poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva. Dopustí sa ho ten, kto loví zver alebo ryby bez povolenia alebo kto prevedie takto ulovenú zver alebo ryby na seba alebo iného človeka.
"S pytliactvom sme mali doteraz veľké problémy, hoci sme proti nemu veľmi tvrdo bojovali. Máme vytvorenú rybársku stráž, ktorá nekompromisne pristupuje k tým, ktorí chytajú ryby načierno. Doposiaľ bola ale legislatíva tak zle postavená, že pytliak nebol účinne postihovaný. Ešte v roku 1998 sme uzavreli so všetkými košickými okresnými úradmi dohodu o tom, ako budeme potierať pytliactvo," povedal viceprezident Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) Rudolf Harvánek.
Pokiaľ rybárska stráž chytila pytliaka, ktorý bol členom SRZ, vyvodil z toho dôsledky priamo zväz a jeho disciplinárna komisia. Pytliakov nemali právo postihovať, mohli ich len oznámiť okresnému úradu a orgán štátnej správy si ho predvolal a podľa uváženia postihol. "Zo začiatku to bolo tak, že pytliaci boli za priestupky postihovaní podstatne menej ako naši organizovaní rybári. Bolo to nespravodlivé, pretože predsa len rybár si zaplatil nejaké poplatky. Okresné úrady nám vtedy vyšli v ústrety, bol tu aj zástupca krajského úradu a veľmi seriózne sme sa dohodli. Od toho času okresné úrady postihovali pytliakov pomerne vysokou finančnou čiastkou až do výšky päťtisíc korún. Ale nebol to trestný čin."
Podľa donedávno platného Trestného zákona sa totiž
pytliactva dopustil ten, kto lovil ryby alebo zver a spáchal pri tom škodu nemalú. Tou sa myslel dvojnásobok minimálnej mzdy. Tohto roku je to 8800 korún. Ťažko si predstaviť pytliaka, ktorý by naraz ulovil a odniesol na chrbte 150 kíl rýb. Takéto množstvo zhruba zodpovedá uvedenej sume. Rybársky zväz inicioval zmenu v legislatívnej rade vlády, aby sa sprísnil postih. V novele zákona, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra, bola vypustená klauzula o škode nemalej. "To znamená, že ak človek loví bez povolenia ryby alebo zver a privlastňuje si ich, spácha trestný čin, za ktorý môže dostať až dva roky odňatia slobody, peňažnú pokutu alebo zhabanie vecí. Pytliactvo sa tým dostáva do inej roviny," konštatuje Rudolf Harvánek.
Do procesu už nevstupujú okresné úrady, ale polícia. Rybári pevne veria, že novelizácia zákona pomôže zbaviť sa pliagy, ktorá spôsobovala veľké škody. "Bolo to ako boj s veternými mlynmi, nevedeli sme si rady. Niektorí prichytení zaplatili, ale napríklad Rómovia boli nepostihnuteľní. Darmo im vyrúbal okresný úrad pokutu 2000 korún, v živote ju nezaplatili, lebo nemali z čoho. Určite k tomu prispeli aj zemiakové aféry, niečo sa už muselo urobiť."
Košická organizácia SRZ je najväčšia na Slovensku, má okolo päť a pol tisíca rybárov. Určite aj vďaka tomu, že má veľa lovných revírov, napr. štrkoviská v Čani, Geči, Kechneci, na Hornáde, Olšave, Bukovci či Jazere. "Keďže máme solídne príjmy z povoleniek, vieme aj dobre zarybňovať. Ročne dávame na ryby, ktoré sa potom vypustia do vôd, okolo dvoch miliónov korún," dodal R. Harvánek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.