osvojili, že pohľad i cez najbližší plot iba odoberá aj posledné zvyšky sebavedomia. Nuž, chybička "se vloudila". Komplexy už dosť dlho nie sú namieste ani smerom k južným a severným susedom. Extra špeciál je načase zdvihnúť hlavy v porovnaní s exbratmi Čechmi. Inscenácie z politickej Prahy sú už plne "kompatibilné" aj s najvydarenejšími excesmi tuzemskej kuchyne.
To, čo vyprodukovali v posledných dňoch tamojšie politické "elity" okolo nominácie nového guvernéra centrálnej banky, sme na Slovensku zažívali iba za éry studenej vojny Mečiar-Kováč. Zdeněk Tůma, favorit a napokon i nominant prezidenta Havla, narazil na zúrivý odpor premiéra i šéfa parlamentu, teda dvoch najmocnejších mužov krajiny, aktérov tzv. opozičnej zmluvy. Brachiálny nátlak na prezidenta vrcholil škandálom na otvorenej scéne - Havel verejne obvinil predsedu Zemana z vydierania, Dagmar Havlová vyhlásila, že premiérovi už v živote nepodá ruku a spor o guvernéra s konečnou platnosťou rozotne až ústavný súd. Navyše je v kauze po uši namočený aj ďalší expremiér a zároveň odchádzajúci guvernér v jednej osobe Tošovský, ktorý sa na všeobecné prekvapenie zapojil do náporu proti Havlovi. Na prekvapenie preto, že s Klausom sa bytostne neznášajú od chvíle, čo ho v decembri °97 vymenil na poste premiéra.
Publikované korene konfliktu sú tiež veľmi výpovedné pre českú realitu. Premiér i šéf parlamentu bojovali proti Tůmovi údajne preto, lebo jeho názory na menovú politiku vraj ohrozujú ekonomický rast. Nie je dôležité, či áno alebo nie, podstatné je, že Klaus i Zeman predviedli, koľko pre nich znamená taký svätý princíp, akým je všade vo svete ctená nezávislosť centrálnej banky. Ak už sme začali porovnávaním, treba povedať, že "svojstojnosť" NBS a guvernéra Masára rešpektoval ešte aj Mečiar, čo je podľa mnohých ekonómov aj najlepším vysvetlením, prečo Slovensko jeho vládu síce s poriadne odrenými ušami, ale ekonomicky predsa len prežilo. V ČR najmä Klaus pravidelne "pripomienkoval" kroky ČNB, čo nepôsobilo dôveryhodne v zahraničí.
Na stranej druhej, súkromnú mocenskú partiu proti "opozmluve" hrá aj Havel. Ten, podobne ako kedysi Kováč na Slovensku, jasne nadržiava jednej strane politického zápasu: štvorkoalícii KDU-US-ODA-DU S tým rozdielom, že kým Kováč mal akceptabilný argument, že háji demokraciu, "opozmluva" ČSSD-ODS, napriek všetkej svojej neštandardnosti a rozkladnej hnilobe, ktorú okolo seba šíri, žiadnym ohrozením demokracie ani integrácie ČR nie je (čo potvrdil aj posledný posudok EK). Najlepšou evidenciou tejto pozoruhodnej úchylky je, že v českej verejnej debate sa už úplne udomácnil termín "hradný blok", pod ktorým tam už každé dieťa rozumie tandem Havel-štvorkoalícia. Mocenská hra Havla pramení v obojstrannej, dnes už priam živočíšnej antipatii s Klausom, s ktorým dlhodobo súťažia o nepísaný titul najvýznamnejšieho živého Čecha (ba v konkurencii svätého Václava a Masaryka aj o "Čecha tisícročia"). Tento, všetky normálne medze prekračujúci súboj, má v civilizovanej Európe obdobu naozaj iba v kauze Mečiar-Kováč.
Zeman nemá rozmer oboch protagonistov a napriek dnešnej mocenskej pozícii je v zápase superváclavov iba epizodista. Dodajme, že na politickú smrť odsúdený. Aj keby neohlásil svoj odchod na marcovom sneme ČSSD, definitívne ho položili nedávne krajsko-senátne voľby, v ktorých jeho strana utrpela zničujúce fiasko. Ako predseda slabej a v podstate neúspešnej vlády krajine najväčšmi ublížil plebejskými spôsobmi, ktoré vniesol do politického života. Tónu, akým bežne viedol "dialóg" s novinárskou obcou ("to pochopí každý idiot kromě redaktora Lidových novin"), stačil na Slovensku azda iba Jano Ľupták ("nakopem a hodím do škarpy"). Štátnou hanbou sú Zemanove vychýrené "bonmoty", ktoré prezrádzajú úplný deficit základného ľudského taktu. Je to premiér, o ktorom si celá krajina traduje, že deň začína pivom a becherovkou, v čom s väčšou-slabšou intenzitou vydrží až do večera, čo aj patrične limituje jeho pracovné výkony. S vládou ČSSD sa navždy budú spájať termíny "šloufokracia" (všemocný poradca Zemana, vysoký funkcionár KSČ) a partokracia (azda ešte v rozsiahlejšej miere ako na Slovensku, aj ČSSD doslova anektovala všetky aj také funkcie v hospodárstve a štátnej správe, kde politické nominácie nemajú čo hľadať). A pokračovať by sa dalo napríklad ominóznymi aférami Bamberg, Olovo a pod., pri ktorých i tie najsprostejšie škandály Mečiarovej i tejto garnitúry žltnú závisťou.
Napriek všetkému sú však Česi na tom stále o výrazný chlp lepšie, najmä azda preto, lebo disponujú predsa len štandardnejšou politickou scénou. Záverečná poznámka pre Dzurindu: Štvorkoalícia ide spolu do volieb, ale navrhnúť im vytvoriť jednu stranu ešte nikoho v ČR nenapadlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
