prakticky súčasne s ďalším členom Radolského kádra úspešnej dvadsaťjednotky, brankárom Kamilom Čontofalským (ex - 1. FC Košice). U "klokanov" sa rýchlo udomácnil, šikovný stredopoliar nastupuje v základe. Počas jesennej časti nastúpil v 12 zápasoch, odohral 1079 minút, inkasoval 4 žlté karty, jeho zásluhou zas inkasovala dva góly pražská Sparta a na Bohemke prehrala 2:4... Viac však už so slovenským legionárom, hráčom po jeseni 9. tímu českej Gambrinus ligy, s ktorým sme sa pozhovárali v Prahe.

Aký ste klokan?

(smiech) Dúfam, že dobrý.

Už ste si zvykli? Spoluhráči vás prijali?

Privykol som si a musím povedať, že to nebolo ani také náročné. Keď sme tu s Kamilom Čontofalským prichádzali, čakali sme, čo bude, vôbec sme však nemali problémy s chlapcami, prijatím do kolektívu

Ako to vlastne bolo s vašim prestupom? Boli aj iné ponuky?

Hneď po úspešnej kvalifikácii s Ruskom, ešte v ten deň, keď sme postúpili, ma oslovil prezident Švarc. Jednak zavážilo to, že to bola Bohemka, jednak korektné rokovania. Hneď sme sa dohodli, o dva dni som letel do Prahy upresniť podmienky. Boli aj iné ponuky, je však zbytočné o nich hovoriť. Ja som si hneď vybral tento klub, prišiel s konkrétnou ponukou a vybral som ho aj preto, že hrať za pražský klub bolo mojím snom odmalička.

Spolu s Kamilom Čontofalským ste boli na olympiáde v Sydney, teda na kontinente klokanov. Nemali ste "príkaz" z klubu, od pražských "klokanov", doniesť nejaký suvenír - trebárs klokana? Najlepšie živého...

Boli také žarty - doneste živého klokana. Ja som hovoril, dobre, ale po ceste naspäť by mi nevydržal... Nakoniec sme do mužstva nejakého priniesli - plyšového. Takže v kabíne teraz máme maskota, klokana, priamo z Austrálie. Na klub sme v Austrálii nezabudli, stále sme si hovorili, že sme klokani u klokanov.

V Austrálii ste sa tým nechválili? Že ste z mužstva, ktoré má klokana v znaku?

V Austrálii sme sa chválili tým, že sme Slováci. Veď sme reprezentovali Slovensko.

Vôbec, ako brali v Bohemians fakt, že majú na olympiáde dvoch reprezentantov? Teda dvoch, boli tam aj nejakí Česi z klubu?

Z Bohemky sme tam boli len my dvaja, klub tam českého reprezentanta nemal. Musíme poďakovať aj prezidentovi klubu, aj trénerovi, ktorí nám nerobili absolútne žiadne problémy. Okamžite pochopili, čo znamená olympiáda pre kariéru hráča a čo to znamená preňho osobne, že je to možno raz za život. Nerobili nám žiadne problémy s uvoľnením, ako tomu dokonca bolo na Slovensku. Pričom by som predpokladal, že skôr by sme mohli mať problémy my...

V prípade olympiády teda bola komunikácia v Bohemians "v pohode". Aká je však celkovo?

Musím poklopať, ale odkedy za mnou prišiel prezident klubu Švarc a pokúšal sa ma do Bohemky dostať, pričom sa správal korektne, tak tá korektnosť pokračuje. Čo povie, to splní a dá sa naňho spoľahnúť, čo je dosť veľký rozdiel oproti Slovensku, oproti jednaniu na Slovensku a prístupu k hráčom.

Vráťme sa ešte ku olympiáde. Vy ste si nedávali servítky pred ústa a otvorene ste kritizovali celé dianie okolo toho, ako sme mimo ihriska "prešustrovali" veľkú príležitosť, aká sa Slovensku ponúkne možno raz za desaťročie. Už je to za vami, "hodili" ste to za hlavu?

Tak to sa za hlavu zrejme hodiť nedá. Bola to taká udalosť, ktorej sa dočkáme raz za život. Určite ma to už netrápi tak intenzívne ako priamo vtedy, ale stále ma bude trápiť to, že sme mohli na olympiáde dosiahnuť niečo viac, splniť si nejaký tajný sen... Možno by sme viac nedosiahli ani v plnej sile, ale ostal by pocit, že sme sa o to pokúšali. Keď sa chce malé Slovensko porovnávať s takými futbalovými krajinami ako je Brazília, tak musí byť všetko absolútne perfektne pripravené, všetko musí byť super a vtedy by nám aj šťastie bolo možno viac naklonené. Ja osobne som presvedčený, že by sa nám to podarilo, ak by sme boli v plnej sile a boli perfektne pripravení. A neprebolí ma to nikdy!

Ešte ku Sydney... Objavili sa aj také správy, že ste tam neboli najlepšia partia. Jednak na hracej ploche, jednak mimo, v hoteli, vraj ste nedržali za jeden koniec povrazu, vytvorili sa vraj skupinky...

Nie, ja si myslím, že v tomto nebol problém.

Vraj tí starší, čo prišli, Rado Kráľ, Pančík, Lipčák, celkom nezapadli.

Nie, v tomto by som naozaj problém nevidel. Skôr to bolo v tom, že sme mali niečo zažité. Každý vedel, čo a ako, všetko bolo automatické, zrazu sa to menilo, neboli štyria či piati hráči. Všetko, čo sme vybudovali, sa muselo meniť. Museli sme to budovať odznova. Normálny divák to možno ani neuvidí, ale ja som trebárs vedel, čo urobí Babnič, kde nabehne, on vedel, čo urobím ja, takto sme si na to museli odznova zvykať. Pritom Babnič a Szilárd Németh sú takí výborní hráči, že ich je ťažko nahradiť aj v áčku, nie u nás... V tom bola chyba, my sme s tými chlapcami, čo došli nemali problémy, vychádzame dobre.

Po olympiáde ste v drese Bohemians zažiarili proti Sparte. Bohemians vyhral 4:2, vy ste dali dva góly. Oslavy boli aké?

Spoluhráči mi to počítali ako prvé góly v českej lige, darmo, že som dal nejaké v slovenskej lige. Takže som musel zložiť práve takú taxu.

Aké boli teda oslavy?

Ha, ha, to je vnútorná záležitosť.

Búrlivé?

Boli sme to osláviť tak, ako tradične. Po väčšine zápasov si chodíme sadnúť, aj s priateľkami, takže to bolo decentné.

Tie taxy sú finančné, či naturálne?

Aj - aj.

Čo vy a Kamil Čontofalský? Nerozlučné dvojičky?

Dá sa to tak povedať, aj na sústredeniach bývame stále spolu, stretávame sa spolu mimo klubu, spolu s našimi priateľkami.

Bývate... Máte v Prahe byt?

Bývam spolu s priateľkou, je dvojizbový, presnejšie dva plus jedna. Som s ním veľmi spokojný.

Je ďaleko od Dolíčka?

Práveže môžem byť spokojný aj s polohou. Od môjho bytu je to k štadiónu 15 minút do centra, k Dolíčku, aj niekam inam, kde chodíme trénovať. Bývam na rozhraní častí Libeň a Vysočany.

Auto? Máte služobné?

Áno, je služobné. Nissan Primera. Starší typ.

Bohemka v 80. rokoch bola na čele ligy, získala titul, hrala úspešne v európskych pohároch, zažila semifinále Pohára UEFA. Nezaznievajú hlasy, že by sa opäť patrilo do tej Európy dostať?

Každý by určite chcel, uvedomujeme si však, aká tu je konkurencia. Sú tu kluby, ktoré sú na tom finančne lepšie. My sa však do pohárov chceme dostať, teraz je naša šanca v tom, že pohár bude hrať v ďalšom roku šesť českých mužstiev. Pôjdeme od zápasu k zápasu a uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Keď sa to podarí, určite budú všetci radi, ak nie, tak sa o to pokúsime v ďalšej sezóne. Pred rokom však Bohemka ešte len postúpila z II. ligy, teraz je v tej najvyššej prvý rok. Do pohárov by sme sa chceli dostať, ale nie je to postavené tak, že musíme.

Spomínali ste finančné možnosti iných klubov - môžete teda "rozvrstviť" českú ligu na klubové "hladiny", na to, kto na čo má?

Sparta je jednoznačne navrchu, za ňou je medzera. Potom sú Slavia a Liberec, potom tí ostatní, z nich sú ešte na tom lepšie Teplice.

Čo herný štýl Bohemky?

Keď som tu prišiel, bol štýl hry Bohemiansu úplne založený na bojovnosti. Bol to taký anglický štýl, nakopávali sa lopty, centre... Teraz ku tomu tréner Petržela pridáva kombinačnejšiu hru, čomu sa podriaďuje aj rozostavenie, trebárs na jar sme hrali 3-5-2, teraz je to 4-4-2. Najkrajší futbal sme hrali práve so Spartou, ak by nám to takto išlo ďalej, bolo by to super.

Návštevnosť v Dolíčku je aká?

Záleží na tom, kto hrá. Kedy - ako, ten priemer však je 4-5 tisíc divákov, na Spartu 9-10 tisíc. Štadión sa však bude prerábať, chystajú sa projekty, prerábať sa bude za pochodu. Má to byť taký "rodinný štadiónik", s kapacitou 10-12 tisíc divákov.

Čiary sú hneď pri divákoch?

Áno, pri rohu sa pomaly niet kde rozbiehať. Je to super, ten kontakt s divákom. Je to oveľa lepšie, ako keď je divák vzdialený nejakých 20 metrov. Mne to veľmi vyhovuje, také štadióny by mohli byť všade, ináč v Čechách sa začínajú budovať práve také.

Jeden televízny zážitok spred dvadsiatich rokov. Bohemka hrala v Pohári UEFA, pravdepodobne, s viedenskou Admirou, niekto ten "kotol" prekopol, lopta doletela na električkovú trať a nejaký bystrý chlapík ju hneď chmatol, naskočil do električky a zmizol. Komentátor to celé komentoval. Stáva sa ešte niečo také?

Pri zápase s Olomoucom, presnejšie pri rozcvičke, niekto prekopol aj prvý plot za bránou, aj ten, ktorý je za ihriskom. Pokiaľ došli po loptu, tak tam už nebola. A bola práve moja... Takže keď sa lopta prekopne, musí a po ňu hneď utekať.

Hrávate s vašou sedmičkou na chrbte?

Nie, keď som prišiel, tak sedmička už bola obsadená, mám deviatku. Tak ako som mal predtým v Lokomotíve.

Patríte medzi najmladších v mužstve?

Naše mužstvo je veľmi mladé, na tréningoch už niekedy hrávam za starých.

Ako vychádzate s trénerom Petrželom?

Je potrebné dodržiavať jeho príkazy, stále byť pripravený, robiť všetko tak, ako chce a vtedy je to dobré. On je strašne náročný, je tým známy, napríklad tréningy sú absolútne tvrdé. Niekedy tu mám cez týždeň taký tréning, aký som mal na Slovensku v zimnej príprave. Nehovoriac už o zimnej príprave tuná, takú som nezažil. Už teraz mi naskakuje husia koža...

Po prvom tréningu ste teda lapali po dychu?

Keď sme prišli s Kamilom, prvý tréning bol 2. januára. Išli sme do hôr na Šumavu a hneď v ten prvý deň sme na bežkách odbehali 50 kilometrov. My s Kamilom sme ani nevedeli "bežkovať", takže sme prišli asi hodinu po ostatných.

Koľko bolo tých kilometrov???

Vážne, päťdesiat kilometrov na bežkách. Hneď prvý deň. Strašná dávka.

Koľko ste to "bežali"?

Ja neviem. Tri hodiny? Štyri? Neviem, ja som už ani nič nevnímal, len som išiel... A večer na nás čakala posilňovňa.

Vidíte teraz na sebe, že vydržíte viac? Máte lepšiu kondíciu?

Určite. Ani na Slovensku som nemal problémy s kondíciou, ale keď som prišiel tu - toto mužstvo je tak špeciálne trénované, že aj keď som na Slovensku nikdy nemal problém v zimnej príprave, naopak patril som medzi tých lepších, tak tu som patril medzi horší priemer.

V Bohemians pôsobí aj Antonín Panenka. Predvádza vám niečo zo svojho repertoáru? Prezrádza recept?

Niekedy kopne na tréningu. Hneď vidieť, že to má "v nohe"... Ale dobehnúť Panenku v kopaní priamych kopov? To ťažko niekedy dobehnem. Pomáha nám však, vysvetľuje, ako dať nohu, počúvam ho rád, niekedy za ním aj sám dobehnem.

Spomínali sme tu už aj košickú Lokomotívu. Dnes hrá s Krásnou, Turňou, Lipanmi. Čo na to hovoríte? Máte nejakú nostalgiu?

Keď prídem domov a idem okolo štadióna a môžem, tak sa tam zastavím. A stále je mi strašne ľúto, že to takto dopadlo. Je to hrozná škoda, Lokomotíva by historicky mala byť aspoň v II. lige, minimálne. Ale pre mňa je ťažké povedať: Lokomotíva. Keď bola Lokomotíva Krompachy, to pre mňa ani nebola Lokomotíva. Dúfam, že sa to raz vráti na štadión v Čermeli, to je tá pravá Lokomotíva. A vtedy bude.

Predstavte si momentálne veľmi hypotetickú situáciu. Lokomotívu by niekto dostal do prvej ligy, viete si predstaviť svoj návrat?

To je ťažké povedať, v prvom rade, nech sa Lokomotíva dostane tam, kde má a je už jedno, či so mnou, alebo bezo mňa. Bolo by to fantastické. Doma je doma, takže určite by to zavážilo. Lokomotíva je klub, v ktorom som vyrastal, Košice sú mojím rodným mestom. A keď by bola liga na dobrej úrovni a ja by som ešte stačil. Nikdy nemôžem povedať: nikdy.

Nemáte zatiaľ také myšlienky, že by ste ostali v Prahe? Navždy. Na dlhšie...

Ťažko povedať, zmluvu mám do decembra 2001. Uvidíme... V Prahe sa mi páči, ťažko však povedať, kto vie, čo futbal prinesie.

Máte pri sebe niečo také, čomu sa hovorí ženský faktor. Ten vraví čo?

Ženský faktor sa v týchto veciach prispôsobuje mne. Ja som len rád, moja priateľka je z Košíc, ona i ja ešte študujeme v Košiciach, takže väzby na Košice sú obrovské. Košice stále uvádzam ako svoj domov, verím, že tam budem doma.

Takže vaša priateľka?

Priateľka, Evka Karabinošová, hrala hádzanú, študuje na technike v Košiciach ekonomický smer. Je tu so mnou, niekedy však na týždeň kvôli škole musí odísť. Tu hrala hádzanú za pražskú Slaviu, športuje, takže aj ona má individuálny študijný plán. Dúfam, že v pohode dokončí školu a budeme spolu ešte viac.

Kde s ňou zvyknete v Prahe zájsť? Kultúra?

No, boli sme naposledy na Johanku z Arcu, to je muzikál, hrá ta Lucie Bílá, Petr Muk...

Vaše štúdium?

Ja študujem na práve. Mal som prerušené dva roky, teraz som v treťom ročníku...

Nemáte žiadne úľavy typu - niekto je futbalový fanúšik, skúška začne štýlom, tak, ako ste to hrali?

Nie, nie. Na skúške to neprichádza do úvahy. To skôr na konzultáciách, keď ich už máme za sebou, sa ma opýtajú, ako sa darí, vedia totiž, že hrám v Prahe futbal. Ale úľavy, to nie... Akurát to, čo mi umožňuje individuálny plán. Na skúškach musím vedieť to, čo ostatní.

Baví vás právo?

Baví ma to.

Takže raz budete v talári či nejaký komerčný právnik?

Ťažko povedať, čo by som chcel robiť. Školu však chcem dokončiť. Futbal je neisté zamestnanie, nikdy neviete, čo sa môže stať. Myslím však, že s právom by sa dobre dalo uživiť aj vo futbalovej branži, ozaj však o tom, ťažko predčasne hovoriť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.