Leuzea saflorová pôsobí psychostimulačne
Medzi rastliny, ktoré v poslednom desaťročí vzbudili pozornosť farmaceutov patrí aj leuzea. Je endemitom južnej Sibíri. Areál jej rozšírenia zasahuje až do vysokohorského pásma Altaje. Typickou lokalitou sú oblasti s nadmorskou výškou 1500 m. Rastlina sa pestuje v mnohých krajinách. Svojim účinkom na ľudský organizmus je zrovnateľná so všehojom ženšenovým.
Leuzea saflorová (Leuzea carthamoides /Wild./DC.) je vytrvalá rastlina vysoká 50 až 150 cm. V prvom roku pestovania vytvára prízemnú ružicu listov a od druhého roku sa diferencuje kvetná byľ a rastlina kvitne. Prízemné listy sú stopkaté, perovité, stonkové listy sú sediace. Z prízemnej ružice sa diferencuje 2 až 12 priamych, nevetvených stoniek. Fialovomodré kvietky sú usporiadané v takmer guľovité úbory. Plody sú nažky.
Drogou sú usušené korene a listy. Hlavnou účinnou látkou je 20-hydroxyekdizón. Ďalej obsahuje ekdisterón, inulín, kyselinu askorbovú, triesloviny, saponíny a flavonoidy a i.
Droga sa vyznačuje psychostimulačnými a adaptogénnymi účinkami. Predovšetkým z koreňa sa vyrábajú extrakty, čajovinové zmesi a nealkoholické nápoje, ktoré majú priaznivý účinok na látkovú premenu, znižujú telesnú a duševnú únavu, posilňujú odolnosť organizmu a prispievajú k zníženiu účinkov stresu. K príprave liehového extraktu sa používa 50 gramov koreňovej drogy, ktorá sa zaleje pol litrom 40 percentného etanolu. Droga sa nechá vyluhovať 14 dní v sklenenej, dobre uzatvárateľnej nádobe, potom sa extrakt prefiltruje. Uchováva sa v chlade, v tmavej nádobe. Z takto pripraveného extraktu sa obvykle používa 4 až 10 kvapiek v šálke vody pred jedlom po dobu 21 dní.
Toxicita: Používanie všetkých prípravkov z leuzei je potrebné prekonzultovať s lekárom, ktorý určí aj presné dávkovanie.
Pestovanie: V našich podmienkach sa rastliny dajú množiť koreňovými odrezkami alebo zo semien. Najlepšie sa im darí na ľahkých, alebo stredne ťažkých pôdach s dostatkom vlahy. Pred sejbou je vhodné zapracovať organické hnojivo. V druhom a treťom roku pestovania je potrebné na jar prihnojiť dusíkatým hnojivom. Vysieva sa na jar, od konca marca do prvej dekády apríla. Sejeme do hniezd, 4 až 5 semien do sponu 30-35 x 50-60 cm. Hĺbka sejby je 1,5 až 3 cm. Po vzídení sa rastliny vyjednotia Listy a vňať zbierame v období nasadzovania kvetných pukov. Pozbieraný materiál sušíme v tenkých vrstvách za častého obracania. Korene sa vykopávajú v septembri - októbri, v treťom roku pestovania. Po zbere sa dobre očistia pod tečúcou vodou, rozrežú a sušia v dobre vetrateľnej miestnosti. Pri sušení umelým teplom, teplota sušenia nemá prekročiť 35 stupňov Celzia.
(ama)
Petúnka hybridná sa rozmnožuje ťažko
Pôvod: Pôvodné druhy pochádzajú z pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Vznikla krížením P. violacease a P. axillaris.
Opis: Patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanceae). Je to jednoročná bylina nízkeho, bohato rozkonáreného vzrastu. Listy má celookrajové valcovité, jemne plstené, krehké. Lievikovité kvety bývajú bielej, ružovej, červenej alebo modrej farby. Môžu byť aj v rôznych farebných kombináciách. Sú jednoduché alebo plné, na okrajoch vlnité a kučeravé. Šľachtitelia postupne získali stovky kultivarov. Delíme ich do viacerých skupín podľa tvaru, farby a veľkosti kvetov, podľa olistenia, vzrastu a iných vlastností. Petúnka patrí k letničkám. Pestuje sa najmä na balkónoch. Veľkokveté kultivary možno pestovať v črepníkoch umiestnených na okne. Petúnky sú vhodné aj na výsadbu záhradných a parkových záhonov. Poslúžia tiež na krátkodobú dekoráciu vzdušných slnečných interiérov.
Pestovanie: Petúnka je náročná na slnečné a teplé stanovisko. Dobre sa jej darí na balkónoch situovaných na južnú alebo západnú stranu. Sadenice petúniek si najradšej kúpme. Na balkóny alebo do okenných debničiek ich zasadíme v druhej polovici mája, na vzdialenosť 15 20 cm. Ak zasadíme rastliny príliš hlboko, rozkonárujú sa pomaly. Veterné plochy im nevyhovujú. V daždivom lete sa im nedarí. Často vyhnijú. Petúnky pravidelne polievame. Znesú i občasné preschnutie. Pri trvalom nadbytku vody trpia žltačkou. Vodu nelejeme nikdy na kvety a poškodené listy obtrháme, aby nekazili vzhľad výsadby. Petúnky kvitnú až do príchodu jesenných mrazov. Vtedy ich vytrháme a zahodíme.
Rozmnožovanie: Petúnky rozmnožujeme veľmi drobným semienkom, ktoré vysievame vo februári. Dajú sa rozmnožovať aj odrezkami. V domácich podmienkach pre nedostatok vhodných zariadení sa sotva dočkáme úspechu.
Zemina: Zmes kompostu, pareniskovej zeme a piesku v pomere 2:2:1.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
