iní zas klávesom naklonení protagonisti gotiky vedeli hovoriť. Štýl ako taký sa však ani po ére rozmachu nedostal na úplný okraj záujmu. Došlo a dochádza aj k jeho fúzovaniu s inými žánrami - tak sa napríklad zjavil v niektorých prípadoch vydarený (v iných ani nie) gothic metal, a všeličo iného, gotikou aspoň poznačeného.
Gotický rock v jeho čistejšej forme reprezentuje aj album "Blessed Be" od skupiny The 69 Eyes. Vydáva ho gigant Roadrunner, a to je zhruba všetko, čo o spolku (žeby Američania, možno Briti?) viem, s výnimkou základných údajov na obale promo CD, takže poďme radšej k hudbe.
Album so sympatickým časovým rozpätím 45 minút obsahuje 11 skladieb. Tie čerpajú v prvom rade z klasikov gitarovej gotiky (doplňte si koho, koho máte najradšej), žiadny metal sa v podstate nekoná. Až na to, že vokalista má pocit, že je prevtelením Petra Steelea z Type O Negative. Celkom mu ide spievanie, aj farbu hlasu a výraz sa mu darí napodobniť, lenže niekedy sa do hĺbok silí tak, že výsledok pripomína zívanie. Hudobne ide o počúvateľný gotický album s kilami voľných melodických pasáží a potemnelých nálad. Neznie to zle, ani pri minime "objavnosti" nepatrí dojem otrepanosti medzi prevládajúce, skôr ide o šikovné remeslo s kúskom vlastného výrazu. V druhej polovici albumu dôjde aj k pokusom o oživenie formou samplov alebo experimentov s gitarovým zvukom. Klávesy sú tu skôr len kvôli podfarbeniu, čo je v poriadku. Na druhej strane sa v The 69 Eyes dosť fláka bubeník. Mohol by niekde odkukať zo dva - tri ďalšie rytmy. Okrem toho základného "gotického" nepredvádza skoro nič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.