Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK

Početné listy a množstvo korešpondenčných lístkov, ktoré ste nám zaslali, svedčia o tom, že súťaž ČITATEĽ V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 53. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "K tej starej babe som sa išiel len pomodliť..." sme priniesli príbeh pani Heleny, ktorú pripravil o život lúpežník.

Bola polovica augusta a do mariánskeho odpustu chýbalo niečo vyše týždňa. Pani Helena, ktorá bývala sama v domčeku "na koncu valala", oslovila svojho syna, keď k nej skočil na návštevu: "Budze odpust, hoscovska hiža je už bars brudna, treba vimaľovac."

"Dobre, mamko, jutre mam voľno, rano pridzem, vibjeľim." Stalo sa. Nešlo o veľkú izbu a tak podvečer už izba svietila čistotou. "Aľe ešči hore tam tote girlandi!" prikázala. "Dobre, mamko, vo v stredu mam voľno, pridzem, domaľujem tam tote srački. Aľe, sluhajce me, ochabce prez noc otvoreni oblak naj to poradne vischne. Něbojce še, ňikto vas ňeukradňe!"

Martin zašiel za mamou hneď zavčas rána, aby pozrel, či sú steny suché a môže dokončiť robotu. Už z diaľky videl, že okno hosťovskej izby je otvorené dokorán a tak bol spokojný. Keď sa však blížil k domu, zazdalo sa mu, akoby na zemi čosi svietilo. Čosi strašné a červené... Pobehol bližšie a videl, ako sa slnečné lúče odrážajú na krvavých stopách... So zlou predtuchou vbehol do domu. Matku našiel ležať na zemi v chodbe. Bola už mŕtva, hlavu mala roztrieskanú, všade okolo nej bola krv... Krvavé šľapaje viedli do izby, ktorú chcel v ten deň dokončiť, a končili pri otvorenom okne... Potom pokračovali smerom k plotu.. Najprv vykríkol, potom sa ešte raz nahol k matke, či predsa len... Chvíľu rozmýšľal, čo robiť, a nakoniec utekal k starostovi. "Čo? Čo sa stalo?" rozospatý nechápal, čo Martin kričí. Potom sa však nadýchol a siahol po telefóne... Zakrátko dorazili do dediny dve autá s mužmi v civile i uniformách. Bol s nimi aj pes. Ten sa vydal po stope, a to s takou vervou, že o chvíľu sám bol celý od krvi. O niekoľko minút skončil v rukách mužov zákona 34-ročný Pavol. Ako skúsený kriminálnik ani byľku nezapieral, ba práve naopak: "Áno, bol som v tom dome... Ale nikoho som nezabil! K tej starej babe som sa išiel len pomodliť... Vedel som, že má doma veľa ´modľacich´ knižiek a tak som vošiel dnu, aby som sa pomodlil." Ako pri vypočúvaní ďalej uviedol, chcel sa vraj len duchovne pripraviť na blížiacu sa odpustovú slávnosť. V izbe však bol veľký bordel, ako keď sa maľuje, takže žiadne ´modľace knižky´ nenašiel a preto vyskočil oknom von a pokojne odišiel domov. "Nikoho som tam nevidel, s majiteľkou domu som sa nestretol, nikoho som neprepadol, nikoho nezabil."

Rozsiahle vyšetrovanie ukázalo, že sa to udialo inak. Pavol chcel vypiť a rozmýšľal, kto by mu v noci nalial. Prechádzal medzi dedinou a rómskou osadou a v jednom z domov na konci dediny si všimol dokorán otvorený oblok. Dlho nerozmýšľal, vyskočil a už bol dnu... Izba dýchala čerstvou maľovkou, na zemi našiel veľký hrniec s rozrobenou farbou a niekoľko štetcov. Zahrešil. Potom stisol kľučku a vyšiel z izby. Vtedy sa objavila stará pani. Bolela ju hlava, tak si šla po tabletku... Zamrela, keď v dome zbadala cudziu postavu. "Daj peniaze!" prikázal jej nevolaný návštevník. "A nekrič! Inak ťa zabijem...!" Chcelo sa jej kričať, ale on k nej priskočil a zakryl jej ústa. Zatlačil. Dusila sa... Potom vzal šajbovec na maľovanie veľkých plôch, a z celej sily ním začal udierať starkej do hlavy... Potom vyskočil von oknom.

Keď mu policajti prišli na stopu, najprv zapieral a vykrúcal sa. Neskôr, pod ťarchou dôkazov kapituloval. Po skončení vyšetrovania ho prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže s následkom smrti. "Nechcel som ju zabiť, ale začala kričať a ja som sa bál, že sa susedia zobudia a dakto príde. Najprv som jej chcel iba zapchať ústa," bránil sa pred súdom. Ten napokon kauzu uzavrel... Ako? To už bola otázka pre vás, milí čitatelia. Mali ste nám napísať, či súd uznal Pavla vinným v zmysle obžaloby alebo nie. Zaujímalo nás tiež, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe sudcovský talár.

Do redakcie sme dostali 115 odpovedí, z ktorých 81 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že Pavla súd uznal vinným podľa obžaloby. V skutočnosti prípad skončil tak, že za trestný čin lúpeže s následkom smrti si páchateľ vyslúžil 13 a pol ročný trest odňatia slobody.

NENECHÁVAJTE CEZ NOC OTVORENÉ OKNÁ!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Ľudmila ŠÁROŠIOVÁ zo Šebastoviec: "Spôsobiť smrť starkej a ešte sa tak hlúpo vyhovárať, že sa k nej šiel len pomodliť, je trápne. Za trestný čin lúpeže s následkom smrti si Pavol zaslúži tvrdý trest." Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Obrana obžalovaného, že nechcel zabiť, bola účelová, veď svoju obeť zmasakroval. Myslím si, že súd ho uznal vinným v zmysle obžaloby a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby. Ako priťažujúcu okolnosť podľa mňa zohľadnil to, že Pavol je nepolepšiteľný, lebo pred senátom nestál prvý raz." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Pavlova výhovorka, že starkú nechcel zabiť, nemá žiadne opodstatnenie. Keby to naozaj chcel urobiť, prokurátor by ho obžaloval z vraždy a nie z lúpeže. Súd ho uznal vinným a ja ako sudkyňa by som rozhodla rovnako." Andrej TEJBUS z Lipan: "V jednom slovenskom televíznom filme sa hlavný hrdina začal modliť, aby mu žena nemohla nič vyčítať. Pavlovi však nepomôže ani modlitba. Vzhľadom na jeho predchádzajúcu kriminálnu minulosť pôjde na dlhší čas do chládku za vraždu v jednočinnom súbehu s lúpežou."

Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Nie je o čom diskutovať. Pavla by som odsúdil za trestný čin s následkom smrti, presne podľa obžaloby na pekných pár rokov... V tomto prípade sa ani inak nedá!" Ján KOVÁČ z Košíc: "Takéto trestné činy sú takmer na dennom poriadku, hoci zväčša nekončia smrťou, ale iba ublížením na zdraví. Ale sú aj prípady, keď poškodený zo strachu radšej ani neoznámi, že ho niekto prepadol... Darmo minister vnútra hovorí o zlepšovaní objasnenosti a znižovaní počtu násilných trestných činov. Je to len púha propaganda!!! A v tomto prípade páchateľ, inak skúsený kriminálnik, v snahe pomodliť sa zabil babku. A vôbec na to nemal dôvod. Súd ho odsúdil za lúpež s následkom smrti, avšak podľa môjho názoru ho mal odsúdiť za trestný čin vraždy."

Gita HRNČÁROVÁ z Nitry-Krškan: "Je samozrejmé, že súd uznal Pavla vinným podľa obžaloby, teda z trestného činu lúpeže s následkom smrti. I keď na svoju obhajobu uviedol, že ju nechcel zabiť a urobil tak preto, že začala kričať, súd musí vidieť to, že mal v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom spôsobil smrť. Súd samozrejme prihliadol aj na to, že vražda nebola úmyselná, teda, Pavol nešiel do domu s úmyslom niekoho zabiť. Príležitosť na spáchanie trestného činu mu vnuklo otvorené okno. Nie každý odolá pokušeniu vniknúť dnu."

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Možno tú paniu naozaj nechcel ubiť na smrť, ale stalo sa to, čo sa na duchovnú prípravu na odpustovú slávnosť len málo podobá... Obžalobu prokurátora súd plne akceptoval. Skúsený kriminálnik Pavol bude mať dosť času modliť sa za dobre zatvorenými oknami, aby už nikdy v budúcnosti nemal nutkanie prekaziť niekomu mariánsku odpustovú slávnosť." Jeremiáš VNUK z Vrábľov: "Súd uznal Pavla vinným v zmysle obžaloby a za uvedený trestný čin ho ako skúseného kriminálnika patrične odmenil. Aj ja by som tak postupoval." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Myslím si, že na také modlenie, o akom je v príbehu reč, súd nemohol mať iný názor, len uznať vinným toho nenapraviteľného gaunera. Ja by som mu naparila 10 až 14 rokov." Štefan GURA z Moldavy nad Bodvou: "Súdu nič iné nezostáva, len Pavla odsúdiť za násilné vniknutie do bytu, vydieranie a vraždu. Presne tak, ako to navrhol prokurátor." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Je až neuveriteľné, že recidivista hľadajúc niečo na pitie, sa vyhovára, že sa chcel iba pomodliť. Jeho následná ľútosť pred súdom nie je namieste a horná hranica trestnej sadzby by mu naozaj pristala. A ešte niečo. Syn svojej matke veľmi zle poradil, aby nechala okno otvorené, keď teraz každý zatvára na neviemkoľko zámkov..."

Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Vynaliezavého 34-ročného Pavla súd odsúdil za porušenie domovej slobody a následnú brutálnu vraždu. Poučenie pre starých a osamelo žijúcich občanov: nenechávať cez noc otvorené okná!" Jozef ŠKURLA z Košíc: "Som presvedčený, že súd musel uznať Pavla vinným podľa obžaloby, pretože vedel, že starká má doma veľa nie modlitebných knižiek, ale peňazí. A tých sa chcel zmocniť, aby mal na pijatiku, po ktorej tak v noci túžil. Nebude predsa lúpiť a zabíjať len preto, aby sa mohol pomodliť!" Michal GLUCHMAN z Prešova: "Aj keď Pavlov pôvodný úmysel nebol vraždiť, urobil to. Súd ho musí stíhať za to čo urobil a nie za to, čo mal v pláne. Výhovorky typu nechcel som to urobiť, nemajú na trestné stíhanie žiaden vplyv." Ján HRAŠKA z Nových Sadov: "Súd uznal protagonistu príbehu vinným z lúpežného prepadnutia a vraždy."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Naivná Pavlova verzia o modlitebných knižkách iste hneď presvedčila políciu o tom, kto je vrah. Aj keď do domu nešiel s úmyslom vraždiť, urobil tak po tom, čo ho pani Helena pri krádeži pristihla a tak sa z krádeže stala lúpež s následkom smrti. Vyslúžil si cca 10 rokov basy." Marta PAČAIOVÁ z Košíc-Poľova: "Bolo nešťatím pani Heleny, že nespala, ale aj keby bola spala, neviem, či by sa na tom ohavnom čine bolo niečo zmenilo. Možno ho aj spoznala... A ešte jedna poznámka k nášmu právnemu systému. Keby sa aj za malé trestné činy trestalo oveľa prísnejšie, možno by bolo menej vrážd." Ivana BESKYDOVÁ zo Starej Ľubovne: "Keby som si mala obliecť sudcovský talár a dokončiť príbeh, zvažovala by som, či sa obžalovaný na vraždu pripravoval. Podľa jeho výpovede sa zdá, že naozaj si chcel iba vypiť. Ale aj obohacovanie sa na iný účet je trestné. A verdikt? Ublíženie na zdraví s následkom smrti." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Ja by som prokurátorovu obžalobu ešte doplnil v tom zmysle,že išlo o nepripravovanú a nedokonanú lúpež, lebo nebol finančný efekt, ba dokonca ani duchovný, keďže nenašiel modlitebné knižky. Vražda tiež nebola pripravovaná, lebo Pavol nemal strelnú či sečnú zbraň, a použil to, čo mal po ruke, teda šajbovec. Bola to však vražda v snahe neurobiť rozruch a zakryť stopy." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "Nechcel som ju zabiť... Také a podobné slová u skúseného kriminálnika neobstoja. Súd uznal Pavla vinným z trestného činu lúpeže s následkom smrti. Zaslúži si prísny, priam neľudský trest." Mária IVANOVÁ z Košíc: "Podľa môjho názoru, ku konaniu, ktorého sa Pavol dopustil, ho určite dohnal´smäd´, v žiadnom prípade nie modlitebné knižky. S tým, že stará pani bude v takú neskorú nočnú hodinu chodiť po dome, zrejme nerátal a v panike urobil to, čo urobil. Keby som ja bola sudcom, uznala by som ho vinným podľa obžaloby."

Miroslava MIHAĽOVÁ z Trebišova: "Súd uznal Pavla vinným z trestného činu lúpeže s následkom smrti. Použil proti pani Helene násilie s úmyslom zmocniť sa peňazí a takto jej spôsobil smrť. Surovým spôsobom ju zavraždil, keď volala o pomoc. Zaslúži si trest v hornej polovici trestnej sadzby."

PÄŤDESIATY PIATY SÚŤAZNÝ PRÍBEH

"Bála som sa, veľmi som sa bála... Dnes už ani sama neviem čoho či toho, že keď to praskne, rodičia ma zabijú, alebo toho, že sa to dozvie Ivanova manželka a budeme mať z toho všetci peklo... Všetci? My všetci, to znamená ja, Ivan, ale aj... slovom, to malé, čo sa malo narodiť... Nechcela som to urobiť, ale prišlo to tak náhle, nečakane, samú ma to zaskočilo, nevedela som, na koho sa obrátiť," vypovedala pred súdom plavovlasá Andrea.

Aj keď sa na strednú školu dostala pomerne ľahko (konexie rodičov zapracovali), o štúdium nejavila ani najmenší záujem a pravdou bolo to, že naň ani nemala predpoklady. Možnože by pri väčšej usilovnosti aj čosi dosiahla... Ale aj samotní rodičia časom skonštatovali, že Andreu učenie vôbec nezaujíma a "skutočne na to nemá" a tak školu zanechala po druhom ročníku... Časom pracovala ako predavačka v exluzívnej predajni kozmetiky a značkovej koženej galantérie, v lete zasa na kúpalisku predávala zmrzlinu. Krátko po osemnástych narodeninách to na ňu prišlo. Vráťme sa k tomu rozhodujúcemu okamihu. Slovo má opäť hlavná aktérka príbehu: "Ivan mi hovoril, že si ma nemôže zobrať... že nemôže kvôli mne nechať ženu a tri deti, ale ma bude podporovať a bude ma mať rád, ale nesmie to byť verejné... Hovoril, že sa budeme mať radi, že sa budeme tajne stretávať, ale jeho žena sa o tom nesmie dozvedieť... Zostane to vraj len medzi nami... Povedal ešte, že sa môžem na neho spoľahnúť a môžem mu zavolať, keď ho potrebujem, ale vždy len do roboty... a vtedy," dievčine sa roztriasol hlas a pustila sa do usedavého plaču. Hlas sa jej zadrhával, plakala na celú pojednávaciu sieň. "... a vtedy, keď to na mňa náhle prišlo a cítila som, že je to tu, som mu zavolala. Povedali mi, že nie je v práci a ani v ten deň už nebude, je na služobnej ceste... Náhle som stratila oporu, ktorú som tak veľmi potrebovala," povedala dievčina, ktorej sa úspešne darilo utajiť tehotenstvo pred kamarátkami aj pred vlastnými rodičmi. Jej prípad svojho času rozvíril hladinu verejnej mienky, a to vtedy, keď sama a bez pomoci porodila svoje dieťa, zaskočená tým, ako to rýchlo a nečakane na ňu prišlo, dieťa vložila do igelitovej tašky, tú vložila do ďalšej tašky a zaniesla do kontajnera. Prokurátor ju obžaloval z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, keďže "v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtila svoje novonarodené dieťa bezprostredne pri pôrode."

Andrea celú záležitosť popísala takto: "Bola som nešťastná a bezradná, bála som sa, cítila som bolesť, tlak v bruchu a na hrudníku, potom to zo mňa vyšlo, neviem, či to žilo alebo nie, neviem, či to dýchalo... asi nie, skôr nie ako áno... V tej chvíli mi bolo strašne, neviem, čo sa to so mnou robilo... Vložila som to do igelitovej tašky a odniesla som to preč. Bolo mi zle, potom som si ľahla a na viac sa nepamätám."

Z posudku súdnych znalcov vyplynulo, že "nájdený novorodenec sa narodil živý, donosený a životaschopný..." Znalci sa vyjadrili aj k rozrušeniu rodičky. "V tomto prípade išlo o výnimočné rozpoloženie matky, ktorého pôvod je vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom a ktoré oslabuje vôľu rodičky a jej odolnosť voči rôznym vonkajším i vnútorným podnetom. Toto rozrušenie spravidla a tak tomu bolo aj v tomto prípade brzdí úplné rozvinutie materinského pudu." Pred súdom sa k slovu dostali aj rodičia obžalovanej Andrey. "Vyhrešila by som ju, vykričala by som sa na ňu, to je pravda, ale to je všetko, čo by som urobila. Ale dieťa, ktoré by sa narodilo, by som prijala do rodiny a všetci by sme sa oň starali. Ja, manžel, Andrea," povedala matka obžalovanej a potom ešte dodala, že nechápe, čo sa s jej dcérou stalo. "Neviem prečo nám tajila, že je tehotná... Asi preto, že bola tehotná so ženatým... Ale ako hovorím, nie sme nejaká bigotná rodina, aby sme nevedeli odpustiť vlastnej dcére..."

Prokurátor v záverečnej reči zotrval na podanej obžalobe a poukázal na "vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej, ktorá pripravila o život dieťa, ktoré sa narodilo živé a zdravé..." Obžalovaná zasa v záverečnej reči svoj čin oľutovala: "Viem, že život svojmu dieťaťu už nevrátim... Je mi ľúto, že som to urobila, život ma sám potrestal..."

Súd uzavrel kauzu tak, že Andreu uznal vinnou podľa obžaloby, teda z trestného činu vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Pri ukladaní trestu prihliadol na viaceré poľahčujúce okolnosti... Apropo, ktoré? To už je otázka pre vás, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám nielen to, na čo prihliadol súd a ako kauzu podľa vášho názoru uzavrel, ale nezabudnite pripísať, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním.

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo ČITATEĽ V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do redakcie Košického denníka - KORZÁR , B. Němcovej 32, 042 62 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých lokálnych redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 21. decembra.

Autor: jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.