Petra M. Členovia tejto skupiny boli podozriví z páchania rozsiahlej trestnej činnosti a tak som sa aj ja dostal do vyšetrovacej väzby. Po tom, čo som bol prepustený na slobodu, rozhodol som sa s nimi prerušiť kontakt. Pavol ma však začal prehovárať, aby sme začali spolu podnikať. Ja som nemal na podnikanie žiadne peniaze a Pavol tiež nie, chcel ich získať prostredníctvom pôžičky. Žiadal odo mňa, aby som si pôžičku zobral na svoje meno a za požičané peniaze, aby som dal do zálohy rodinný dom... " uviedol na úvod svojej výpovede Roland B. z Kráľovského Chlmca.

Pred Okresným súdom v Trebišove stál v úlohe poškodeného, lebo ako sa ukázalo, Pavol to myslel s pôžičkou smrteľne vážne. Po viacnásobnom Rolandovom odmietnutí založiť rodinný dom sa mu začal vyhrážať, "že celá jeho rodina sa bude musieť z domu vysťahovať, že ich všetkých zlikviduje..." Pochytil ho strach. Začal presviedčať otca, aby so založením domu súhlasil. "Ja som o tom nechcel ani počuť, ale syn raz prišiel domov celý bledý, vystrašený. Pýtal som sa ho, čo sa mu stalo. Povedal, že ak dom nezaložíme, bude sa musieť obesiť... Prikývol som, že súhlasím," ozrejmil otec poškodeného okolnosti, za akých dal súhlas na založenie domu.

Pôžičku jeden milión korún poskytla na Rolandovo meno košická záložňa Pallas Aténa. Uvedenú sumu vyplatil Rolandovi spoluvlastník záložne, dnes už nebohý Igor Morochovič. Mala byť splatená do troch mesiacov a v zmluve bola klauzula o zaplatení úrokov 10 percent za každý mesiac! "Tie peniaze mi Morochovič odovzdal na dvakrát a ja som ich dal všetky Pavlovi. On mi dal marci 1997 100 tisíc korún na zaplatenie úrokov za prvý mesiac, ale potom so mnou prerušil všetky kontakty," vypovedal poškodený. Slovo dostal aj 31-ročný Pavol M. v tomto prípade obžalovaný z trestného činu vydierania. Ten pred súdom všetky obvinenia poprel: "Ja o tom viem len toľko, že Rolo chcel založiť dom, lebo chcel podnikať a potreboval milión korún. Priznávam, že som mu pomáhal vybavovať okolo toho nejaké veci, vozil som ho do Košíc a v súvislosti so založením domu som bol s ním aj u notára v Kráľovskom Chlmci. Robil som to viacmenej preto, že predtým, ako ho vzali do väzby, sme my dvaja urobili jeden obchod s pánom Morochovičom, ktorý nám požičal 300 tisíc korún. Vedel som, že ich treba vrátiť a tak, keď sa Rolo vrátil z väzby, pomáhal som mu vybaviť záložnú zmluvu na dom. K ničomu som ho však nenútil, nebil som ho, ani som sa mu nevhrážal," tvrdil obžalovaný. Roland si však stál na svojom a pri konfrontácii to Pavlovi povedal priamo do očí. A nielen to, pravdivosť slov poškodeného pred súdom potvrdili aj svedkovia a listinné dôkazy.

Dôvodom, pre ktorý si Pavol vykoledoval ďalší trestný čin, boli krčmové reči. Mladí návštevníci Art-clubu v Kráľovskom Chlmci sa bavili o smrti Pavlovho brata Petra. To sa nepáčilo tam prítomným švagrom bratov M. a došlo k incidentu, pri ktorom bol zranený Ladislav P. Ten nezaháľal a šiel na políciu... Pavol M. sa cez to nevedel mlčky preniesť a tak sľúbil, že sa mu pomstí. "Prišiel za mnou a povedal, že musím zobrať benzín a zapáliť Lacovi P. auto, aby si zapamätal, že si nemal dovoliť zahlásiť rodinu M. na políciu. Vyhrážal sa mi, že ak to neurobím, tak ma zbije a aj ma udrel rovno do tváre. Nechcel som to urobiť, ale neskôr sa mi ešte asi dvakrát vyhrážal, vraj prečo som nesplnil jeho príkaz, a že zle dopadnem... No a tak som to auto nakoniec podpálil... Hneď na druhý deň za mnou prišli policajti, ale ja som sa k tomu nepriznal, tvrdil som, že som na to nemal žiadny dôvod," vypovedal Roland B. Tak ako v prvom prípade, aj spáchanie tohto skutku, ktorým sa dopustil vydierania, Pavol M. poprel, ale usvedčili ho z neho majiteľ zhoreného auta a ďalší svedkovia.

Zdá sa, že Pavol občas popustil uzdu aj fantázii. Čo nedosiahol podobrotky, snažil sa získať inak. Občas, si pribral aj pomocníkov... "Do Somotoru za mnou prišiel Csaba S. a Miroslav A. Ponúkali mi na predaj chemikáliu na postrek poľnohospodárskych plodín. Hovorili, že ich majú tak zo dve-tri kilá. Povedal som, že je to veľké množstvo, a že na to nemám peniaze. Nechal som im svoje telefónne číslo, aby sa ozvali neskôr... "zaspomínal si na začiatok svojho trápenia, Ing. Jozef P. Vtedy ešte vôbec netušil, čo ho ešte čaká. Hneď na druhý deň mu totiž Csaba telefonoval a opäť ponúkal chemikáliu na postrek. Bol neodbytný, lebo o dva dni bol s komplicom Mirom v Somotore zas, ale už aj s Pavlom M. "Ten tretí, ktorí s nimi prišiel, sa ma snažil presvedčiť, že som si tú chemikáliu objednal a teraz robím problémy a nechcem ju kúpiť. Kým sme sa dohadovali, na hospodársky dvor prišlo auto a vystúpil z neho nejaký muž. Otvoril kufor... ležal v ňom nejaký muž a celú tvár mal samú krv... Vtedy mi povedal, či vidím, čo sa stalo. Vraj preto, že som nezaplatil,toho čo leží zbitý v aute, doriadili nejakí chlapci z Liptovského Mikuláša, ktorí chcú peniaze za chemikálie, ktoré ja odmietam kúpiť. Mal som strach a chcel som mať od nich pokoj, preto som Miroslavovi A. dal 50 tisíc korún," vysvetlil svoje konanie poškodený. Netrvalo však dlho a oni žiadali ďalších 70 tisíc s tým, že Liptovčania zobrali Štefanovi B. auto a zadržiavajú aj ich kamaráta Csabu. Tlačili na poškodeného tak dlho, kým nesľúbil, že zaplatí. Peniaze odovzdal Štefanovi B. pred košickým Slovanom. Pozornosti Ing. Jozefa P. neušlo, že v okolí hotela krúži ako jastrab, aj Pavol M. Keď celá vec praskla a prokurátor obžaloval Pavla a jeho komplica Štefana z pokračujúceho trestného činu podvodu, tí dvaja zapierali a bránili sa takým primitívnym spôsobom, že vlastne usvedčovali jeden druhého. A korunu tomu dal svedok Csaba S. : "Pavol a Štefan mi povedali, že budem robiť chlapca, ktorého "zbili" Liptovčania. Štefan podrezal krk sliepke, ktorú kúpili a postriekal ma jej krvou... Prikázal mi ľahnúť si do kufra auta a povedal, že v Somotore budem hrať mŕtveho. Tak som to aj urobil a po skončení akcie mi Štefan doniesol vodu. Umyl som sa a potom za nami prišiel aj Pavol. Štefan mi dal vtedy dve tisícky a prikázal mi, aby som sa nejaký čas neukazoval vonku..."

Uvedené skutky sú len ukážkou, k akým praktikám sa uchyľovali viťúzi, o ktorých je reč. Spolu i jednotlivo toho mali na rováši ešte viac, ale to by bol materiál na román, nie novinový článok. Ako dopadli? Nuž, pre výčiny tých dvoch nemal senát Okresného súdu v Trebišove žiadne porozumenie. Na základe vykonaného dokazovania uznal Pavla M. a Štefana B. vinnými v zmysle obžaloby a uložil im súhrnné tresty Pavlovi 3 a pol roka, Štefanovi o 12 mesiacov menej. A po včerajšom verdikte Krajského súdu v Košiciach, ktorý zamietol ich odvolania ako neodôvodnené, je dnes isté aj to, že si tresty odkrútia Pavol v prvej, jeho komplic v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Pavol na záver vyhlásil: Pán predseda, ja som napísal sudcovi z Trebišova, že sa na neho za to, že ma odsúdil, nehnevám, urobil to na základe toho, čo bolo v papieroch. Zazlievam mu len to, že vyhovel polícii, lebo pravda je taká, že celý ten prípad vykonštruovala kriminálka."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.