrám, predstavujúci plavbu z Troje v druhej knihe, vodopád v údolí Amsanctus zo siedmej knihy nebo Apollonov chrám z ôsmej knihy. K dominantám záhrady patrí umelé jazierko, ktoré vzniklo prehradením rieky Stour. Stavby odzrkadľujúce sa v jeho vodách dávajú tušiť, aký silný musel byť sen o majestátnosti starého Ríma, ktoré si tam sníval londýnsky bankár.

Kaktusová záhrada

Kaktusy sa právom stali symbolom exotických rastlín amerického kontinentu. Botanická záhrada Huntington Botanical Gardens v San Marine v Kalifornii ich vlastní asi 10 000 druhov, umiestených na ploche o rozlohe päť hektárov. K zaisteniu takejto rozsiahlej zbierky je potrebné stále dopĺňať nové prírastky. Preto sa každoročne usporadúva súťaž, do ktorej prispievajú svojimi najlepšími kúskami pestovatelia z celých Spojených štátov. Odborníci aj amatéri sa môžu zúčastniť veľkého kaktusového trhu, kde je možné zakúpiť desaťtisíce exponátov týchto zaujímavých rastlín. Záhrada slúži aj k vzdelávaniu a výchove. Návštevníci sa môžu zoznámiť so stromami všetkých klimatických pásiem, či so zbierkou bonsajov.

Čína a Japonsko

Japonské záhrady boli ovplyvnené hlavne kultúrou starej Číny. Zámerom tvorcov bolo zobraziť svet v zmenšenej podobe a vytvoriť tak ilúziu rozľahlej krajiny. More predstavovali riečky a jazierka, a ak nebol v mieste prírodný zdroj vody, nahrádzali ho stavitelia kameňom. Tam je začiatok "suchej" záhrady buddhistických mníchov, ktorá vznikla v 14. storočí. Námetom záhrad bola niekedy skutočná, inokedy vymyslená krajina, ktorej zobrazenie vychádzalo z buddhistického alebo taoistického videnia sveta. Vôbec prvé japonské záhrady boli ovplyvnené kultmi, ktoré dnes nesú jednotný názov šintoizmus. Dávno pred zavedením buddhismu v 6. storočí uctievali Japonci prírodné prvky, ako sú skaly, vodopády alebo stromy. Čisto japonský štýl záhrad vznikol spojením týchto tradícií s kultúrnym vplyvom Číny. Vtedy sa objavili prírodné okrasné záhrady, záhrady určené k meditácií a čajové záhrady. Prvé z nich boli určené ku každodennému odpočinku. Patrili k nim vodné plochy, množstvo mostíkov a okrasné vtáky, najčastejšie pávy. Vyvýšené kamene symbolizovali hory, kvety pripomínali beh času a poukazovali na striedanie rôznych ročných období. Zen, japonská buddhistická škola, doviedla k dokonalosti záhrady bez vodných plôch. Ich stredom bol obyčajne štvorcový dvor vysypaný pieskom, z ktorého vyčnievali neveľké kamene. V blízkosti boli umiestnené prístrešky, kde ich mohli pozorovať mnísi, ktorí tam sedávali pri svojom rozjímaní. Úlohou čajových záhrad bolo oddeliť od okolitého ruchu pavilón, kde sa ľudia venovali obradu pitia čaju. V zásade im bola predpísaná skromnosť medzi krami a machom viedla jednoducho vinutá cestička, jediným architektonickým prvkom bol symbolický portál či misa s vodou na očistu. V období Edo (1603 1867) patrila čajová záhrada ku každému väčšiemu palácu. Súčasní japonskí architekti bežne kombinujú prvky všetkých troch záhradných typov a ich rozdelenie preto nie je také dôkladné ako kedysi. Obľuba tradičných miniatúrnych svetov pritom neklesá, táto pozoruhodná tradícia pokračuje ďalej v záhradách moderných domov súčasného Japonska.

Autor: jv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.