rokmi v drese Norimbergu mal zlomený členok, vlani v takomto čase mu v Kolíne nad Rýnom operovali rameno a v piatok zažil na ľade v Krefelde horor: domáci útočník Christoph Brandner mu prudkým úderom hokejky odsekol malíček ľavej ruky. Ešte v ten večer slovenského obrancu operovali, zastihli sme ho doma v Düsseldorfe.

Ako sa to stalo?

Za stavu 2:2 v druhej tretine v oslabení po skrumáži pred našou bránkou som chcel vyhodiť puk do stredného pásma. V tom momente som zboku dostal 'sekeru', puk som stratil a vzápätí sme dostali tretí gól. Najprv som žiadnu bolesť necítil, a tak som nazlostený korčuľoval za hlavným rozhodcom, aby som ho upozornil na faul súpera. Stiahol som si rukavicu z ľavej ruky, aby som mu ukázal narazený prst. Zhrozil som sa: posledný článok malíčka mi visel iba na koži. Ako v strašidelnom filme…

Čo vám v tej chvíli napadlo?

Že asi prídem o časť malíčka. Keď som sa v kabíne prezliekal, prišla krutá bolesť. V nemocnici som dve hodiny čakal, kým lekár ukončí predchádzajúcu operáciu. Dostal som lokálnu anamnézu, drôtmi mi spojili kosti, prišili prst. Lekár sa počas operácie so mnou rozprával. Potom som sa dozvedel, že naše mužstvo nakoniec vyhralo zápas 4:3. Aspoň dačo! uľavil som si.

Považuje to za najhoršie zranenie v kariére?

Nazdávam sa, že vlani som to mal ťažšie. Ak by sa mi rameno nezahojilo, nemohol by som hrať. Bez časti malíčka by som však mohol s hokejom pokračovať.

Aké sú prognózy lekárov?

Vcelku optimistické. Bude záležať, ako sa mi v najbližších 3-4 dňoch zrastie rana. Doktor mi aj v nedeľu prišiel pichnúť injekciu proti bolesti a zdalo sa mi, že pri kontrole som cítil dotyk na konci prsta. Dôležité je, aby som nedostal infekciu, aby nenastali komplikácie. Doma sa o mňa stará manželka Mirka.

Nemecká hokejová liga je povestná surovými zákrokmi v osobných súbojoch. Zrejme aj tento patril medzi nich.

Ťažko povedať. Skôr si myslím, že som mal smolu. Keby išiel úder o centimeter vyššie, asi by sa nič nestalo nanajvýš by mi Brandner zlomil hokejku. Mimochodom, ani sa neprišiel ospravedlniť. Liga je tvrdá, ale nepovedal by som, že je extrémne surová. Toto však bol v každom prípade faul, a preto som išiel za jedným z dvojice hlavných rozhodcov. Nakoniec previnilca ani nevylúčil, a to stál meter od nás!

Na internete sa dalo dočítať, že duel rivalov s Krefeldom bol celý akýsi čudný.

Aj mne to pripadá, akoby bol pobosorovaný. Hneď v rozcvičke, pri hre s loptou pred štadiónom obranca Jedamczik hlavou narazil do vysokozdvižného vozíka päť stehov. Pri prvom striedaní som v oslabení z nášho obranného pásma vyhadzoval puk a trafil som útočníka Krefeldu Vorobieva do tváre tak nešťastne, že som mu zlomil sánku. A potom v druhej tretine odviezli do nemocnice aj mňa. Dopočul som sa, že na záverečnej tlačovke sa slovne pobili aj tréneri.

Kedy by ste sa znova mohli vrátiť na ľad?

Ak bude liečenie úspešné, tak asi o tri týždne. Pri horšom variante zrejme až o dva mesiace. Aj v tom prípade ma do konca súťaže čaká asi 30 zápasov. Dúfam, že smolu som si na túto sezónu už vybral. V máji 2001 by som rád hral za Slovensko na MS, ktoré budú práve v Nemecku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.