starosta MČ Sídlisko Ťahanovce Jozef Pavelka a dve profesorky z bilingválneho gymnázia zo Šace. Ich návšteva nemala rekreačný charakter, i keď v čase ich pobytu bolo v Nikaragui okolo 30 stupňov v tieni, ale pracovná. Počas desiatich dní strávili väčšinu času v meste Rivas, ktoré je družobným mestom Košíc. V meste sa nachádza aj cirkevná škola Fatima, ktorá už niekoľko rokov spolupracuje s bilingválnym gymnáziom v Šaci.
"Cestovali sme tam ako vyslanci projektu NEWS, ktorý je zameraný na pomoc Nikaragui. Celý projekt ako aj cestu financuje holandská vláda a vznikol v roku 1992. Slovenská strana funguje ako garant, čiže my dohliadame na dodržiavanie čistoty projektu a poskytujeme know-how. To znamená, že Holanďania poskytli finančné prostriedky na výstavbu a opravy škôl, elektrifikáciu okrajových častí mesta Rivas, na vodovod a výstavbu latrín. Naša misia mala na starosti skontrolovať, či sa poskytnuté prostriedky vynaložili na to, na čo boli určené a Holanďanom o tom poskytneme písomnú správu," informoval nás starosta Sídliska Ťahanovce J. Pavelka.
Okrem mnohých zaujímavosti, ktoré v tejto chudobnej latinskej krajine uvideli, zažili aj jednu nepríjemnú príhodu.
"Starosta Furče Ladislav Lumtzer si išiel raz ráno zabehať a pritom ho zozadu zrazilo auto. Našťastie utrpel len menšie zranenia, ale musel stráviť pol dňa v miestnej nemocnici. Pôvodne si ho chceli nechať celý deň na pozorovaní, ale odmietol to. Ani sa mu nečudujem. Keď sme ho prišli na oddelenie pozrieť, neverili sme vlastným očiam. Nemocnica je v takom stave, že hygienik by len zaplakal. Všade špina, prach. Pripomínalo mi to slovenské kravíny z päťdesiatych rokov. Našťastie sme do prípadu zainteresovali nášho kolegu, starostu Rivasu, ktorý okamžite vybavil pre L. Lumtzera prevoz do súkromnej časti nemocnice, kde už bola klimatizácia a podstatne lepšie to tam vyzeralo. Nakoniec ho ošetrili. Mal len doškriabanú tvár a osem stehov. V Nikaragui neexistuje zdravotné ani sociálne zabezpečenie. Všetko sa platí v hotovosti a tým, čo nemajú peniaze, poskytujú lekári len prvú pomoc. Ďalší problém nastal, keď sme chceli od policajtov záznam o nehode. Chodili sme k ním ako na klavír, kým nám vydali záznam. V Nikaragui totiž ľudský život nemá hodnotu. Nikto sa veľmi nestará, ako človek dopadne. Keď tam niekto niekoho zrazí, väčšinou to rieši tak, že poškodeného pozve na hostinu a dá mu bolestné asi 100 dolárov. A ľuďom to stačí. Sú, žiaľ, takí chudobní, že sú vďační aj za takúto protihodnotu," dodal J. Pavelka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
