domácnosti k inštalovaniu plynového kúrenia. Ak ale Slovenský plynárenský priemysel od 1. januára zvýši cenu zemného plynu pre veľkoodberateľov o 30 percent, zvýši sa automaticky aj cena jedného gigajoulu vyrobeného tepla a teplej vody zo štátom stanovenej ceny 350 korún na 420 korún. Také sú výpočty Zväzu bytových družstiev. Samozrejme, nebude to jediné zvýšenie. Môže sa dokonca stať, že výroba tepla a teplej vody elektrinou bude postupne lacnejšie, ako jej výroba plynom. Pri uvažovaní nad problémom rastúcich cien a zmenšujúcich sa príjmov sa teda zákonite otvára otázka, aké sú možné alternatívne zdroje výroby energie.
Módnym hitom je kogeneračná výroba. Celá Európa upúšťa od jadrového programu a orientuje sa na kogeneráciu. Jej podstata je v maximálnom využití plynu. Ak sa spáli pod kotlami, jeho energetický obsah je využitý len na 30 percent, účinnosť je veľmi nízka.
Predstavte si motor, v ktorom teplo z chladiča využijete na vykurovanie a z generátora na hriadeli motora vzniká zasa elektrina. Obyčajný motor z favorita dokáže takto vyrobiť 22 kW elektriny a 45 kW tepla. V zime ním kúrite, v lete vám napríklad vyhreje bazén. Ide teda o kombinovanú alebo kogeneračnú výroba elektriny a tepla. Obsah plynu využije na 90 percent.
"Tu sú naše rezervy. Riziko práce s plynom je minimálne, plyn je veľmi dobré palivo, dá sa transportovať. V horizonte nových technológií sa ukazuje ako najvýhodnejšia forma," hovorí vedúci oddelenia veľkoodberu elektrickej energie a malých vodných elektrární Východoslovenských energetických závodov Košice Ing. Ľubomír Bodnár. Vo veľkom znamená takýto spôsob paroplynový cyklus s plynovou turbínou. Na hriadeli sa spracúva mechanická energia, obrovské horúce plyny idú do spalinového kotla a ten vyrába teplo, alebo aj paru.
Dôvody na prebudovanie klasickej tepelnej kotolne na plynovú sú finančné aj ekologické. Vzniká podstatne menej nebezpečných spalín, zabezpečovanie prevádzky je jednoduchšie, čistejšie. Ale aj zaujímavá cenová hladina plynu mnohých presvedčila. Avizované zvyšovanie cien plynu však zrejme podnieti k hľadaniu ďalších možností. "V našich podmienkach sme skúšali aj niekoľko veterných zdrojov. Na rozdiel od prímorských alebo severských krajín, vietor sa u nás veľmi točí, rýchlo mení smer. Zahraničné zariadenia, na ktorých sa skúšali možnosti veterných elektrární, to neznášali najlepšie. V regióne Spiša hľadali vhodné miesta Španieli, ktorí propagujú veternú energetiku a majú najprepracovanejší systém v Európe. U nich inštalovali obrovské veterné farmy na chrbtoch hôr na Apeninskom poloostrove a chceli by to skúsiť aj u nás. Merania robili v niekoľkých lokalitách, napríklad aj na Kojšovskej holi," povedal Ľubomír Bodnár.
Veterná energetika je vo svete na vysokej úrovni. Inštalované sú zariadenia s výkonom 700 800 MW. Na porovnanie prvý blok vo Vojanoch vyrobí 660 MW. Španieli pri svojej návšteve popisovali aj to, aký dopad mala výstavba veternej farmy v chudobnej oblasti Pamplony. Stožiare sa na miesto inštalovania nedali dovážať, museli ich vyrábať priamo v lokalite. Ide o obrovské kolosy, vrtuľa má aj 80 metrov. Konštrukcie musia odolávať ohromným tlakom. Pri výstavbe sa zvýšila zamestnanosť a postupne vznikla turisticky ohromne atraktívna oblasť, ktorú vyhľadáva množstvo návštevníkov. V budúcnosti by v krajinách EÚ malo byť 12 percent elektrickej energie vyrobenej z vetra. V podmienkach prímorských štátov je to možné, nové technológie snáď umožnia zhodnotiť veternú energiu aj inde. "Pri slnečnej energii by sa dal dosiahnuť aj väčší pokrok, ale to je otázka účinnosti fotovoltaických článkov a ich ceny. Momentálne sú cenovo dosť náročné, ale stačí, aby prišiel nejaký prevratný krok vo výskume a cena môže klesnúť a situáciu úplne to zmeniť. Vo všetkých prípadoch ide o obnoviteľné zdroje, ktoré zatiaľ nevieme dobre využívať," dodáva Ľubomír Bodnár.
Na východnom Slovensku existuje dokonca aj jediná gravitačná elektráreň vo vápenke v Margecanoch. Energiu vyrába kameň padajúci na prepravníkové pásy z vysokej skaly, kde ho lámu. Gravitačná energia pretáča motor, brzdí ho a vracia energiu do siete. "Prišlo sa na to náhodou. Toky energie boli iné. Stroj išiel a elektromer stál. Elektrická energia tiekla opačne. Nikto si sprvoti neuvedomil, aký to má efekt. Ale má to jednoduchú logiku. Autá na elektrinu v momente keď brzdia, vyrábajú energiu, dobíjajú si batériu. Časť nákladov sa vracia naspäť. Ale to je skôr perlička, ako reálna možnosť na väčšie využitie," dodal Ľubomír Bodnár.
Alternatívne zdroje energie sú závislé na prírodných podmienkach. V prípade veterných na intenzite vetrov, pri vodných elektrárňach závisí od roku či je suchý alebo mokrý, rovnako nevyhnutná je intenzita slnečného žiarenia pri slnečných elektrárňach.
Či je pre nás prijateľná alternatíva veterných elektrární, rozhodnú výsledky projektu WEP 1, ktorý v spolupráci s mestom Spišská Nová Ves realizuje tím španielskych odborníkov z provincie Navara, kde týmto spôsobom pokrývajú asi 40 percent potreby energie. "Na prevádzku turbín treba vietor s rýchlosťou nad štyri metre za sekundu. Pri rýchlosti vyššej ako 20 m/s sa vrtule zablokujú. Španielski odborníci prešli s nami desať navrhovaných lokalít na Spiši a vybrali tri, kde budú stožiare so senzormi a zariadeniami na meranie intenzity vetra. Jeden stožiar už stojí na Kojšovskej holi, ďalšie dva budú v priebehu zimy pri Švedlári a Oľšavici," povedal pre našich kolegov zo Spišského denníka miestny koordinátor projektu RNDr. Ján Hurný. Merače budú mapovať veternú aktivitu na Spiši, výsledky po roku vyhodnotia a určia, či je výstavba veterných fariem v lokalite perspektívna. Takáto výroba je síce náročná na vstupné investície, ale po sprevádzkovaní sa rýchlo vrátia. Provincia Navara do roku 1994 dovážala až 80 percent energie, dnes je sebestačná. Jedna veterná farma s 20 turbínami stačí zásobovať elektrickou energiou asi dvestotisícové mesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
