Zrnitosť negatívu patrí spoločne s odporúčanou citlivosťou a rozlišovacou schopnosťou k základným vlastnostiam negatívu a vzájomne spolu súvisí.

Čo vlastne zrnitosť je? V citlivej vrstve filmu (suspenzii), nesprávne emulzii, je drobno rozptýlený bromid strieborný, ktorý pri osvite reaguje na svetlo. Pôsobením vývojky sa redukujú nepatrné čiastočky kovového striebra. Tie sú veľmi malé a prakticky by sme ich zaznamenali až pri zväčšení 50-krát a viac. Alkalické prostredie vývojky však spôsobuje zlučovanie týchto zrniek striebra do väčších čiastočiek. Tie sa už pri menších zväčšeniach prejavujú práve ako zrnitosť.

Je preto logické, že čím je negatív menší (kinofilm, alebo polený kinofilm), tým je možnosť zŕn väčšia. Ďalším faktorom je citlivosť negatívneho, alebo diapozitívneho materiálu. Filmy s malou citlivosťou okolo 10 50 DIN sú menej náchylné k vytváraniu väčších zŕn, hovoríme im jemnozrnné, filmy vysoko citlivé 800 ASA a viac sú filmy hrubozrné. Na tvorbu zrna má tiež vplyv miera alkality použitej vývojky. Čím je prostredie menej zásadité, tým je zrno menšie. Teplota vývojky a čas vyvolávania sú ďalšími ovplyvňujúcimi faktormi. Čím je vývojka teplejšia, tým je zrno väčšie.

V súčasnej modernej fotografii má zrno svoj význam a býva využívané ako jeden z výtvarných prvkov.

Výrobcovia síce produkujú stále jemnozrnejšie materiály, ale práve pomocou spracovania môžeme aj z takýchto filmov urobiť zrnitú fotografiu.

Ako získame dostatočne zrnitý negatív? Fotografujeme na malý formát, použijeme vysoko citlivý film, ktorý môžeme ešte zahriatím vývojky prevolať o 1 2-násobok. Tým docielime citlivosť 1600 event. 3200 ASA. Obecne platí, že ohriatím vývojky o tri stupne zvýšime citlivosť dvakrát. Teda pri rovnakom čase vyvolávania filmu docielime vo vývojke teplej 20 stupňov C základnú citlivosť, napr. 400 ASA, pri 23 stupňoch C už 800 ASA. Pozor však! Pri zahrievaní na vysoké teploty (okolo 30 stupňov C) môže dôjsť k retikulácii želatíny.

Autor: ji

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.