hmotnosti 600 -700 kg a vzpriamený meria 3,5 metra. Samica je menšia, priemerne váži 350 - 380 kg.

Medveď biely je dokonale prispôsobený na život v treskúcich mrazoch a v ľadovej vode. Chráni ho hustá žltkastá kožušina, ktorá ho aj maskuje v prostredí a slúži ako slnečný kolektor - až 95 % slnečného žiarenia mení na teplo. Tepelnú izoláciu organizmu zabezpečuje hrubá vrstva podkožného tuku, je aj zásobou energie pre čas hladovania. Ako jediný druh medveďa má prsty do polovice dĺžky zrastené a upravené na plávanie. Je výborným plavcom a potápačom. Takisto je vytrvalým chodcom, a čo je pri jeho mohutnosti prekvapujúce, je aj výborným šprintérom, vyvinie až 60 km rýchlosť. Na pevnine sa medveď biely živí všetkým, čo mu príde do cesty, loví soby, zajace, polárne líšky, vtáky a nepohrdne ani zdochlinami. Jedálniček si spestruje rôznymi bobuľami. Má neuveriteľný čuch, hnijúce mäso zacíti až na vzdialenosť 30 kilometrov. Lovci ho zvyknú z diaľky privábiť na vôňu opekaného loja.

Hlavnou zložkou jeho potravy sú tulene, najmä ich mláďatá, za ktorými sa medvede pravidelne vydávajú na šíre more. Z pevniny pritom putujú po ustálených trasách. Na jednej trase v Hudsonovom zálive vybudovali mestečko Churchil a aj napriek tomu medvede tradičnú trasu nezmenili a neraz prechádzajú cez ulice mesta, čo sa stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou.

Na mori sa striedavo plavia na kryhách a tiež plávajú. Počas roka dokážu prekonať 3 200 kilometrov v cirkumpolárnych vodách.

Brezivé medvedice sa zimného putovania nezúčastnia. Prezimujú v tuneloch, ktoré si vyhrabú vo veľkom snehovom záveji. Chodba sa zvažuje najprv šikmo dole, potom stúpa strmo hore a opäť klesá do priestorného brlohu. Tam samica zalezie, vchod do tunela nechá zaviať snehom. Od tepla vydávaného jej telom sa steny brloha trošku rozohrejú a roztopia, potom zľadovatejú a vytvoria nepriedušnú vrstvu, ktorá udržuje teplo. Počas dlhej arktickej noci, keď teplota ovzdušia klesne pod 50 stupňov C porodí spravidla dve mláďatá. Sú len tak veľké ako morča a spočiatku takmer holé. Matka ich po štyri mesiace dojčí bez toho, že by sama prijímala potravu, žije iba z podkožného tuku, ktorý si vytvorila na jeseň. Medvieďatá rýchlo rastú a začiatkom marca opúšťajú s matkou zimné ležovisko. Pri matke však ostanú tri roky, až potom zostáva samica rujná.

Medvede biele lovili od nepamäti domorodí Inuiti, Jakuti a Samojedi primitívnymi oštepmi. Až strelné zbrane a najnovšie dokonca poľovačky z lietadiel a vrtuľníkov dramaticky zdecimovali ich populáciu. Preto bola vyhlásená ich ochrana, prípade ostáva už len asi desať tisíc polárnych medveďov, takmer vymizli z územia Labradoru a Grónska. Bežne však medvede biele chovajú vo väčších zoologických záhradách, kde dobre prosperujú, rozmnožujú sa a vôbec im nevadia ani letné horúčavy.