reláciou Ružové okuliare, ktoré majú podobný zámer ako naša rubrika. Možno až týmto počinom sa jej podarilo vystúpiť z tieňa svojho spoluhráča Olivera Andrásyho, ktorý doteraz písal scenáre pre oboch.
Vo vlastnom programe ju to ťahá do trochu intímnejšej, ľudskejšej roviny a "pchá nos" do súkromia známych osobností, ktorých sme doteraz poznali iba z jednej strany. Zaujímalo nás, ako sa jej darí rozptýliť rozpaky svojich hostí a ustriehnuť, aby program mal spád. "Musím povedať, že je to naozaj veľmi zložité. Predsa len, keď sú dvaja na javisku, je to jednoduchšie už len v základných a praktických veciach. Pokiaľ jeden komunikuje s hosťom, druhý sa zatiaľ môže pripraviť na ďalší útok. V Ružových okuliaroch si musím všetko obehávať sama. Tým je to pre mňa zložitejšie, ale keď sa to podarí, mám z toho väčšiu radosť. Som spokojná, že som si skúsila aj túto možnosť. Lebo pokiaľ človeka vo vnútri čosi hryzká, nemusí ani hrýzť, a chce niečo skúsiť, tak by to skúsiť mal," tvrdí E. Vacvalová.
Väčšinu partnerských dvojíc v relácii Ružové okuliare tvorí známa osobnosť, no jeho polovička je pre divákov tabu. Skôr, ako sa im votrie do súkromia, ako to sama nazvala, spoznáva oboch osamote a snaží sa dozvedieť o tom druhom čo najviac. Pokladá to pre seba aj z neprofesionálneho hľadiska za niečo veľmi zaujímavé. "Aj ja ich partnerov stretávam často prvýkrát a som rada, že to môžem sprostredkovať divákom. Človek roky pozná takého Rosáka, či Luďka Sobotu, a zrazu vidí vedľa neho ženu, možno skromnú alebo potvoru a doplní si celkový obraz o ňom. Možno sa od nich niečo naučím, možno sa pre mňa stanú v niečom vzorom alebo odstrašujúcim príkladom. Občas sa stane, ako v prípade Martina Nikodýma, že sa nám nepodarilo jeho novomanželku zlomiť a nedostala som ich tam. Nezlomili sme ani Mira Žbirku, ktorý zásadne vyhlásil, že nebude vodiť pred televízne kamery svoju manželku, čo ja viem pochopiť. Keby mňa niekto zavolal do takejto relácie, tak urobím presne to isté, pretože akceptujem povahu svojho životného partnera," priznala sa nám Elena Vacvalová.
Seba pokladá Elena Vacvalová za nie celkom typickú ženu, lebo je pre ňu utrpením nechať sa česať a líčiť. Nezaujíma ju vo chvíli, keď má pracovať, ako vyzerá. Aj keď vyštudovala televíznu žurnalistku, v žiadnom prípade by sa nechcela živiť spravodajstvom, zásadne nie ekonomikou, politikou ani žiadnym vedným odborom. Predtým, ako začala spolupracovať s Oliverom Andrásym, pracovala v detskom časopise Kamarát a je rada, že sa vyhla klasickej novinárčine. Vo voľných chvíľach rada športuje. Láka ju squash, tak trochu i tenis. Kedysi bola aktívnou hádzanárkou, na vysokej škole hrala za Sláviu Filozof basketbal a skúšala športovú streľbu z malorážnych zbraní. V čase olympiád a majstrovstiev sveta je fanatickým divákom. "Sedím a tipujem, teším sa, vrieskam a vyskakujem. Nie som až taký lokálpatriot, aby som fandila iba našim. Mám radosť z každého dobrého výsledku a je mi jedno, kto to zabehne alebo najlepšie skočí. Musím sa priznať, že pri poslednej olympiáde som mala obrovský zážitok z Honzu Železného, ktorý je môj favorit. Je to moja stará láska a páči sa mi ako športovec i ako muž. Hrozne ma tešilo, že je opäť zlatý. Nech sa na mňa Martina Moravcová nehnevá, ale mala som z neho väčší zážitok. A ešte k tomu ja som čechoslovakista, takže mám vo svojej dušičke to československé spoločné fandovstvo. Aj si tam pekne zahrešil pri jednom nevydarenom pokuse, tak sa mi zdá taký normálny chlap."
Vo firme Hattrick pani Eňa šéfuje Oliverovi Andrassymu i Stanovi Gurkovi. Ako to funguje? Podľa jej vyjadrenia, je to iba nápis na dverách, no v skutočnosti sú tam všetci traja rovnakou mierou priatelia, spolupracovníci, producenti i konatelia. Iba podľa hier tohto štátu musí byť jeden riaditeľ, ktorým je ona, no práva majú rovnaké. "Jediné, v čom som tam riaditeľka je to, že vnášam medzi nich trošku kolektívneho ducha. Oliver mal už pred týždňom narodeniny a tí chlapi nie sú schopní nájsť si jeden-jediný deň, či hodinu, aby sme si spolu sadli, vypili a povedali si, ako sa máme. Možno na to som tam dobrá. Keď už spolu sedíme na terase a niečo upečiem a čosi sa vypije, tak je fajn. Vždy som to ja, ktorá ich k tomu dokope."
Priznala sa nám, že jej hrozne chýbajú priatelia z rozhlasáckych čias. Každé ráno sa tešila, ako uvidí za stolom Stana Radiča fajčiť a bála sa vojsť do miestnosti Milana Markoviča, lebo nikdy nevedela, čo jej vyvedie. Na našu otázku, ako to má zariadené doma, nám z voleja odpovedala: "Tam som riaditeľka ja, hoci to nemám napísané na dverách. Ale tam to funguje stopercentne. Manžela musím poháňať a dcéru brzdiť. Musím to využiť, kým ešte môžem podľa zákona. Potom len budem veriť, že som do nej za tých 18 rokov čosi vložila a dokáže sa brzdiť aj bezo mňa. Manžel je úžasná povaha, napokon, iný by so mnou ani nemohol prežiť. Je to jeden veľmi pokojný a vyrovnaný človek, bez nervov. Ale zasa až tak, že sa to prevaľuje do takej pohody a pokoja, že zabudne na čokoľvek. Mňa môže aj poraziť, aj tak to nezmením."
Elena Vacvalová je tá, ktorá prikazuje a musí manžela nasmerovať kadiaľ a ako. Dcéra je, naopak, úplne samostatná, už skoro dospelý človek, s obrovským zmyslom pre humor. Najväčšiu radosť spraví mame vtedy, keď jej pošle SMS správu, pri ktorej sa stopercentne nahlas zasmeje. Tá posledná z Košíc sa týkala ich ubytovania. "Dúfam, že nebývate po rodinách. Ozaj, je tam ešte Luník IX? Keď si nájdeš dobrú rodinu pod 14 detí, tak to využi," našla si pani Eňa vo svojom mobile. S manželom im je veľmi ľúto, že nemali spolu dieťa, aj keď okrem osudovej prekážky vraj iná nebola. No na extravagantnú skúmavkovú možnosť nepristúpili. Rodinu si teraz, odkedy žijú v rodinnom dome, zapĺňajú inými živočíchmi, s mačkami a psom je to síce iný druh vzťahu, ale dáva tiež radosť. Elena Vacvalová rada varí. S radosťou prijíma rodinné návštevy i priateľov. Doma to má zložité, lebo seba pokladá za absolútneho mäsožravca, manžel je "sladký" a dcéra polovegetarián. "Keby som mala toto všetko akceptovať, tak by som sa zbláznila. Robím to tak, že vždycky niekoho napálim, ale nikdy nie seba. V jeseni mám obdobie hustých polievok olivových, hubových a rebierkových. Milujem ich a myslím si, že ich viem aj najlepšie variť. Teraz príde obdobie diviny, to sa v lete variť nedá a čas brusnicových a hríbových omáčok. Bravčové príliš nejeme, takže potom bojujem s kačkami, husami a kurencami." Najväčšiu radosť svojej rodine robí v období Vianoc, kedy u nich nemôže chýbať morka. Plní tak detský sen svojho muža, ktorý závidel Američanom veľkého moriaka na Deň vďakyvzdania. Preto si do rodinného domu zabezpečili veľkú rúru, kde sa zmestí poriadny kus. Robí ho s mandľovou plnkou a potrie medom. Na tomto si pochutnajú všetci. Z nápojov majú v obľube víno. Pani Eňa červené suché, manžel veľmi suché biele vína a v ich pivničke sa vždy nájde aj také, aj také. Dcéra to zatiaľ ešte nechápe, "má rada tie ochutené hnusné minerálky, ale je to zatiaľ v poriadku," dodala Elena Vacvalová so svojim šarmom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
