Potměšil po vyštudovaní pražskej DAMU pôsobil od roku 1967 v Realistickom divadle. Jeho vývin smeroval od mladíckych postáv cez lyrických hrdinov až po charakterové úlohy a komiku. Často vystupoval aj v rozhlase a televízii. Pokiaľ ide o film, začínal v roku 1962 pozoruhodnou chlapčenskou rolou u Zbyňka Brynycha v diele "Transport do ráje". Z ďalších snímok hodno spomenúť Moskalykovu "Ditu Sachsovú" (l967/68), Novákovu "Půlnoční kolonu" (1972), Chytilovej "Panelstory" (1979), Soukupovu "Drsnou planinu" (1980), Steklého "Každému jeho nebe" (1982), Brynychov "Poločas štěstí" (1985), Soukupov "Diskopříběh". Dnes je členom Divadla na Vinohradech.
Smiech vraj predlžuje život. O koľko ho predĺži vám?
- Ja sa, pravda, často nesmejem. Preto neviem, ako by som to vyrátal. Keby sa však do toho zahrnul smiech divákov, bol by som živý dlho.
Prečo sa nesmejete?
- Som už taká nátura.
Apropó, diváci. Neprekážajú vám výčitky, že sa zapredávate komédiám s lacným humorom?
- Bývajú takí, čo mi to predhadzujú. Tvrdím však, že je mi milšie plné hľadisko v divadle a kine či priaznivý ohlas na čosi v televízii, než prázdno a dobré kritiky v novinách. Napokon oba prvé diely "Poldu" získali divácke ocenenie Hrnec smíchu.
Hanbili ste sa zavše za výkon?
- Niekedy v divadle, keď človek musel robiť veci, ktoré mu nesedeli.
Čo pocit uspokojenia?
- Vždy sa nájde čosi, čo by som urobil ináč. Ale nikdy som sa preto nijakovsky zvlášť netrápil.
Aké býva dívať sa prvý raz na film, kde účinkujete?
- Je zaujímavé vidieť, ako práca dopadla. Pri nakrúcaní mám určitú predstavu, ale samotný výsledok záleží od režiséra a jeho teamu. Prvé premietanie vnímam preto s veľkým napätím. Reagujem však isto podobne ako každý iný divák.
Vyhlasujete, že ste pesimista. Aj po prvom zhliadnutí snímky?
- Podľa mňa je najstrašnejšia predstava, že by na ňu ľudia nechodili. Modlievam sa vtedy, aby chodili.
Komédie o Poldovi divákom prinášajú smiech a zábavu. A hercom?
- Fúru práce. Keď sa robí psina, veľa psiny pri tom zvyčajne nebýva. Komédia je koľkokrát ťažšia než tragédia. A rovnako pri nej môže k tragédii dôjsť. Pri nakrúcaní trojky malo vo vážnej scéne preletieť prasa vbehnúť a zasa vybehnúť zo stodoly. Vždy bežalo inam, než malo. Vypukla hystéria, ktorá hraničila s tragédiou. Tú sviňu zabiť bolo málo, hoci za to, chuderka, nemohla.
Kto hysterčil?
- Režisér, herci a postupne celý štáb.
Šušká sa, že vaša osoba vážne ohrozila nakrúcanie tretieho dielu.
- Nóóo, dostal som totiž zápal stredného ucha a musel som užívať antibiotiká. Aj v normálnom stave počujem dosť hlúpo. Odrazu som prestal počuť takmer úplne.
Pri nakrúcaní ste si aj zacestovali.
- Boli sme v Bangkoku a vo Washingtone. Pred piatimi rokmi sme pracovali týždeň v Novom Yorku. Stačilo to, aby som privoňal k tamojšej atmosfére. Nádherné mesto! Celý Manhattan vyzerá ani centrum sveta. Stretáte tam všetky národnosti. Prejdete ulicu a ste v Číne, zabočíte a ste v Holandsku.
Uniforma na plátne vám sekne. Zjavne sa v nej cítite dobre.
- Pritom na vojne som bol iba štrnásť dní.
So zbraňami narábate hodnoverne. Váš vzťah k nim?
- Páčia sa mi ako umelecké predmety, hoci staré šable, kordy ani dýky nezbieram. Vypovedajú o istej kultúre. Keď som bol chalan, mojím snom bolo mať vyskakovací nôž. Zadovážil som si ho, keď sme išli do Nemecka zabezpečiť oblečenie do "Diskopříběhu". Nosil som ho potom stále pri sebe ako fetiš, kým som nezistil, že je to pre mňa nebezpečné. Že by som ten nôž mohol použiť pri dákom konflikte. Tak si ho brávam na divadelné zájazdy, aby som ním krájal chleba.
Tvrdíte o sebe, že ste pomerne prchký. Kedy strácate sebakontrolu?
- Vie ma vytočiť ľudská hrubosť, neokrôchanosť, grobiánstvo, tuposť a ignorantstvo. Zrazu som dostal záchvat a začal ziapať na voľákeho pána, prečo nemá priviazaného veľkého psa, ktorý ohrozoval okolie. Asi by som nemal reagovať takýmto spôsobom, ale kým nemáte inú obranu...
Pri krkolomných výjavoch vás zaskakuje dublér. Nemáte komplexy?
- Vôbec nie. Prečo? Keď som bol telesne zdatný, dokázal som to, samozrejme, sám. Akonáhle vás však prepadnú choroby, nemôžete už robiť saltá. Prv som sa venoval gymnastike, ale dnes zvládnem už iba pár základných vecí. Každé zranenie je riziko. A to sa môže pritrafiť aj kaskadérom, keď si, povedzme, vyvrtnú ruku. Pokiaľ máte dubla, zmenší sa ohrozenie filmu. Mať odrazu gyps to by sa pánu producentovi poriadne predražilo.
Nikdy nehazardujete?
- Som hravý. Hrozne rád som hrával karty a kocky. Občas tipujem v športke. Ale vždy som to udržal v rozumnej miere. Ono je vzrušujúce hrať aj obyčajný mariáš o desaťhalierniky.
Vedeli by ste si kartami privyrábať?
- Vylúčené. Len čo si to človek začne myslieť, bude prehrávať.
Ako k vám pristupujú policajti? Neberú vás ako kolegu?
- Oslovujú ma a správajú sa veľmi dobre. Ba zopárkrát na mňa zamávali z auta. Časť tretej časti sme nakrúcali priamo na strážnici v Nechaniciach pri Hradci Králové, kde k nám boli veľmi ústretoví a úplne bezvadní. Keď vidíte zblízka hocaké remeslo, ktoré nevykonávate, tak sa naň začnete pozerať ináč. Začnete si vážiť vecí, o ktorých ste prv neuvažovali.
Čo úspech u žien?
- Som rád, keď mi baby hovoria, že som sa im páčil.
Kdesi ste spomínali čosi o polievkovej diéte. Ako dopadla?
- Ako u každého. Človek chytro schudne a potom opäť chytro stučnie.
Čo robíte pre kondičku?
- Všetko proti. Fajčím, neobedoval som a zase sa najem až večer.
Na čom si potom pochutnáte?
- Na všetkom, čo je dobré a čoho je veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
