Od konca novembra prichádzajú vedno s prehlbujúcim sa strachom ľudí z tmy a chladu aj dni stríg. Sú nimi
Katarína, Ondrej, Barbora - dnes ich završuje Lucia, čo je, podľa dávnych tradícií najvýznamnejší deň kedysi obávaných bosoriek. A s mágiou súvisia aj ďalšie dni do Vianoc ako napokon konštatuje aj dávne tvrdenie - Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Kto si bude denne do Kračúna všímať počasie, získa za 12 dní prognózu na všetky mesiace nadchádzajúceho roka.
Krásna obyvateľka sicílskych Syrakúz, panenská Lucia naozaj nemôže za to, s čím dodnes súvisí termín jej menín. Tak ako iné kresťanské mučeníčky, aj ona doplatila na svoju vernosť kresťanskému presvedčeniu. Odmietla pohanského nápadníka, po zázračnom vyliečení svojej matky, s ktorou v meste Catania úspešne požiadala o pomoc sv. Agátu. Pohanský nápadník ju udal. Lucia odmietla obetovať pohanským bohom - a tak ju sudca chcel poslať do nevestinca, ibaže s Luciou nepohol ani volský záprah. Neublížil jej ani oheň z hranice a zomrela až potom, keď jej kat prebodol hrdlo. Nad jej hrobom vyrástol chrám.
S menom Lucia sa spájajú aj ďalšie legendy - pramenia v skutočnosti, že 13. december býval podľa juliánskeho kalednára až do roku 1582 termínom zimného slnovratu -dňom s najdlhšou nocou. Ľudia sa báli, že svetla bude stále menej a tak vznikali rôzne opatrenia na odvrátenie temnej hrozby. V škandinávskych krajinách sa dodnes uskutočňujú slávnosti a krásne Lucie s korunami z horiacich sviec na hlavách majú poslanie privolať svetlo. Aj u nás ešte dnes chodia 13. decembra dedinami bielo odeté dievky - kontrolujú, či niekto v domoch nepradie, čo bolo odjakživa prísne zakázané a obdarúvajú detičky, lebo Lucia je jednou zo štedrých decembrových darcov.
To, čo nám tradične daruje, nás však veľmi neteší. Výrečne to potvrdzuje i obsah pranostík - Lucia noci upíja a dňa nepridá alebo Keď príde Lucia nájde už zimu. Výhľad na zimné obdobie, kedy síce predsa pribúda dňa ale i zimy, riešili ľudia v prevencii strachu účinným prostriedkom. Najrozšírenejším jedlom 13. decembra je dodnes cesnak - omáčka, hrianky alebo strúčik s chlebom a soľou majú odstrašiť bosorky, choroby, strach z tmy - a tak mamy i v súčasnosti robia deťom cesnakom krížiky na čelo, gazdovia na vráta domov i dvere do maštalí, kde cesnakom kŕmia aj domáce zvieratá. Nasledujú ich aj mnohí súčasní majitelia psov a mačiek v mestách. Chlieb, cesnak a pohár vody pripravujú večer na stoly pre prípadnú návštevu Lucie niekde dodnes. Na Luciu pokračujú devy i v ľúbostnej mágii - jedna z obyčají súvisí s ponorením jablka do vody. V nej vraj potom možno uzrieť tvár budúceho životného partnera. Aj v mestách si dievčence dodnes píšu na Luciu na 12 lístkov chlapčenské mená a postupne papieriky hádžu do ohňa. S tým, ktorý ostal do Štedrého dňa, vraj pôjde zvedavá slečna k oltáru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
