sa účastníci najdlhšieho summitu v dejinách Európskej únie dohodli na historických inštitucionálnych reformách. Z hľadiska Slovenska ide o historický moment, keďže sa nám, spolu s dvanástkou ďalších stredo-východoeurópskych štátov, týmto otvára možnosť stať sa súčasťou tohto ekonomicko-politického zoskupenia.
Dohoda, ku ktorej dospeli hlavy štátov a šéfovia vlád "pätnástky", je pre mnohých pozorovateľov veľmi prekvapujúca. Štvordňový maratón "euronegociácií" bol totiž neuveriteľne komplikovaný a dramatický. Vyskytlo sa viac sporných momentov, ktoré hrozili zablokovaním rokovaní a odchodom bez pôct a dohody. Navyše, v procese prípravy summitu sa neobjavili kompromisy fakticky v ničom podstatnom, takže aj väčšina kvalifikovaných očakávaní sa zhodovala v ďalšom odklade reformy, ktorý mal byť milosrdne prikrytý akýmisi guľatými formuláciami a sľubmi. Mocnosti i menšie krajiny únie ale vo finiši potvrdili, že neoblomné postoje boli zväčša taktizovaním, hoci na kolaps to vyzeralo ešte aj v úplnej koncovke, keď najmä Belgicko až do skoro brieždenia vzdorovalo všetkým návrhom, ktoré by mu vzali jeden hlas v porovnaní s Holandskom.
Samozrejme, Zmluva z Nice ešte podlieha ratifikácii národnými parlamentmi, čo možno nebude až taká jednoduchá procedúra ako v minulých prípadoch. Hoci agentúry doslova chŕlia analyticko-komentátorské hodnotenia dohody, bolo by nezodpovedné zdiaľky a zahorúca vyslovovať zasvätené súdy. Pre nás je najmä psychologicky podstatné, že EU v štruktúre svojich orgánov menovite počíta so Slovenskom, keď napr. v Rade ministrov nám priznáva v budúcnosti 7 hlasov a v Európskom parlamente 13 voliteľných kresiel. Vidieť to čierne na bielom je asi rovnaký prielom, ako keď nás v Helsinkách pred rokom prizvali k rokovaniam.
Práve okolo vyváženého zastúpenia jednotlivých krajín v menovaných orgánoch, plus skladby Európskej komisie (EK - akási "federálna vláda" EU bez významnejších kompetencií) bolo najväčšie "dusno" a dohoda do poslednej chvíle nejasná. Azda najzaujímavejší kompromis je v tom, že štyri veľké štáty rezignovali na dvojnásobné zastúpenie v EK (to znamená, že Nemecko bude mať 1 komisára rovnako ako Slovensko), za čo však dostali bohaté "odškodné" - posilnenie vplyvu "veľkých" v kompetenčne najsilnejšom orgáne, Rade ministrov. Tu bola k dohode potrebná veľká ústretovosť Nemcov, ktorí doslova v cieľovej rovinke pristúpili na to, že nebudú mať viac hlasov ako populáciou menší Francúzi, Briti a Taliani. Iná zaujímavá asymetričnosť, akých bol však k dosiahnutiu dohody potrebný celý vagón: Tri malé krajiny Beneluxu budú mať dokopy v Rade ministrov rovnaké slovo, ako ďaleko najľudnatejšie Nemecko.
Pokiaľ ide o samotný postup rozširovania, žiadny veľký pokrok summit nepriniesol. Je zase "iba" psychologickou vzpruhou, že pre voľby do EP v lete 2004 sa už počíta aj s "miestenkami" pre prvé kandidátske štáty. To však nie je nič prevratného, keďže nové termíny nepadli, zostal iba helsinský záväzok, že EU "bude pripravená" prijať prvých uchádzačov po 1.januári 2003.
Analytici, ktorí obchádzajú technickú agendu okolo počtov komisárov, hlasov, mandátov a podobne, si všimli na summite najmä obrovské porcie národných egoizmov. Vyznieva to iste paradoxne v konfrontácii s uzavretými dohodami, treba však vidieť, že delegácie si so sebou do Nice priviezli veľmi rozdielne miery ústretovosti. Najmä predsedajúce Francúzsko sa správalo priam bezohľadne, keď prvé dva dni bolo jednoznačne najväčším "blokátorom" a vydieračsky jednalo až do konca. Perfektný zmysel pre vlastné vrecká preukázali Španieli, ktorí hrdinsky uhájili právo veta pri rozdeľovaní prostriedkov z tzv. vyrovnávacích fondov - prečo nie, keď sú hlavnými "zákazníkmi".
Takže hoci summit k čomusi dospel, premnožujú sa hlasy, že je to stále väčšmi o peniazoch a výhodách, pričom nenažranosť a túžba vytiahnuť čo najviac z cudzích vrecák sa čoraz sofistikovanejšie skrýva za "hodnoty a princípy". Preto pretrváva aj rezervovanosť v prognózach reálneho rozširovania. Nové dohody ho síce už umožňujú, ale nezaručujú. Napokon, riešenia Zmluvy v Nice síce upravujú silové pomery pre dvojnásobok členov, hlasovacie mechanizmy s radom blokačných "poistiek" ale nechávajú istú pochybnosť, či tento komplikovaný systém môže v reálnom živote fungovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
