udalostí, iný zas nemalé riziko. Selekcia v tejto oblasti neprichádza do úvahy ,nakoľko v dnešnej - kriminalitou presiaknutej dobe - jeden nikdy nevie.
O tejto skutočnosti sa nedávno presvedčila aj zamestnankyňa benzínovej pumpy v Bidovciach Helena Š., ktorú pod rúškom šera na sklonku večera v posledný októbrový deň brutálne napadol Vladimír H. Spôsobil jej ťažké zranenie, šok z vykrvácania, početné sečné rany na hlave, tvári, lopatke a zlomeniny na rukách. Mala šťastie v nešťastí, že útočníka vyrušili ďaľší zakazníci. Verdikt lekára znel ťažké zranenie s dobou liečenia šesť mesiacov. Značne medializovaný prípad vniesol do povedomia verejnosti rozpaky. Ako nám povedal muž, ktorý si čo-to na pumpe odslúžil, podobné prípady sú pomaly na dennom poriadku. Mladík, ktorého rozprávanie vám ponúlňkame a ktorého kvôli bezpečnosti nazveme Peter, pracoval na benzínovej pumpe. Keďže počul, čo nemal, musel sa porúčať.
"Na benzínovej pumpe som pracoval vyše šesť mesiacov a za tento relatívne krátky časový úsek zažil viacero priam šokujúcich udalostí, pri ktorých by nezainteresovaným ľuďom určite tuhla krv v žilách. Prepáčte, meno ani názov benzínovej pumpy nezvereňujte, chcem si ešte požiť," spomína si len na nedávno skončenú anabázu pracovnej činnosti mladý muž.
K práci na benzínke ho priviedla finančná núdza, ako aj skutočnosť, že sa mu táto možnosť naskytla. Pri súčasnej núdzi o prácu zoberie človek takpovediac hocičo.
"Po tom, čo som tam zažil, by som túto prácu neodporúčal ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Všetko sa začalo v jeden krásny víkendový večer, keď sa v areáli čerpacej stanice začali schádzať ľudia s nápadne vyholenými hlavami a značne majetným výzorom. Ich správanie mi pripomínalo úryvky z lacných amerických filmov o zlých a dobrých chlapcoch. Tu sa však dá hovoriť prevažne o tom prvom prípade," tvrdí Peter a dodáva: "Nikdy nezabudnem na to prekvapenie, aké mi pripravil jeden zo spomínaných mladíkov, ktorý mi po natankovaní plnej nádrže za značnú sumu peňazí jednoducho strčil do ruky papier s narýchlo načmáraným telefónnym číslom. Nezabudol dodať: Spýtaj sa šéfa, či sa už konečne ozve na toto číslo, alebo nie... Potom zavrel dvere auta a až s mrazivou ľahkosťou odišiel preč."
Mladý muž sa teda pobral za šéfom. Veď tieto veci akosi do náplne jeho práce nepatrili. S podobnými maniermi sa predtým nikde nestretol, no ako nám prezradil, "tvrdí" chlapci chodievali aj za jeho kolegami.
"O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že s touto skutočnosťou moji nadriadení nemienia nič robiť. Priamy nadriadený ma len odbavil formulkou, aby som si z toho nič nerobil a na netradičný zážitok čím skôr zabudol."
Na políciu prípady nehlásili, pretože, ako sme sa od nášho zdroja dozvedeli, pumpa je proti takýmto únikom poistená. To však nebolo ani zďaleka všetko. Veci, ktoré nasledovali v priebehu ďalších mesiacov, prestali Petra prekvapovať, naopak začali ho desiť.
"V jeden krásny podvečer sa v priestoroch benzínky zišla skupina značne podgurážených ostrých chlapcov, ktorí vôbec nevyzerali na to, že sa chystajú popreťahovať údy na niektorej z diskoték a vôbec sa tým netajili. Podľa niekoľkých slov, ktoré sa mi podarilo zachytiť z ich stručného rozhovoru, mi bolo hneď jasné, že vybavovanie účtov, ktoré som dovtedy poznal len zo strieborného plátna, má v Košiciach silné a zdá sa nezvratné korene," povedal s rýchlo pominutou mladíckou naivitou.
"Pohľad, ktorý sa mne i kolegom naskytol niekoľko hodín po ich opätovnom príchode, to určite len potvrdil. Veď posúďte sami: Luxusné, miliónové auto s rozbitými sklami, pokrivenými plechmi volalo po generálnej oprave. Podobne boli na tom aj jeho majitelia, ktorých tváre prezrádzali, že im niekto poriadne uštedril. Nuž v ten večer ich vybavovanie si účtov nevyšlo určite najlacnejšie," hovoril Peter.
Najlepšie neobišiel ani jeden z častých návštevníkov pumpy, ktorý si prišiel spokojne vychutnať svoje pivo. Za jedinú, možno trochu arogantnú poznámku inkasoval od jedného z ostrých chlapcov poriadnu do nosa.
"Chlapík si odpíjal z fľaše penivého moku, keď zrazu z neho vyšlo: Pozri na k...a na Opli. Na to muž v aute značky Opel vystrčil ruku von cez stiahnuté okno a prstom ukázal mužovi, aby podišiel bližšie. Zrejme zvedavosť i vplyv ohnivej vody primäla muža s pivom v ruke k odvahe. Priblížil sa k autu neznámeho, na čo mu ten, priamo z vozidla vrazil päsťou medzi oči. Vzápätí vystúpil z auta, chytil svoju obeť pod krk a začal ju doslova obíjať o stenu pumpy. Našťastie sa bitkárov podarilo rozdeliť ešte predtým, než by došlo k najhoršiemu. Rozzúrený muž sadol do auta, šliapol na plyn a so škrípajúcimi gumami odfrčal. Paradoxné je, že privolaní policajti sa priveľmi nezaujímali o muža v aute, ale odviedli zbitého chlapa," vysvetlil nám chod udalostí mladík.
Najstaršie remeslo ponúkajú už aj zamestnancom priamo na pracovisku. Aj napriek tomu, že slovenské pumpy zvyčajne ubytovacími zariadeniami nedisponujú, kupliari s bielym mäsom si nájdu cestičku k biznisu všade.
"Nechceš dve za tisícku, more, ber het," ozval sa ku mne počerný muž. Keď videl, že nepochodí a na predmetnom mieste na neho zjavne nečaká zárobok, naložil rozjarené slečny do žigulíka a odfrčal smerom na Prešov.
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
