obrazovky, zavítal nedávno do Popradu. Spolu so svojimi hosťami výborne pobavil vypredané hľadisko. Napriek tomu, že len zriedkakedy poskytuje rozhovory, podarilo sa nám položiť mu zopár otázok. Spoločnosť nám v šatni robil jeho psík Belko.
Aké kritériá musia spĺňať hostia pozvaní do vášho programu?
- Pokiaľ ide o tento program, známy skôr z televíznej obrazovky, spravidla sa na ňom zúčastňujú dvaja hostia. Niekedy sú to opozičníci, inokedy skôr spriaznené duše. Keďže program vysielame naživo, podmienkou je, že sú to ľudia, ktorí majú čo povedať, ktorí sú aktuálni, čímsi zaujímaví, ľudia, o ktorých sa hovorí. Mojím štýlom nikdy nie je niekoho znemožňovať, či "zadupávať do zeme". Celý program prebieha na viac-menej dohodnutej báze. Niežeby hostia poznali otázky, to nie, ale témy sú im známe.
Vráťme sa trocha späť k vášmu účinkovaniu v STV počas Mečiarovej vlády. Vtedy ste sa veľmi v médiách k tejto téme nevyjadrovali.
- Myslím si, že sú to vo všeobecnosti známe okolnosti, za ktorých sme "boli odídení" z obrazovky. Za čias riaditeľa Darma sme mali zmluvu veľmi šikovne postavenú a vypovedateľnú niekoľko mesiacov vopred. To bolo pochopiteľne porušené i za cenu súdneho sporu, ktorý STV s nami prehrala, ale odísť sme museli. Verní prisluhovači mocenskej garnitúry splnili pokyn.
Po odchode z obrazovky STV ste zakotvili v Českej televízii. Z programov, ktoré som videl, som mal pocit, že české publikum nie je až tak politicky naladené, ako naše...
- Ako sa to vezme. Predovšetkým treba kvitovať, že český divák bol na trocha vyššej úrovni, než bolo možné predpokladať u slovenského diváka. Nechcel by som sa mýliť, ale ak by sa na slovenskej televíznej obrazovke objavil český talkmaster, ktorý by rúbal do slovenských pomerov, tak by povedali, čo tu chceš, Čechúň, choď si zametať pred vlastné dvere. Toto sa mne nestalo. Počas celého účinkovania na českej obrazovke som dostal jeden jediný anonym, aj ten bol písaný po slovensky. U českých divákov treba hodnotiť to, že mali silu pozrieť sa sami sebe do očí prostredníctvom programu, ktorý som im prinášal pohľadom spoza hranice. V žiadnom prípade sa nesplnili predpovede alebo zbožné želania tých, čo po našom odstránení zo slovenskej obrazovky tvrdili, že Markovič ide kydať na Slovensko spoza hraníc.
Určite ste mnohých divákov zaujali reláciou TV Luna HROMMOZVOD. Otázka znie, prečo sa v Lune už neobjavujete?
- TV Luna je televíziou, ktorá mala dojem, že tam budeme "brigádovať". Nechcel by som to hodnotiť. Mojím partnerom je agentúra Paczelt, tá rokovala s televíziou. Mrzí ma to, pretože každý novouplatňovaný program potrebuje na svoju profiláciu aspoň pol roka. Bol som milo prekvapený, keďže si program našiel svoje publikum a postavenie ako najsledovanejšia relácia v televízii už za niekoľko týždňov. Škoda, že to nemohlo pokračovať. Luna sa ukázala trvalo platobne neschopnou a napriek tomu, že sa na mojom programe výdatne nabaľovala reklamou, nezaplatila dodnes ani korunu.
Budete to riešiť súdnou cestou?
- Do týchto pokračovaní nevstupujem, je to v kompetencii agentúry, ktorá ma zastupuje.
Dlhé roky ste pôsobili v Radošínskom naivnom divadle. Prednedávnom "radošinci" vyšli na divadelné dosky s obnoveným predstavením Jááánošík. Necítite akúsi nostalgiu za vaším účinkovaním v tomto mimoriadne populárnom divadelnom súbore?
- Myslím, že 30. novembra bolo tridsiate výročie uvedenia Jááánošíka a vtedy bola aj premiéra novej verzie. Nebol som pozvaný, ale už dávnejšie som sa tomu prestal čudovať. Pochopiteľne, divadlo mi chýba, pretože vyplynulo z prirodzenej potreby uplatnenia sa dvoch ľudí, dvojice, ktorú sme so Stanom Štepkom tvorili a ktorá niečo znamenala v zlatej ére divadla, ktoré sa tak trocha na divadlo iba hralo, kde sme sa vždy hrali na hercov. Iste by bolo dobré, keby to pokračovalo. Štepka si to však neželal. Dôvody jeho rozhodnutia musíte vymámiť od neho. Mne to dodnes nie je celkom jasné a dohadovať sa nechcem. Zo sprostredkovaných správ mi totiž tie dôvody vychádzajú až natoľko komické a malé, že by ste ťažko uverili.
Prvýkrát ste sa zoznámili so svojou manželkou vo Vysokých Tatrách. Presnejšie vo vlaku, ktorý uviazol v snehovej kalamite...
- Áno, máte dobré informácie. Zoznámili sme sa na lyžiarskom kurze, ktorý organizovala pedagogická fakulta na chate pri Zelenom plese. Stalo sa to pri návrate. Neviem, či stále ešte zvykne zaviať vlak pri Štrbe, ale ak áno a nemáte inú možnosť, pričom nezaberajú ani zoznamovacie inzeráty, tak odporúčam cestovať v zime vlakom.
Ste dlhé roky šťastne ženatý. Dnešní mladí ľudia, zdá sa, priveľmi podľahli životnému štýlu spojenému so striedaním partnerov. Nevedia nájsť toho pravého, tú pravú. Poznáte recept na lásku až po hrob?
- Myslím si, že ináč by sa manželstvá ani neuzatvárali, ak by neexistovala akási vízia, že to vydrží nadlho. V našom prípade je to už 35 rokov, čo je, myslím, dosť slušný výkon. Neviem len, či z mojej, alebo skôr z manželkinej strany. Treba si uvedomiť, že na všetko sú ľudia minimálne dvaja. Vo všetkom sa treba o čosi podeliť. Vždy musíte vedieť, že rozmýšľate a konáte za dvoch ľudí. Nikdy nie len za seba.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
